Blog 28. január 2019

Z rabína kresťan

František Trstenský
František Trstenský
Jeho cesta obrátenia trvala viac ako 30 rokov. Publikácia "Od jarmulky ke kříži. Příběh konverze francouzského rabína" ponúka zaujímavý autobiografický príbeh francúzskeho rabína, ktorý 14. septembra 2008 bol pokrstený v Katolíckej cirkvi.
Jeho cesta obrátenia trvala viac ako 30 rokov. Publikácia "Od jarmulky ke kříži. Příběh konverze francouzského rabína" ponúka zaujímavý autobiografický príbeh francúzskeho rabína, ktorý 14. septembra 2008 bol pokrstený v Katolíckej cirkvi.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

František Trstenský

Z rabína kresťan

Jean-Marie Élie Setbon venuje svoju knihu tým neveriacim, ktorí cítia vo svojom vnútri, že hľadajú Boha. Ďalej tým, ktorí váhajú s obrátením, lebo majú obavu z reakcie najbližšieho okolia, ako aj tým, ktorí nevedia Cirkvi odpustiť previnenia, ktorých sa v priebehu svojích dejín dopustila. Napokon knihu napísal aj pre samotných kresťanov, aby posilnil ich vieru a vďačnosť za to, akej milosti sa im dostalo, že poznajú Boha. Autor sa vyznáva z toho, že Ježiš ho priťahoval už od detstva, avšak hlava sa búrila proti srdcu. Kým srdce ho ťahalo k Ježišovi, hlava sa bránila a silne ho ovplyvňovala jeho židovská identita. 

Uchvátený krížom

Narodil sa 10. júna 1964 v Paríži. Rodičia mu dali meno Jean-Marc. Autor v tom neskôr videl Božiu prozreteľnosť, lebo vlastne dostal mená po dvoch evanjelistoch – Jánovi a Markovi. Hoci sa narodil do židovskej rodiny, vôbec o tom nevedel. Jeho rodina bola vo francúzskom prostredí silno sekularizovaná. Malý Jean Marc bol už od ôsmeho roku života uchvátený Kristovým krížom.

„Z domu som odchádzal oblečený ako osemnásťročný chalan, a vraciam sa s bradou a fúzami, v čiernom obleku, bielej košeli a klobúku na hlave."Zdieľať

Potajomky každý večer, keď už všetci zaspali, si kľakol k posteli a prežehnal sa. Ako sám hovorí, „toto tajomstvo budem skrývať celých tridsať rokov! Ešte dlho ma bude hrýzť otázka: „Prečo som sa, Pane, zamiloval do predmetu, ku ktorému ma môj ľud odpor? Prečo?“ Ako dvanásťročný sa začal pripravovať na obrad Bar micva, čo je v židovstve obrad náboženskej dospelosti. Vtedy sa stretol s Bibliou, ktorú si osobitne obľúbil.  V tom čase pvýkrát navštívil potajomky Baziliku Sacré-Coeur v Paríži, o čom však rodičom nepovedal, aby sa na neho nenahnevali. Pri návšteve kostola cítil pokoj. V obchodiku vedľa baziliky si kúpil pozlátený štvorcentimetrový krížik, ktorý tajne nosil na krku a na noc si ho dával pod vankúš. 

V srdci židovstva

Medzi pätnástym a osemnástym rokom života sa z neho postupne stal praktizujúci žid. Navštevoval židovskú strednú školu. Na rozdiel od svojej rodiny začal jesť kóšer jedlo, zachovávať šabat a na hlave nosiť jarmulku. Každý utorok a piatok chodil do synagóy a zachovával židovské predpisy. V roku 1982 ako osemnásťročný s niekoľkými kamarátmi a kamarátkami zo školy odišiel do Izraela na trojročný program a požiadal o izraelské občianstvo. Po príchode si zvolil židovské meno Élie – Eliáš. Stal sa z neho ortodoxný žid. Zmenil aj svoj zovňajšok. Nechal si narásť vlasy, bradu a fúzy. Rifle a tričko vymenil za čierne nohavice, bielu košeľu, sako a klobúk. Intenzívne študoval Talmud a počúval prednášky rabínov. 

V roku 1989 sa Élie vrátil do Francúzska. Mal potvrdenie od rabínov, že dokončil prvú časť rabínskeho vzdelávania a mohol vyučovať Talmud. Po príchode navštívil svojich rodičov a súrodencov, kde zažil stret kultúr, ktorý opísal týmito slovami: „Z domu som odchádzal oblečený ako osemnásťročný chalan, a vraciam sa s bradou a fúzami, v čiernom obleku, bielej košeli a klobúku na hlave… Omietol som objať sestry, pretože ultraortodoxní židia s výnimkou vlastnej manželky ženy neobjímajú, a ani manželku nikdy neobjímajú na verejnosti. Pripadám si tu ako mimozemšťan.“ Z domu odišiel do mesta Aix-Les-Bains, kde študoval na  najdôležitejšej ultraortodoxnej talmudskej akadémii vo Francúzsku. Odtiaľ odišiel do Grenoblu, kde sa zoznámil so židovkou Martinou. Po roku sa zasnúbili a v júni 1990 uzavreli manželstvo podľa židovského náboženského obradu. V manželstve sa im postupne narodilo sedem detí, štyri dcéry a traja synovia. 

Autor sa vo svojom rozprávaní vyznáva z toho, že po uzavretí manželstva sa opäť vrátil k svojmu zvyku chodiť potajomky do Baziliky Sacré-Coeur.

„Mám v sebe skutočne dve identity, avšak nejde o zradu, alebo rozštiepenie osobnosti, ale skôr je to duchovný boj."Zdieľať

Znova si kúpil krížik, ktorý potajomky nosil: „Tento náboženský dvojitý život vám možno pripadá zvláštny. Mám v sebe skutočne dve identity, avšak nejde o zradu, alebo rozštiepenie osobnosti, ale skôr je to duchovný boj.“ S nikým o tom nehovoril. Samotná manželka nemala  najmenšieho tušenia. Nechcel ju znepokojovať. V decembri 2002 sa manželka dozvedela, že je vážne chorá. Zomrela 11. marca 2004 niekoľko mesiacov po pôrode ich posledného dieťaťa. Élie nemal čas na smútok. Jeho sedem detí potrebovalo otca a on sa ním stal na plný úväzok. Prestal chodiť do kostola a zaujímať sa o kresťanstvo. 

Konverzia

Do jeho života však prišla zmena. V deň úmrtia francúzskeho kardinála Jean-Marie Lustigera, ktorý bol konvertitom zo židovstva, 6. augusta 2007 mal autor hlboký duchovný-mystický zážitok prítomnosti Krista. V septembri toho istého roka pri náhodnom prepínaní televíznych programov, si pozrel film o pápežovi Jánovi Pavlovi II. Od tej chvíle začal znova chodiť do kostola a pevne sa rozhodol pre konverziu na katolícku vieru. 

Začal čítať diela svätého Jána z Kríža, lebo tak to videl vo filme o Jánovi Pavlovi II. Vďaka karmelitánskemu kníhkupectvu, kde si tieto diela zakúpil, sa dostal do kontaktu s karmelitánskym kňazom, s ktorým viedol rozhovory o viere. Ďalším krokom k vstupu do Cirkvi bol kláštor klauzurovaných sestier, v ktorom prežil prvýkrát kresťanské Vianoce a Nový rok. Vo februári 2008 začal katechumenát – prípravu na prijatie krstu. Nebolo to jednoduché obdobie. Élie mal množstvo otázok ohľadom mariánskej úcty, Najsvätejšej Trojice, panenského počatia Ježiša Krista, zmŕtvychvstania Krista atď. Vnútorný pokoj získal po návšteve kláštora sestier na vidieku, kde sa na štyri dni odobral aj so svojimi deťmi. Krst prijal na sviatok Povýšenia sv. kríža 14. septembra 2008. Jeho krstné meno bolo Ján Mária Eliáš. 

Na záver svojej publikácie autor ponúka niekoľko svojich postrehov na tému hlavných rozdielov medzi židovstvom a kresťanstvom, na čo sa ho mnohí ľudia pýtajú. Podľa jeho slov v židovstve sa Boh nestretáva s človekom, ale s národom. Kristus sa s ľuďmi stretával jednotlivo, každého povolal tam, kde sa v živote nachádzal. V židovstve najvyššou autoritou je Mojžiš, lebo cez neho národ dostal Božií zákon. Práve dodržiavanie tohto zákona zohráva v židovstve najdôležitejšiu úlohu. Kým žil v židovstve, tvrdo pracoval na svojom vzťahu k Bohu. Ako kresťan verí v Božiu milosť, s ktorou spolupracuje. Boh v Ježišovi Kristovi je náš brat. V židovstve je takáto myšlienka niečo neprijateľné. 

Autobiografické rozprávanie súčasného židovského konvertitu je napísané pútavým osobným štýlom. Odhaľuje vnútro človeka a úprimné hľadanie Boha, ktoré našlo svoje naplnenie v prijatí katolíckej viery. 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0