Za chýbajúce reformy hladina rieky Rýn nemôže

Za chýbajúce reformy hladina rieky Rýn nemôže

Veslári počas tréningu v Kolíne nad Rýnom. Ilustračné FOTO TASR/AP

O spomaľovaní rastu nemeckej ekonomiky a vplyve na tú našu.

Nemecká ekonomika je v našich končinách tradične považovaná za spoľahlivú lokomotívu hospodárskeho rastu, ktorá ťahá aj vagón s nápisom „Slovensko“. No v poslednom období sa jej motor akosi zadrháva.

Medziročný rast HDP Nemecka dosiahol vlani 1,5 percenta. Odhady boli pôvodne vyššie. Ešte v roku 2017 nemecká ekonomika narástla o 2,2 percenta a podobný výkon sa očakával aj pre rok 2018. Pokiaľ ide o rok 2019, vláda v Berlíne odhaduje rast na úrovni len 1 percenta.

O dôvodoch spomalenia sa vedú diskusie už od polovice novembra. Spolkový štatistický úrad vtedy zverejnil údaje o raste za tretí štvrťrok. Nemecká ekonomika podľa nich zaznamenala mierny kvartálny prepad na úrovni 0,2 percenta. Pokles ekonomiky dva kvartály po sebe sa už považuje za recesiu.

Problémy nemeckej ekonomiky sa pripisujú celému spektru dôvodov. Jednak môže ísť o dôsledok prehriatia. – Na pracovnom trhu proste nie sú ľudia. Prípadne za to môžu nové emisné normy, ktoré zasiahli automobilový priemysel. Zásadnejším problémom sú krajiny, dovážajúce nemecké produkty. Domácim ekonomickým výzvam čelí Čína, Spojené kráľovstvo i Taliansko.

Jedno z najkurióznejších vysvetlení dokonca dáva minuloročný nemecký hospodársky pokles do súvislosti s krátkodobým poklesom hladiny rieky Rýn. Tá preteká cez priemyselné centrum Spolkovej republiky a lode po nej prevážajú nemecké výrobky do Rotterdamu, najväčšieho prístavu v Európe, odkiaľ sa ďalej transportujú do celého sveta.

Ak je hladina rieky Rýn príliš nízka, lode sa musia plaviť s ľahším nákladom alebo sa nemôžu plaviť vôbec. Ekonomike mali tak spôsobovať problémy dopravné prieťahy...

Kancelárka pre dnešok

Solídny každoročný rast na úrovni okolo dvoch percent dosahovala nemecká ekonomika od roku 2014. Spolková republika od rovnakého času zaznamenáva taktiež každý rok rastúce rozpočtové prebytky (jav na Slovensku zatiaľ nevídaný).   

No aj minister financií Olaf Scholz začiatkom januára pripustil, že „tučným rokom je koniec“. Už sa zrejme nebude opakovať situácia, že príjmy rozpočtu z daní presiahnu očakávania politikov.

Nemecká ekonomika, najväčšia v Európe, je síce robustná, no z času na čas zaznieva kritika, že krajina dodnes žije z reforiem Gerharda Schrödera spred pätnástich rokov, kým vlády Angely Merkelovej ku konkurencieschopnosti Spolkovej republiky príliš neprispeli. Práve naopak, úradujúca kancelárka zaťažila nemeckú ekonomiku novými bremenami – od zavedenia všeobecnej minimálnej mzdy (v Nemecku dovtedy fungovali najmä odvetvové minimálne mzdy, dohodnuté medzi odbormi a zamestnávateľmi) až po finančne nákladné opustenie výroby elektriny z jadra (do roku 2022) a súčasne tiež z uhlia (do roka 2038).

„Bola kancelárkou pre tu a teraz,“ charakterizoval Merkelovú rešpektovaný ekonóm Hans-Werner Sinn. A nemyslel to ako pochvalu. Aj Sinn vyčíta Merkelovej, že spravila len málo, aby Nemecko zostalo medzinárodne konkurencieschopné tiež do budúcnosti. Keď už konzultovala ekonómov, tak vraj hlavne behaviorálnych, ktorí jej mali pomôcť zlepšiť politický marketing.

Drahá kúpa premrhaného času

Avšak jedno slúži Merkelovej vládam predsa len ku cti. A to už spomenuté vyrovnané, ba dokonca prebytkové rozpočtové hospodárenie, ktoré bolo predovšetkým dielom Wolfganga Schäubleho, spolkového ministra financií v rokoch 2009 až 2017.

Zadlženie Nemecka vďaka tomu kleslo z úrovne, zodpovedajúcej 81 percentám HDP v roku 2010 na súčasných 61 percent. Je to menej než priemer eurozóny a tiež menej ako Francúzsko (99 percent HDP) či Taliansko (133 percent HDP). V prípade recesie má tak Spolková republika k dispozícii určitý priestor na požičiavanie a následné stimulovanie ekonomiky verejnými výdavkami.

Ostatné veľké ekonomiky eurozóny môžu mať väčší problém. „Prekvapením je, že spomalenie priemyselnej produkcie v starých členských krajinách EÚ ako Nemecko koncom minulého roka nastalo ešte počas monetárnej stimulácie zo strany Európskej centrálnej banky,“ poznamenáva pre Postoj ekonóm Juraj Karpiš (INESS). „ECB vytvorila v rokoch po kríze krajinám eurozóny priestor na reformy, no tie ho väčšinou nevyužili. Najbližšie štvrťroky ukážu, aké hlboké to spomalenie bude a ako dlho bude trvať.“

V každom prípade, o Slovensko, aj keď vývoj nemeckej ekonomiky na nás vplýva, by sa tieto problémy mali zatiaľ len mierne obtrieť. NBS aj po včerajšej aktualizácii svojej predikcie predpovedá slovenskej ekonomike tento rok rast HDP na úrovni 4,2 percenta.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo