Bojovníci Talibanu oslavujú prímerie pri americkom vozidle afganskej armády Humvee spolu s vládnymi jednotkami a civilistami. 

Takéto zábery priniesli svetové agentúry vlani v lete, keď v Afganistane zavládlo na tri dni bezprecedentné prímerie a vláda s Talibanom zastavili boje. 

Či sa niečo podobné stane dlhodobou realitou, je otázne, posledný vývoj v krajine dáva v niečom nádej, no s kyslou príchuťou.

Veci sa pohli

Amerika už dospela k presvedčeniu, že vojna s Talibanom sa nedá vyhrať vojensky. Pomerne otvorene sa v októbri takto vyjadril veliteľ amerických a koaličných síl generál Scott Miller. 

Ako uvádza Washington Post, existujú však rôzne názory, ako z najdlhšej vojny v dejinách USA vycúvať: Jedni sú za to, aby sa najprv politicky rokovalo s Talibanom, čo sa už deje. Zástancovia negociácií sú presvedčení, že Taliban sa musí zaručiť, že už nikdy neumožní teroristickým sieťam budovať si základne v Afganistane a že bude rešpektovať zákony a ústavu krajiny. 

No a potom sú tu skeptici, podľa ktorých sú takéto záruky zo strany Talibanu bezcenné a treba prosto čo najskôr zastaviť prelievanie krvi a míňanie peňazí na niečo, čo nefunguje a čo ani nebolo cieľom invázie v roku 2001. 

K téme: 
V tieni Sýrie a KĽDR. V Afganistane zomierajú rekordné počty civilistov Zdieľať

Veci sa pohli po tom, čo Washington vlani v septembri vymenoval za amerického vyslanca pre afganský mierový proces Zalmaya Khalilzada. Ten absolvoval už dve kolá samostatných rokovaní s Talibanom.

Dôležité správy prišli po tom druhom – 30. januára, keď sa v Katare stretli delegácie USA a Talibanu. Kým hlavný vyjednávač militantného hnutia Šér Mohammad Abbás Stánikzaj povedal, že Taliban a USA sa dohodli na záležitostiach zahŕňajúcich aj stiahnutie zahraničných jednotiek z Afganistanu.

Podľa Stánikzaja sa obe strany dohodli aj na zárukách zo strany Talibanu, že územie Afganistanu nebude použité v rozpore so záujmami USA alebo ich spojencov. Spojené štáty finalizáciu dohody popierajú, no prezident Trump označil postup v rokovaniach za pozitívny. Vyslanec Khalilzad zase uviedol, že USA a Taliban vypracovali rámec dohody, ktorá by mohla viesť k mierovým rozhovorom s Kábulom.

Kábul mimo hry

Práve zapojenie afganskej vlády do mierových rokovaní je kameňom úrazu celého doterajšieho procesu. Taliban to odmieta a stále opakuje, že vláda prezidenta Ašrafa Ghaního je len bábkou Američanov. 

Pre Ghaního je preto zlou a ponižujúcou správou, že dnes sa v Moskve začína dvojdňová schôdzka, ktorej cieľom je spojiť popredné afganské osobnosti vrátane bývalého prezidenta Hámida Karzaja, opozičných predstaviteľov a kmeňových staršinov. Taliban by mala v Moskve zastupovať desaťčlenná delegácia. 

Zástupcov afganskej vlády nepozvali a prezident Ghaní schôdzku kritizoval, že afganskí politici, ktorí tam prídu, tak urobia len preto, „aby získali moc“. 

Podľa AP schôdzka v Moskve zrejme povedie k hlbšej izolácii Ghaního, ktorého tiež nahnevalo, že Khalilzad viedol s Talibanom priame rokovania a absolvoval úspešné kolá rozhovorov s krajinami v regióne.

Američania v Moskve, pochopiteľne, takisto nie sú. Ruská vláda tvrdí, že stretnutie nezorganizovala, schôdzku vraj usporiadala Rada afganskej spoločnosti – v Moskve sídliaca organizácia afganskej diaspóry v Rusku. Washington sa dosiaľ k schôdzke nevyjadril.

Problém Pakistan

Problémom mierového procesu nie je len to, že existuje viacero jeho režisérov, ale aj vynárajúce sa otázky. 

Niektorí analytici poukazujú napríklad na to, že samotná dohoda s povstaleckým hnutím nič nerieši. 

„Oveľa väčšou výzvou ako rokovania s Talibanom je však dohoda so susednými štátmi a dohľad medzinárodného spoločenstva nad situáciou v krajine,“ napísal Barnett Rubin vo Washington Post. To by si však od Trumpovej administratívy vyžadovali viac ako len bilaterálne rokovania s Talibanom, dodáva. 

Zamýšľaný odchod Američanov z Afganistanu otvára ďalšie dvere do temných zákutí regiónu. Jedným z nich je problém s militantnými skupinami, ktoré sú podporované Pakistanom. Podľa niektorých môže posilnenie Talibanu pomôcť ďalšej radikalizácii Pakistanu a uvoľneniu džihádistov v Kašmíre. Preto budeme možno v tejto súvislosti viac počuť o Indii.

Keď už je reč o skupinách s podporou afganskeho suseda, za zmienku stojí reportáž nemeckého Spiegelu zo skrýše jedného z talibanských vodcov. Posolstvo je hrozivé: Taliban slovami Mullaha Niaziho už nepovažuje Američanov za nepriateľov, lebo prehrali a odchádzajú. Niazi verí, že do roka by mohli ovládnuť krajinu „a potom sa začnú skutočné mierové rokovania“. Pričom novým a už teraz aktuálnym nepriateľom pre Taliban sú spomínané pakistanské skupiny. 

Najbližšie stretnutie medzi USA a Talibanom by sa malo uskutočniť 25. februára. Ako dopadne, je otázne. Isté je len to, že všetky otázky nevyrieši.