Obroda katolicizmu v Severnej Európe

Severná Európa sa stala jedným z najmenej náboženských regiónov sveta. Britský premiér a konzervatívec David Cameron legalizoval „manželstvo“ osôb rovnakého pohlavia a vyhlásil, že je proti potratom... po dvadsiatom týždni tehotenstva. Kresťanskí demokrati zo škandinávskych krajín pred desiatimi rokmi vystupovali proti zmienke o úlohe kresťanstva v európskej kultúre do preambuly európskej ústavy, hoci ich vlajky obsahujú kríže. Dnes je v Británii a v Škandinávii politickou dogmou morálka v štýle laissez-faire a prevládajúcim svetonázorom je tam náboženská apatia.


Nočný Štokholm.

Zároveň si však štátne cirkvi v tomto regióne zachovali istý sociálny význam. V Británii je kráľovná stále hlavou anglikánskej cirkvi a anglikánski biskupi sú peermi v snemovni lordov. V škandinávskych krajinách zas prieskumy vytrvalo ukazujú vysokú mieru dôvery v luteránsku cirkev. Väčšinu ľudí v Škandinávii krstí, sobáši (ak sa rozhodnú uzavrieť manželstvo – viac ako polovica detí sa narodí nezosobášeným párom) a pochováva štátna cirkev. Vo Švédsku väčšina rodín zapaľuje adventné sviece a procesie na deň sv. Lucie sú naďalej veľmi populárne.

André Malraux predpovedal, že 21. storočie bude buď náboženské alebo nebude. Sociológovia si všímajú, že dokonca aj v sekularizovaných spoločnostiach ľudia bažia po spiritualite. No napriek tomu, že je protestantizmus v Severnej Európe tak veľmi sociálne a kultúrne exponovaný, tamojšie luteránske a anglikánska cirkev sú na prahu smrti. Britskí sociológovia predpovedajú, že praktizujúcich anglikánov čoskoro postihne rovnaký osud ako vtáka dodo či mamutov, keďže ich počet za posledného pol storočia prudko klesol z 800 000 len na 50 000 (podobným katastrofálnym vyhliadkam čelí aj episkopálna cirkev v Severnej Amerike). Vo Švédsku pravidelne navštevujú bohoslužby 4 percentá luteránov a v Nórsku a vo Fínsku je tento počet menší než 2 percentá.

Katolícka Cirkev naopak zažíva v Severnej Európe malú renesanciu. V Británii je momentálne viac praktizujúcich katolíkov než anglikánov. V Škandinávii je asi 600 000 katolíkov, zhruba 3 percentá populácie regiónu (čo je podobný pomer ako v prípade katolíkov v Ázii). Samozrejme, sčasti to súvisí aj s imigráciou. Odkedy sa Európska únia v roku 2004 rozrástla o menej prosperujúce štáty východného bloku, Škandináviu a Britské ostrovy zaplavujú imigranti z katolíckych štátov, ako je Poľsko (za posledných desať rokov opustilo svoju vlasť 2,2 milióna Poliakov), Slovensko, Chorvátsko a Litva.

"V roku 2009 putovali po Británii ostatky sv. Terézie z Lisieux a pritiahli najväčšie púte v Anglicku od čias stredoveku."

Zdieľať

Nejde však len o to, že sa v celej Severnej Európe slávi omša v poľštine či srbochorváčtine, ale aj pôvodné obyvateľstvo tohto regiónu to tiahne ku katolíckej Cirkvi. Za posledných desať rokov vzrástol počet britských seminaristov štvornásobne. To nemožno pripísať imigrácii (mladí poľskí imigranti zvyčajne idú domov, keď chcú vstúpiť do seminára) či chvíľkovým výbuchom entuziazmu, aký nastal napríklad po návšteve pápeža Benedikta XVI. v roku 2010, keďže táto vzostupná tendencia už trvá desať rokov.

Škandinávia je momentálne jedným z najbohatších regiónov na povolania na severnej pologuli. Vo Švédsku má Cirkev 103 000 členov a 17 seminaristov. Pre porovnanie, viedenská arcidiecéza má trinásťkrát toľko veriacich, ale mužov pripravujúcich sa na kňazstvo nie je ani dvojnásobok tohto počtu.

V roku 2009 putovali po Británii ostatky sv. Terézie z Lisieux a pritiahli najväčšie púte v Anglicku od čias stredoveku. Mladí britskí katolíci vytvárajú nové iniciatívy, ako napríklad každoročnú púť Pochod sv. Jána Pavla II. Sviatosť zmierenia zažíva na Britských ostrovoch návrat: od roku 2010 vzrástol počet britských katolíkov pristupujúcich k spovedi o dve tretiny.

Kľúčovú úlohu pri evanjelizácii v Škandinávii hrá neokatechumenátna cesta – misijne zamerané spoločenstvo, ktoré založil španielsky maliar Kiko Argüello. Dánsko, krajina s len 40 000 katolíkmi, má 18 neokatechumenátnych seminaristov a Fínsko len s 10 500 katolíkmi ich má 15. Okrem toho je v Škandinávii stále viac rehoľných sestier; ich počet sa postupne vyšplhal až na 680. Zvlášť úspešné pri lákaní nových členov sú kontemplatívne rehole. Jedna rehoľníčka v tomto regióne pripadá na 880 katolíkov; v Spojených štátoch je to jedna na 1400. Počet amerických rehoľníčok však prudko klesá, kým v Škandinávii sa vzmáhajú.


Slávenie dňa svätej Lucie vo Švédsku.

Severná Európa sa tiež javí ako úrodná pôda pre konverzie. V roku 2009 vytvoril pápež Benedikt XVI. osobný ordinariát Panny Márie z Walsinghamu, čím dovolil anglikánskym kňazom prekročiť Tiber. Odvtedy tak učinilo mnoho anglikánskych klerikov frustrovaných tým, ako sa Canterbury rozchádza s tradíciou. Škandinávski konvertiti dúfajú, že Vatikán vytvorí podobný ordinariát aj pre luteránov. Medzitým prestúpila na katolícku vieru jedna z najznámejších kresťanských osobností v Škandinávii – charizmatický pastor Ulf Ekman spolu so svojou manželkou. Vyhlásil, že najlepšia kniha, akú kedy čítal, je Katechizmus katolíckej Cirkvi.

"Severná Európa je jedným z najbezbožnejších regiónov sveta. Zároveň tu však menšinová katolícka Cirkev zažíva obrodu, o akej mohli snívať iba ak protireformační pápeži. Treba si z toho vziať dôležité poučenie."

Zdieľať

Je jasné, že Severná Európa je jedným z najbezbožnejších regiónov sveta. Zároveň tu však katolícka Cirkev, napriek tomu, že stále zostáva v menšine, zažíva obrodu, o akej mohli snívať iba ak protireformační pápeži. Treba si z toho vziať dôležité poučenie.

Kristus povedal, že jeho nasledovníci majú byť soľou zeme. Anglikánska a luteránske cirkvi svoju chuť už dávno stratili. S výnimkou niektorých miznúcich rituálov zostali na nerozoznanie od širšej sekulárnej kultúry. Ako dopadol severoeurópsky protestantizmus, asi najlepšie vystihuje skutočnosť, že luteránska biskupka v Štokholme žije v lesbickom vzťahu. Katolicizmus bol vždy protikultúrny a svoju vieru v jednu morálnu pravdu si udržal aj uprostred meniacej sa politickej klímy a medzi rôznymi intelektuálnymi prúdmi. Napriek tlakom zo strany niektorých katolíkov Cirkev aj naďalej pevne hlása pravdu, i keď je táto pravda nepopulárna.

Mnohí zo žartu vraveli, že anglikánska cirkev je modlitebné stretko Konzervatívnej strany. Dnes sú anglikánska cirkev a luteránske cirkvi modlitebným stretkom sekularizmu. Severoeurópske protestantské cirkvi vytvárali zdanie, že morálka je niečo premenlivé, počnúc otázkami života a manželstva a končiac svätením žien. To týmto cirkvám nijako na vierohodnosti nepridáva. A srdcia hladné po duchovne, akými sú Ulf Ekman či pôvodne anglikánski katolícki kňazi, chcú niečo viac. Chcú Cirkev, ktorej viac záleží na dôslednosti vo vlastnej náuke, než na chvále od liberálnych médií.

Filip Mazurczak
Autor pravidelne prispieva do Katolíckeho mesačníka „LIST“. Písal už aj pre First Things, The European Conservative a Tygodnik Powszechny.

Pôvodný text: A Catholic Revival in Northern Europe, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo