Belgické šialenstvo

Belgické šialenstvo

Na snímke inštrumenty na eutanáziu.

Ožila nádej, že proti bezuzdnej eutanázii zasiahne Európsky súdny dvor pre ľudské práva.

Nič v živote nemôže pripraviť človeka na to, čo sa prihodilo Belgičanovi Tomovi Mortierovi 20. apríla 2012: zavolala mu neznáma osoba a vyzvala ho, aby si vyzdvihol z márnice mŕtve telo svojej matky, lebo tá predošlý deň podstúpila eutanáziu. Pre Mortiera to bola otrasná správa: ani on, ani jeho súrodenci neboli informovaní o tom, že ich telesne zdravá matka zvažovala eutanáziu.

Mortier zažaloval štát, ktorý nedostatočne chránil právo jeho matky na život. Belgická prokuratúra pred rokom odmietla jeho žalobu. Európsky súdny dvor pre ľudské práva však teraz rozhodol inak, pred niekoľkými dňami bola pripustená Mortierova žaloba v Štrasburgu. Belgicko teraz čaká trápne vyšetrovanie jeho bezuzdnej eutanazačnej praxe. Paul Coleman, šéf ľudskoprávnej organizácie ADF, ktorá podporuje Toma Mortiera, to komentuje takto: „Podľa najaktuálnejšej správy belgickej vlády zabijú takýmto spôsobom denne viac ako šesť ľudí a to môže byť len špička ľadovca. Tieto čísla odhaľujú pravdu, že následky eutanázie sú nekontrolovateľné hneď, ako sú tieto zákony schválené.”

Prípad Mortierovej matky Godelievy De Troyerovej, ktorá zomrela vo veku 64 rokov, je príšerný: s pomocou štátu tu bol zabitý telesne zdravý človek, lekár realizujúci zákrok bol v konflikte záujmov, zo strany tej, ktorá chcela zomrieť, tiekli peniaze. V tomto príbehu sa vynárajú najtemnejšie postavy a dejiská belgického eutanazačného boomu.

Po poriadku: Godelieva De Troyer trpela celý život ťažkými depresiami. Podľa belgického práva to stačí na povolenie eutanázie: „Pacient sa musí nachádzať v medicínsky beznádejnej situácii a musí sa odvolávať na pretrvávajúce, neznesiteľné duševné alebo fyzické trápenie, ktoré nemožno zmierniť a ktoré je následkom nepríjemného a nevyliečiteľného utrpenia spôsobeného nehodou alebo chorobou.“ Podľa psychiatra, ktorý dvadsať rokov ošetroval matku Toma Mortiera, neboli predpoklady pre eutanáziu. Ale nič nie je ľahšie ako nájsť v Belgicku dvoch lekárov, ktorí na želanie potvrdia nevyliečiteľnosť. Osoby, ktoré chcú zomrieť, v Belgicku vedia, kde si môžu „kúpiť“ potrebné podpisy.

Keď De Troyerová, ktorá v poslednom čase už nemala kontakt so svojím synom, chcela zomrieť, tiež si nechala ako mnohí ďalší poradiť v „LEIF“. LEIF znamená „Le­bensende-In­for­­mationszentrum“ – po slovensky: „Informačné centrum pre koniec života“. Sídli v bruselskom predmestí Wemmel, v rodinnom dome medzi rodinnými domami – na prvom poschodí poradenského centra pre eutanáziu naozaj býva nejaký podnájomník, ktorý zo svojho balkóna vidí vchádzať a vychádzať osoby, ktoré chcú zomrieť.

Zakladateľom a dlhoročným predsedom LEIF je Dr. Wim Distelmans, najprominentnejší bojovník za legalizáciu eutanázie v Belgicku. Distelmans podal smrteľnú injekciu nespočetnému množstvu ľudí, on sám položil ruku aj na De Troyerovú. Mesiac pred svojou smrťou De Troyerová darovala Distelmansovmu verejnoprospešnému združeniu LEIF 2 500 eur. To však nebol jediný konflikt záujmov. Kto je spolupredsedom belgickej Komisie pre eutanáziu, ktorá preveruje zákonnosť všetkých prípadov eutanázie? Profesor Distelmans!

Aj druhý podpis, ktorý potrebovala Mortierova depresívna matka pre povolenie svojej eutanázie, dostala na chýrne spoľahlivej adrese: Dr. Lieve Thienpointová, psychiatrička. Thienpointová je medzičasom vykričaná dokonca medzi Distelmansovými ľuďmi za to, že povolenia zomrieť vydáva ako na bežiacom páse. Podľa „Washington Post“ odborníci odhadujú, že Thienpointová stojí za tretinou všetkých prípadov, v ktorých sa uplatnila eutanázia z psychiatrických dôvodov. V odbornom časopise „BMJ Open“ sama uviedla, že 48 zo 100 svojich pacientov povolila vyžiadanú eutanáziu.

Sotva jedna z 10 000 osôb, ktoré sa vďaka stále liberálnejšiemu belgickému zákonodarstvu nechali zabiť, týmto vyvolá právnu dohru. Len prípad Tiny Nysovej ide tento rok pred gentský súd. Nysová bola mladou, peknou, zdravou ženou, ktorej, aby smela zomrieť, Dr. Thienpointová diagnostikovala „Aspergerov syndróm“ – relatívne neškodnú formu autizmu, no akurát „nevyliečiteľnú“.

Štátna pomoc so zomieraním požíva v Belgickú širokú podporu. Väčšina belgických médií vykresľuje Distelmansa ako angažovaného paliatívneho lekára, ako sympatického cyklistu, ktorý zábavne rozpráva o svojej mladosti, keď bol pastierom oviec vo Francúzsku a plavčíkom v Monaku. Na otázku, aký má postoj k eutanázii ako lekárka, obľúbená liberálna ministerka zdravotníctva Maggie De Blocková odpovedala: „Som lekárkou LEIF.“

Európsky súdny dvor pre ľudské práva – zakaždým to deklaruje – pripisuje vyššiu hodnotu právu na život. Ak by odsúdil Belgicko za zabitie matky Toma Mortiera, Belgičania by sa náhle museli znova zhovárať o rozhodnutej otázke eutanázie.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo