Veľa kriku pre referendum

Plánované budúcoročné referendum o ochrane rodiny dvíha zo stoličky najmä „liberálnych“ komentátorov. To by možno ani neprekážalo, keby slovenská žurnalistika dosahovala aspoň akú-takú základnú úroveň, ale, žiaľ, už neprekvapuje, ako odporcovia referenda vytrvalo manipulujú verejnú diskusiu. Nejde o žiadnu slobodnú výmenu názorov, ale o jednostranné masírovanie.

Prečo?

Skrýva sa za tým strach. Strach, že referendum dopadne úspešne a že jeho výsledkom bude „ochrana rodiny“, o ktorej toto referendum chce byť. Strach zo zistenia, že hodnotový systém „ľudskoprávnych aktivistov“ sa vymyká „hodnotovému systému“ väčšinového Slovenska.

"Vôbec tu nejde o žiadne ľudské práva. Je obmedzením 'ľudských práv', keď nazveme manželstvom zväzok medzi mužom a ženou? Odkedy existuje právo na adopciu? A môže si adoptovať dieťa hocikto?"

Zdieľať

A vôbec tu nejde o žiadne ľudské práva. Je obmedzením „ľudských práv“, keď nazveme manželstvom zväzok medzi mužom a ženou?

Odkedy existuje právo na adopciu? A môže si adoptovať dieťa hocikto? Je teda obmedzením „ľudských práv“, keď osoby rovnakého pohlavia si na Slovensku nebudú môcť adoptovať deti?

A odkedy je „ľudským právom“ umožniť deťom – často bez vedomia a súhlasu rodičov – účasť na sexuálnej výchove predpísanej štátom? A kto je to Štát? Akú sexuálnu výchovu odovzdá našim deťom? Čo môže rodič robiť v situácii, že štát indoktrinuje dieťa hodnotami a názormi, s ktorými on nesúhlasí? Aké sú možnosti rodiča, ak by chcel, aby štát učil inú sexuálnu výchovu?

Je dobré, keď referendum budí polemiku a keď sa o téme diskutuje. Ale je nesprávne, keď táto téma podlieha surovej manipulácii. Referendum o ochrane rodiny, ktoré sa uskutoční 7. februára 2015, nie je ani referendom o prezidentovi Kiskovi, ani o Smere, ani o našom tmárstve, ani o ľudských právach. Jednoducho je len o tom, o čom sú jeho otázky: či manželstvom budeme nazývať len zväzok medzi mužom a ženou, či má byť umožnené osobám rovnakého pohlavia adoptovať si deti a či môžu rodičia alebo ich deti odmietnuť účasť na vyučovaní sexuálneho správania, s ktorým sami nesúhlasia. Neobmedzuje to žiadne ľudské práva – ani prvej, ani druhej, ani tretej generácie.

"Nie je to ani referendum o prezidentovi Kiskovi, ani o Smere, ani o našom tmárstve, ani o ľudských právach. Jednoducho je len o tom, o čom sú jeho otázky."

Zdieľať

Referendum je demokratický nástroj. Môže skončiť s nízkou účasťou alebo so zamietavým stanoviskom. A bude to úplne v poriadku. Tak, ako sa o referendum úspešne snaží Aliancia za rodinu, môže sa oň usilovať ktorákoľvek iná skupina občanov Slovenskej republiky. Je zvláštne, keď práve „demokratom“ prekáža referendum ako hoci nedokonalá, ale predsa použiteľná forma realizácie občianskej moci. Pritom napadá úplne jednoduchá otázka: bude demokracia naozaj vládou väčšiny alebo diktatúrou menšiny? Má sa menšina prispôsobiť väčšine alebo naopak?

Žijeme v slobodnej spoločnosti (?). Mali by sme slušne a čestne, no rovnako slobodne a dôstojne zápasiť o podobu našej krajiny – a teda o to, aký prístup zaujme Slovensko aj v otázkach manželstva, rodiny a výchovy detí. Bez ohľadu na výsledok referenda, zápas o podobu rodiny bude pokračovať aj po 7. februári.

Zatiaľ sa však zdá, že Slovensko po štvrťstoročí od Nežnej revolúcie ešte nevyzrelo ani na demokraciu, ani na diskusiu, ani na dialóg v pravde.

Jakub Sopko
Autor je spolupracovník Postoy.sk.

Ilustračné foto: alianciazarodinu.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo