V Afganistane otvorili nový front: zápas o mier

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V Afganistane otvorili nový front: zápas o mier

Zalmay Khalilzad. Foto: TASR/AP

USA a Taliban majú za sebou dve kolá mierových rokovaní.

Bojovníci Talibanu oslavujú prímerie pri americkom vozidle afganskej armády Humvee spolu s vládnymi jednotkami a civilistami. 

Takéto zábery priniesli svetové agentúry vlani v lete, keď v Afganistane zavládlo na tri dni bezprecedentné prímerie a vláda s Talibanom zastavili boje. 

Či sa niečo podobné stane dlhodobou realitou, je otázne, posledný vývoj v krajine dáva v niečom nádej, no s kyslou príchuťou.

Veci sa pohli

Amerika už dospela k presvedčeniu, že vojna s Talibanom sa nedá vyhrať vojensky. Pomerne otvorene sa v októbri takto vyjadril veliteľ amerických a koaličných síl generál Scott Miller. 

Ako uvádza Washington Post, existujú však rôzne názory, ako z najdlhšej vojny v dejinách USA vycúvať: Jedni sú za to, aby sa najprv politicky rokovalo s Talibanom, čo sa už deje. Zástancovia negociácií sú presvedčení, že Taliban sa musí zaručiť, že už nikdy neumožní teroristickým sieťam budovať si základne v Afganistane a že bude rešpektovať zákony a ústavu krajiny. 

No a potom sú tu skeptici, podľa ktorých sú takéto záruky zo strany Talibanu bezcenné a treba prosto čo najskôr zastaviť prelievanie krvi a míňanie peňazí na niečo, čo nefunguje a čo ani nebolo cieľom invázie v roku 2001. 

K téme: 
V tieni Sýrie a KĽDR. V Afganistane zomierajú rekordné počty civilistov Zdieľať

Veci sa pohli po tom, čo Washington vlani v septembri vymenoval za amerického vyslanca pre afganský mierový proces Zalmaya Khalilzada. Ten absolvoval už dve kolá samostatných rokovaní s Talibanom.

Dôležité správy prišli po tom druhom – 30. januára, keď sa v Katare stretli delegácie USA a Talibanu. Kým hlavný vyjednávač militantného hnutia Šér Mohammad Abbás Stánikzaj povedal, že Taliban a USA sa dohodli na záležitostiach zahŕňajúcich aj stiahnutie zahraničných jednotiek z Afganistanu.

Podľa Stánikzaja sa obe strany dohodli aj na zárukách zo strany Talibanu, že územie Afganistanu nebude použité v rozpore so záujmami USA alebo ich spojencov. Spojené štáty finalizáciu dohody popierajú, no prezident Trump označil postup v rokovaniach za pozitívny. Vyslanec Khalilzad zase uviedol, že USA a Taliban vypracovali rámec dohody, ktorá by mohla viesť k mierovým rozhovorom s Kábulom.

Kábul mimo hry

Práve zapojenie afganskej vlády do mierových rokovaní je kameňom úrazu celého doterajšieho procesu. Taliban to odmieta a stále opakuje, že vláda prezidenta Ašrafa Ghaního je len bábkou Američanov. 

Pre Ghaního je preto zlou a ponižujúcou správou, že dnes sa v Moskve začína dvojdňová schôdzka, ktorej cieľom je spojiť popredné afganské osobnosti vrátane bývalého prezidenta Hámida Karzaja, opozičných predstaviteľov a kmeňových staršinov. Taliban by mala v Moskve zastupovať desaťčlenná delegácia. 

Zástupcov afganskej vlády nepozvali a prezident Ghaní schôdzku kritizoval, že afganskí politici, ktorí tam prídu, tak urobia len preto, „aby získali moc“. 

Podľa AP schôdzka v Moskve zrejme povedie k hlbšej izolácii Ghaního, ktorého tiež nahnevalo, že Khalilzad viedol s Talibanom priame rokovania a absolvoval úspešné kolá rozhovorov s krajinami v regióne.

Američania v Moskve, pochopiteľne, takisto nie sú. Ruská vláda tvrdí, že stretnutie nezorganizovala, schôdzku vraj usporiadala Rada afganskej spoločnosti – v Moskve sídliaca organizácia afganskej diaspóry v Rusku. Washington sa dosiaľ k schôdzke nevyjadril.

Problém Pakistan

Problémom mierového procesu nie je len to, že existuje viacero jeho režisérov, ale aj vynárajúce sa otázky. 

Niektorí analytici poukazujú napríklad na to, že samotná dohoda s povstaleckým hnutím nič nerieši. 

„Oveľa väčšou výzvou ako rokovania s Talibanom je však dohoda so susednými štátmi a dohľad medzinárodného spoločenstva nad situáciou v krajine,“ napísal Barnett Rubin vo Washington Post. To by si však od Trumpovej administratívy vyžadovali viac ako len bilaterálne rokovania s Talibanom, dodáva. 

Zamýšľaný odchod Američanov z Afganistanu otvára ďalšie dvere do temných zákutí regiónu. Jedným z nich je problém s militantnými skupinami, ktoré sú podporované Pakistanom. Podľa niektorých môže posilnenie Talibanu pomôcť ďalšej radikalizácii Pakistanu a uvoľneniu džihádistov v Kašmíre. Preto budeme možno v tejto súvislosti viac počuť o Indii.

Keď už je reč o skupinách s podporou afganskeho suseda, za zmienku stojí reportáž nemeckého Spiegelu zo skrýše jedného z talibanských vodcov. Posolstvo je hrozivé: Taliban slovami Mullaha Niaziho už nepovažuje Američanov za nepriateľov, lebo prehrali a odchádzajú. Niazi verí, že do roka by mohli ovládnuť krajinu „a potom sa začnú skutočné mierové rokovania“. Pričom novým a už teraz aktuálnym nepriateľom pre Taliban sú spomínané pakistanské skupiny. 

Najbližšie stretnutie medzi USA a Talibanom by sa malo uskutočniť 25. februára. Ako dopadne, je otázne. Isté je len to, že všetky otázky nevyrieši. 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo