Má uzákonenie homosexuálnych zväzkov vplyv len na nich samých? K čomu vedie ich prijatie? V eseji s bohatým využitím literárnych zdrojov odpovedajú traja členovia Spoločenstva Ladislava Hanusa.

reg-part-1.jpg

Na Slovensku prebieha verejná diskusia ohľadom právneho uznania zväzkov homosexuálne cítiacich osôb. Pri odhade ich počtu cca. 4% populácie[1] a zo skúseností z niektorých krajín[2] by sa po umožnení homosexuálnych manželstiev jednalo približne o 100-200 uzavretých manželstiev ročne. Tento počet je malý a nezodpovedá búrlivosti verejnej diskusie. Problém uznania homosexuálnych zväzkov nie je problémom porušovania ľudských práv[3], ani vedeckým problémom – fakt, či homosexualita je alebo nie je vrodená, nie je v tejto diskusii dôležitý. V tomto článku sa pokúsime poskytnúť dôvody, prečo by homosexuálne zväzky nemali byť zákonne uznané a chceme odpovedať na najčastejšie argumenty obhajcov právneho uznania homosexuálnych zväzkov (ďalej len „LGBT aktivisti“).

Vychádzame z nasledovných tvrdení:

(1)   Zákon je určité ustanovenie rozumu vydané pre všeobecné dobro. Zákon musí byť spravodlivý a konzistentný – ak nejaký princíp uzákoníme, musíme ho prijať s dôsledkami, ktoré z neho vyplývajú a aplikovať ho na všetkých rovnako.

(2)   Každý zákon má aj výchovnú funkciu – uznávame, že morálka a platné zákony sa ovplyvňujú.

(3)   Manželstvo medzi mužom a ženou je významnou celospoločenskou hodnotou[4] - uznávame, že manželstvo je zväzkom muža a ženy a že rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti[5]. Citovaný zákon odráža poznatky biológie, psychológie a sociológie, pretože „rodina ako organizačná jednotka ľudského života existuje od nepamäti“ a „kľúčovým pojmom je pritom prokreácia, produkcia potomstva, či už ako realita alebo potenciálna schopnosť“[6].

"LGBT aktivisti akoby ignorovali fakt, že každý zákon má významnú výchovnú funkciu. Nie je možné povedať, že dvaja muži alebo dve ženy vzájomne sú manželia, a pritom tvrdiť, že nejde o redefiníciu manželstva."

Zdieľať

Našim základným tvrdením je, že ak verejná autorita uzná homosexuálne zväzky, prijme tým určitý morálno-filozofický pohľad na manželstvo a človeka, ktorý keď domyslíme do dôsledkov, vedie k adopciám detí a asistovanej reprodukcii pre homosexuálne páry, označenie jedného rodiča za nepotrebného[7], k zmene výchovno-vzdelávacieho systému štátu, zmene morálneho povedomia a poškodeniu spoločnosti. Ako hovorí profesor Grisez: „Človek nemôže dlho prijímať jednotlivé morálne predpisy bez postupného prijatia celého postoja, z ktorého vychádzajú.“[8] Tieto tvrdenia sa teraz pokúsime obhájiť.

Ovplyvní to aj heterosexuálne manželstvá

Uzákonenie homosexuálnych manželstiev negatívne ovplyvní všetky manželstvá. Toto tvrdenie nie je veľmi populárne[9]. LGBT aktivisti argumentujú, že manželstvá sú ohrozované najmä zlou ekonomickou situáciou, domácim násilím či inými existenčnými problémami, a nie tým, či moji susedia sú homosexuálni manželia. To všetko sú dôležité problémy, ktorých riešenie hľadajú úrady aj mimovládne organizácie. Avšak nie sú to jediné problémy. Človek nežije v spoločenskom vákuu, hoci sa môže zdať, že nikoho neovplyvňuje. „Osobnosť, akokoľvek je to individuálna záležitosť, nemôže existovať mimo vzťahového rámca rodiny a spoločnosti. Ale keď sa správa ako osobnosť, modifikuje aj kultúru aj rodinu.“[10] LGBT aktivisti akoby ignorovali fakt, že každý zákon má významnú výchovnú funkciu. Nie je možné povedať, že dvaja muži alebo dve ženy vzájomne sú manželia, a pritom tvrdiť, že nejde o redefiníciu manželstva. Vyhlásením dvoch mužov za manželov zároveň tvrdíme, že manželstvo je iba štátom uznaný zväzok dvoch ľudí, ktorí sa majú radi. Vytratila sa otvorenosť pre počatie dieťaťa a z toho vyplývajúca požiadavka vernosti a výlučnosti zväzku s ohľadom na dobro dieťaťa. To je výrazne okresaná definícia manželstva.

"Oslabenie manželstva, ktoré bude zavedením homosexuálnych manželstiev vnímané iba ako emocionálny zväzok, povedie k ďalšiemu oslabeniu trvácnosti a zhoršeniu kvality manželstiev heterosexuálnych párov."

Zdieľať

Podobné okresanie definície manželstva (trvácnosti) sa stalo napr. v niektorých štátoch USA zjednodušením rozvodu schválením tzv. jednostranného rozvodu. Na jednostranné rozvedenie manželstva nie potrebná dohoda ani súhlas druhej strany. Obhajcovia tohto zjednodušenia tvrdili, že rozvod môjho suseda nespôsobí rozvrat môjho manželstva. Skúsenosti však ukazujú, že áno[11]. Priamy vplyv tohto zákona na rozvodovosť sa síce odhaduje rôzne[12]^,[13], avšak potvrdilo sa, že manželia začali menej veriť v trvácnosť svojho manželstva a podľa toho sa aj správali[14]. Zjednodušenie rozvodu oslabilo vnímanie manželstva ako celoživotného zväzku, čo spôsobilo viac rozvodov, alebo aspoň zhoršenú kvalitu manželstiev. Preto tvrdíme, že ďalšie oslabenie manželstva, ktoré bude zavedením homosexuálnych manželstiev vnímané iba ako emocionálny zväzok, povedie k ďalšiemu oslabeniu trvácnosti a zhoršeniu kvality manželstiev heterosexuálnych párov.

Proti sú aj ateisti a homosexuáli

Častým argumentom LGBT aktivistov je, že proti manželstvám homosexuálne cítiacich ľudí je iba niekoľko politických oportunistov a rímsko-katolícka cirkev, ktorá nenávidí homosexuálov a stará sa do života neveriacich ľudí. V spoločnosti sa podporuje falošný dojem, akoby na jednej strane barikády stála veda, ľudské práva, pokrok a na druhej strane cirkev a neprípustné zasahovanie do súkromia[15]. Avšak proti uznávaniu homosexuálnych zväzkov je nielen cirkev, ale aj ateisti[16] a homosexuáli[17]^,[18]. Skupina homosexuálov vo Francúzsku verejne odmieta zákon o “Manželstvách pre všetkých”. Argumentujú, že ide o zákon proti zdravému rozumu, že homosexuálne páry ním chcú získať iba prístup k asistovanej reprodukcii a že zákon sa neusiluje o to najlepšie pre dieťa - mať otca a mamu. Upozorňujú, že dieťa nie je tovar a že sa nemá zamieňať právo „dieťaťa na rodičov“ s právom „rodičov na dieťa“.[19]

"Kresťania majú prijímať s úctou všetky osoby, ale pritom nemorálne skutky majú odsudzovať. Obdobný postoj má predsa cirkev k rozvedeným manželom alebo k predmanželskému sexu. Skutky odsudzuje, ale osobám sa snaží pomáhať."

Zdieľať

A aký je skutočný postoj cirkvi? V každej poctivej diskusii by mal zaznieť odkaz na jej oficiálne učenie - "Nemalý počet mužov a žien má hlboko zakorenené homosexuálne sklony. Táto objektívne nezriadená náklonnosť je pre väčšinu z nich skúškou. Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim."[20] Najkľúčovejším rozlíšením potrebným pre pochopenie cirkevného učenia je odlíšenie osoby a skutku. Tento rozdiel väčšina LGBT aktivistov nechápe alebo zahmlieva. Hodnota osoby je iná ako morálna hodnota jeho skutkov. Kresťania majú prijímať s úctou všetky osoby, ale pritom nemorálne skutky majú odsudzovať. Obdobný postoj má predsa cirkev k rozvedeným manželom alebo k predmanželskému sexu. Skutky odsudzuje, ale osobám sa snaží pomáhať. To že cirkev odsudzuje predmanželský sex, predsa neznamená, že cirkev nenávidí nezosobášených ľudí. Je pravdou, že na postoji úcty a súcitu majú mnohí kresťania čo doháňať, avšak učenie cirkvi je jasné.

A čo povieme na zasahovanie do súkromia? Moderná spoločnosť uznáva, že absolútna sloboda je prakticky nedosiahnuteľná a dokonca by bolo zlé ju dosiahnuť. Princípy vynucované štátom ako zákony nutne zasahujú do súkromia osôb. Aj tých osôb, ktoré s týmito princípmi nesúhlasia. Stačí spomenúť povinnú školskú dochádzku, či dopravné pravidlá. Ak tieto pravidlá budujú spoločné dobro, potom sú oprávnené. Možnosť vereného vyjadrenia sa k zákonom o manželstve (napr. v referende), je jednoznačná výhoda oproti mnohým zákonom, ktoré sú prijímané „v tichosti“.

Prvý krok nutne vedie k ďalším

Ďalší nesprávny postoj väčšinovej spoločnosti je, že keď LGBT aktivisti dosiahnu akékoľvek právne uznanie homosexuálnych zväzkov, možno len registrované partnerstvá, bude už konečne "pokoj" a budeme sa môcť naplno venovať odstraňovaniu nezamestnanosti a korupcie. Postoj LGBT aktivistov je však iný. Ako potvrdzujú štatistiky[21], v LGBT komunite sa najviac akceptuje iba plnoprávna náhrada manželstva. Rovnako, skúsenosti z Francúzska ukazujú, že uznaním registrovaných partnerstiev zákonom sa požiadavky LGBT aktivistov nekončia. Registrované partnerstvo Francúzsko povolilo zákonom v roku 1999. Ide o úpravu spoločného života dvoch osôb, týkajúcu sa materiálnej podpory, bývania, dedičstva, daní a sociálnych práv[22]. Napriek tomu, v roku 2013 vošiel do platnosti zákon známy pod pojmom „Mariage pour tous“ (Manželstvo pre všetkých), povoľujúci homosexuálne manželstvo a adopcie detí pre homosexuálne páry. Francúzsko sa tak stalo deviatou krajinou v Európe a štrnástou krajinou sveta majúcou tento typ zväzku[23].

"Dostávame sa k tomu, že manželstvom môžeme postupne nazvať veľkú časť vzájomných ľudských vzťahov. Takto chápané manželstvo nemá žiadny zmysel."

Zdieľať

V súčasnosti sa verejná diskusia vo Francúzsku posúva k povoleniu asistovanej reprodukcie a náhradného materstva pre homosexuálov. Doteraz tieto procedúry boli vyhradené ako liečba neplodnosti pre heterosexuálne páry. Toto vyvolalo novú vlnu manifestácií so sloganom “Človek nie je tovar”[24]. Rovnako aj analýza judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ukazuje, že homosexuálne zväzky, ktoré nie sú plnoprávne s manželstvom, nie sú už v Európe možné[25]. Vývin požiadaviek LGBT aktivistov a zákonov vo Francúzsku a iných krajinách vo svete ukazuje, že tu už nejde o zmenu jedného zákona, tu ide o reformu civilizácie[26].

Po prijatí morálno-filozofického pohľadu LGBT aktivistov musí spoločnosť dať rovnaké manželské výhody aj dvojiciam, ktoré spolu sexuálne nežijú, napr. 2 spolužiačky z vysokej školy, ktoré spolu bývajú a majú silný emocionálny vzťah, aj keď nie sexuálny. Silný emocionálny vzťah už by podľa LGBT aktivistov mal stačiť na uzavretie manželstva. Mali by byť diskriminované takéto dvojice len preto, že spolu nežijú sexuálne? Môžeme im odoprieť adopciu detí a umelé oplodnenie? Dostávame sa k tomu, že manželstvom môžeme postupne nazvať veľkú časť vzájomných ľudských vzťahov. Takto chápané manželstvo nemá žiadny zmysel.

V tomto článku sme sa pokúsili zhrnúť časté argumenty v súčasnej verejnej debate o právnom uznaní homosexuálnych zväzkov na Slovensku. Ako sme ukázali, spor o právne uznanie homosexuálnych zväzkov nie je hlavne náboženský, ale rozumovo-filozofický. Pluralitná spoločnosť môže tolerovať určité (homosexuálne) správanie, aj keď ho neschvaľuje a nepodporuje. Nie je teda pravdou, že skutočne sekulárna spoločnosť musí schvaľovať zákonné zväzky homosexuálne cítiacich osôb.

Proti zákonnému uznaniu týchto zväzkov nie je len niekoľko kresťanských „fundamentalistov“, ale aj skupiny homosexuálov, ateistov a kresťanov rôznych denominácií. Nejde iba o to, že „aspoň niečo by sme homosexuálnym párom mali poskytnúť“. Sme na križovatke - buď dávame všetko (výhody, adopcie, umelé oplodnenie, náhradné materstvo, učebné osnovy, atď.), alebo nič. Myslíme si, že uznaním homosexuálnych zväzkov sa principiálne zmení správne vnímanie manželstva v spoločnosti a otvorí sa cesta k neželaným dôsledkom, ktoré si pravdepodobne ani samotní LGBT aktivisti neuvedomujú alebo ich podceňujú. Preto si myslíme, že nie je správne, aby verejná autorita homosexuálne zväzky uznávala.

Zuzana Floreková, Vojtech Winter, Peter Topor
Autori sú členmi Spoločenstva Ladislava Hanusa.

Ilustračné foto: flickr.com (licencia CC)