Dočkáme sa rómskeho nacionalizmu?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dočkáme sa rómskeho nacionalizmu?

Rómska vlajka. Foto: Wikimedia.org

Komunálne voľby potvrdili, že rómska politická reprezentácia sa rozrastá.

Výsledky jesenných komunálných volieb sa už analyzovali zo všetkých možných strán, ale jeden zaujímavý moment zostal tak trochu na okraji pozornosti.

Podľa evidencie Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity sa počet zvolených rómskych starostov oproti komunálnym voľbám v roku 2014 zvýšil z 29 na 43. Z toho ôsmi kandidovali ako nezávislí, deviati za Stranu rómskej koalície, šiesti za Most, piati za Smer (z toho raz v koalícii s Mostom), po dvaja za SMK a KDH a ďalší za iné strany. Zvolené boli aj dve rómske starostky, v Lomničke a v obci Vtáčkovce. Úrad zároveň pripúšťa, že reálne číslo môže byť ešte väčšie, keďže nemôže poznať etnicitu každého zvoleného starostu.

Zaujímavý je aj fakt, že z 29 starostov z roku 2014 ich pokračuje ďalej 26, aj keď často vo farbách inej politickej strany.

Tieto čísla nie sú žiadnym prekvapením. Železná súvislosť medzi demografiou a demokraciou nepustí a rómski starostovia a poslanci budú najmä na východe Slovenska riadiť čoraz viac samospráv. Tento trend je zjavný už dnes a v budúcnosti sa ešte posilní.

Najskôr trochu demografie. Podľa už staršej štúdie Inštitútu informatiky a štatistiky o demografickej budúcnosti slovenských okresov, ktorá pracuje s horizontom roku 2025, sa postupne zníži počet okresov, v ktorých bude pribúdať obyvateľstvo.

Pokiaľ ide o celkový prírastok obyvateľstva, budú existovať tri oblasti, v ktorých narastie počet obyvateľov. Prvou bude zázemie Bratislavy, ktoré tvoria okresy Pezinok, Senec, Malacky a Dunajská Streda, druhou päť okresov na severe stredného Slovenska. Najväčšia oblasť s nárastom obyvateľstva bude na východnom Slovensku a budú ju tvoriť všetky okresy Prešovského a Košického kraja s výnimkou košických mestských okresov a najvýchodnejších okresov pri hranici s Ukrajinou.

Podľa tejto štúdie budú v roku 2025 medzi desať okresov s najvyšším prírastkom obyvateľstva patriť okresy Senec, Námestovo, Kežmarok, Sabinov, Košice okolie, Levoča, Stará Ľubovňa, Vranov nad Topľou, Prešov a Tvrdošín. Hoci štúdia sa nezaoberá príčinami pribúdania obyvateľstva, dá sa predpokladať, že pod pozitívny výsledok na východe sa podpisuje najmä vyššia pôrodnosť Rómov.

Podľa odhadu demografov Borisa Vaňa a Evy Haviarovej z roku 2002 sa pri zachovaní súčasných populačných trendov mal podiel Rómov v roku 2050 pohybovať okolo 15 percent z celkového počtu obyvateľstva. O niektorých okresoch na východe Slovenska možno tvrdiť, že ich čaká rómska budúcnosť.

Tento trend prináša okrem ekonomických a sociálnych aj niekoľko politických výziev.

Jednou z nich je, ako sa miestne rómske komunity v budúcnosti vyrovnajú s nárastom politickej zodpovednosti, keďže ich reprezentanti budú riadiť čoraz väčší počet obcí a rozhodovať o zväčšujúcom sa balíku verejných peňazí.

Zaujímavou otázkou je, či sa v priestore s rastúcim počtom rómskeho obyvateľstva a zákonitým rozrastaním sa rómskej politickej elity sformuje aj niečo ako rómsky nacionalizmus. Zdieľať

Ďalšou zaujímavou otázkou je, či sa v priestore s rastúcim počtom rómskeho obyvateľstva a zákonitým rozrastaním sa rómskej politickej elity sformuje aj niečo ako rómsky nacionalizmus. A ak áno, akú bude mať podobu. Pôjde len o neškodný regionalizmus s kultúrnymi a sociálnymi požiadavkami alebo bude mať aj vyššie ambície? Bude pozitívny a z pohľadu Rómov stimulujúci alebo konfrontačný?

Iste, tieto otázky dnes mnohým pripadajú virtuálne a zbytočné. Ale bolo by chybou ich len tak úplne zhodiť zo stola. Napríklad jeden z najrešpektovanejších slovenských historikov Ľubomír Lipták videl sformovanie sa rómskeho nacionalizmu ako dejinnú nevyhnutnosť, s ktorou budeme konfrontovaní už v tomto storočí.

Vo svojej známej eseji Storočie dlhšie ako sto rokov, ktorá vyšla v roku 1999, Lipták predpovedal: „I v etnickej oblasti sú však javy, ktoré sa stali spoločenským problémom už v dvadsiatom storočí, ale v plnej sile sa prejavia až v dvadsiatom prvom. Najvážnejšou bude pravdepodobne rómska otázka.

Pätina obyvateľstva, prevažne málo vzdelaná, nekvalifikovaná, a preto v náročnom prostredí nasledujúcich desaťročí ťažko zamestnateľná, žijúca uprostred starnúcej populácie a zápasiaca s ťažkými sociálnymi problémami bude tvoriť v mnohých obciach, v niektorých okresoch a oblastiach väčšinu.

V každom prípade početnú skupinu, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou bude disponovať už aj vyhraneným národným cítením, čerstvým, a to býva spravidla radikálne. Z folklórnej záležitosti minulého, sociálneho problému terajšieho sa v budúcom storočí stane rómska otázka národnostnou, komplexnou a dramatickou. Všetky danosti sú už tu a v perspektíve niekoľkých desaťročí sú nezmeniteľné, iba zmierniteľné.“

Proti tejto Liptákovej prognóze sa dá, samozrejme, argumentovať faktami, ako je neexistencia rómskeho národného štátu, povestná rozdrobenosť a nejednotnosť rómskych lídrov, ako aj tým, že mnohí Rómovia po získaní vyššieho statusu na sociálnom rebríčku rýchlo strácajú identitu a asimilujú sa s väčšinou. Toto všetko je pravda, len netreba zabúdať napríklad i na to, že podobné argumenty kedysi zaznievali zo strany časti uhorskej elity na adresu slovenských ašpirácií.

V každom prípade počínanie zväčšujúcej sa rómskej politickej reprezentácie je témou, ktorá v dnešnej pene dní za trochu pozornosti určite stojí.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo