Zobudí sa spiace monštrum?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zobudí sa spiace monštrum?

FOTO TASR – Martin Baumann

Odvčera poznáme prvý relevantný prezidentský prieskum, v ktorom na Šefčoviča s Mistríkom číha Štefan Harabin.

Tento prieskum agentúry Focus pre Markízu je prvým, ktorý reálne simuluje situáciu, v akej si budú voliči vyberať medzi prezidentskými kandidátmi: zber dát sa uskutočňoval najmä v období po tom, čo Maroš Šefčovič oficiálne ohlásil svoju kandidatúru.

Jediným fiktívnym kandidátom v prieskume bol tak už iba Andrej Danko – keďže Focus z dobrých dôvodov predpokladal, že Danko tento týždeň ako posledný oznámi kandidatúru – no inak ide konečne o dáta, ktorými sa dá vážnejšie zaoberať.

Pri tom všetkom stále platí, že v dnešných časoch, keď sa masy voličov rozhodujú posledný týždeň pred voľbami, nie je nič staršie ako včerajší prieskum.

O takomto čase pred piatimi rokmi, teda sedem týždňov pred prvým kolom prezidentských volieb, vyzerali preferencie podľa Focusu takto: Fico 40 percent, Kiska 13, Kňažko 11,8, Hrušovský 8,2, Procházka 7,7 percent. Ako vieme, Fico napokon v prvom kole získal podstatne menej – 28 percent, Kiska a Procházka podstatne viac (24 a 21,2 percenta), na tri percentá padol Hrušovský a jediný, ktorého marcový volebný výsledok pripomínal preferencie z druhej polovice januára, bol Milan Kňažko.

Šefčovič má veľký potenciál rastu, ale aj veľké bremeno

Preferencie viacerých kandidátov sa teda ešte môžu zásadne hýbať smerom nahor aj nadol. Navyše, podľa aktuálneho prieskumu Focusu zhruba 60 percent voličov deklaruje, že prídu voliť, a práve z tohto počtu rozhodnutých voličov sa vyrátali súčasné preferencie – lenže ako zo skúseností vieme, takáto volebná účasť je nereálna, naposledy volilo v prvom kole prezidentských volieb iba 43,4 percenta voličov. Dnešné preferencie tak v nemalej miere ovplyvňujú aj ľudia, ktorí v deň volieb zostanú doma. Len dnes nevieme, komu tento fakt pomôže a komu ublíži.

V každom prípade platí, že pre Maroša Šefčoviča je 16,5 percenta pomerne slušným štartom.

Keď sa pozrieme na dáta Focusu bližšie cez podporu z jednotlivých straníckych košiarov, je zrejmé, že Šefčovič príliš neťaží z imidžu nadstraníckeho, usmievavého profíka – pre voličov opozície je už zjavne smerákom. A ak sa potvrdí, že Fico ho bude chcieť použiť ako svoje baranidlo pri dobýjaní Ústavného súdu, Šefčovič sa v kampani ešte poriadne zadýcha.

Opozícia ho bude vykresľovať ako Fico-bábku, jadroví voliči Smeru zas budú opäť zmätení. Pred piatimi rokmi sa od nich chcelo, aby volili svojho premiéra za prezidenta, hoci ho chceli naďalej za premiéra. Teraz sa od nich chce, aby svojho straníckeho lídra cez voľbu Šefčoviča vybrali za ústavného sudcu, hoci oni ho chcú naďalej za svojho straníckeho lídra. Fico si pýta od svojich voličov už akosi veľa.

Ak sa potvrdí, že Fico ho bude chcieť použiť ako svoje baranidlo pri dobýjaní Ústavného súdu, Šefčovič sa v kampani ešte poriadne zadýcha. Zdieľať

Iste, Šefčovič má stále armádu rezervných voličov, z ktorých môže v prvom kole bohato čerpať: podľa Focusu ho zatiaľ chce voliť iba tretina voličov Smeru.

Ak si chce dlhoročný eurokomisár zaistiť druhé kolo, tento podiel voličov z vlastného tábora musí zväčšiť. Šefčovičova kampaň dostala z tohto pohľadu cez víkend skvelý darček. Keby kandidoval Andrej Danko, viazal by na seba veľkú časť voličov SNS a malú časť národnejšie orientovaných voličov Smeru. Tým, že Danko v nedeľu svoju očakávanú kandidatúru stiahol, a tým, že SNS nepostaví ani iného svojho kandidáta, Danko vlastne časť svojich hlasov daroval Šefčovičovi.

Prečo si to Danko rozmyslel

Samozrejme, Andrej Danko tak nečiní z altruizmu, napokon, včera na TA3 ním ešte zjavne lomcoval hnev z toho, že z prezidentského súboja vycúval. Aj v Postoji sme posledné týždne písali, že Dankova kandidatúra je viac-menej istá. Nasvedčovalo tomu mnohé, Danko už pred Vianocami naznačoval svoju kandidatúru verejne, pričom v koaličnom zákulisí aj v samotnej SNS sa brala ako hotová vec.

Andrej Danko si mohol pripisovať zásluhy, že ostrou paľbou proti Marakéšu a Miroslavovi Lajčákovi vyradil dlhodobého favorita volieb, na ktorého si sám netrúfal. Danko mal preto dobrý začiatok roka – už tušil, že Lajčák je von z hry, a dúfal, že paralyzovaný Smer príde už iba s povinným straníckym kandidátom typu Richarda Rašiho. Lenže keď Fico všetkých zaskočil nasadením Šefčoviča a po tom, čo sa ešte pred včerajším Focusom narýchlo urobili prvé neverejné prieskumy, Danko veľmi znervóznel.

Pochopil, že má slabé karty, od prezidentskej kandidatúry si sľuboval rozlet či aspoň prelet nad plagiátorskou kauzou. Teraz to však vyzeralo, že okrem voličov slabnúcej SNS a malej časti voličov Smeru nemá odkiaľ čerpať percentá a rastie riziko, že pohorí. Danko si to preto v posledných dňoch radšej rozmyslel – v TA3 to vysvetlil tým, že je ešte primladý, a keďže ideálneho prezidenta si predstavuje ako kríženca Štúra, Štefánika, Husáka a Dubčeka, naznačil, že to skúsi neskôr.

Týmto cúvnutím Danko nepotešil len Šefčoviča, ale aj Štefana Harabina. Toho by podľa prieskumu Focusu volilo 11,7 percenta, no keby nebol zaradený Danko, mal by istotne o niečo viac.

Pre voličov Smeru a SNS, to je dnes zhruba 30-percentná voličská masa, sa tak stáva jedinou oficiálnou koaličnou alternatívou Maroš Šefčovič (Bugára majú na Kysuciach celkom radi, ale voliť ho zaiste nebudú).

Voľby, v ktorých kandiduje aj HZDS

Aj v minulosti mali voliči Smeru a SNS jednu prezidentskú alternatívu, ale tá bola ich srdcu blízka – kedysi ju zhmotnil do dokonalého volebného sloganu „myslím národne, cítim sociálne“ Ivan Gašparovič, pred piatimi rokmi tento národno-sociálny rozmer zas vyžaroval Robert Fico. Dnes však Smer a po Dankovom vycúvaní aj SNS ponúkajú svojim voličom kandidáta typu „myslím európsky, hovorím po anglicky“.

To môže mať svoje vážne dôsledky.

V slovenskej politike sme už prestali uvažovať o faktore HZDS. Ale medzi nami sú stále státisíce voličov, ktorí v rokoch 1998, 2002 a 2006 volili Mečiara a spolu s ním harabinovský jazyk pomsty. Títo voliči sa postupne rozplynuli najmä v Smere, nevtelili sa ani do Kotlebovej ĽSNS, ktorej úspech ide takmer výlučne na vrub mladých voličov.

A hoci dnes hovoríme, že Harabin oslovuje cez alternatívne médiá najmä voličov antisystému, osobne tipujem, že jeho sympatizantmi sú z nemalej časti práve ľudia, ktorí v pomerne nedávnej minulosti boli HZDS-positive. Tento typ voliča zmizol z priameho dohľadu, v dvoch posledných prezidentských voľbách splynul s tými, ktorí volili Gašparoviča a Fica, teraz jeho váhu otestuje Harabin. Ten by chcel vyzerať ako slovenský Trump, v skutočnosti je viac reinkarnáciou házetdées v postmigračnej dobe.   

Ivan Gašparovič bol oproti Harabinovi bezobsažnejším, zato o poznanie sympatickejším kandidátom. Aj preto sú azda obavy z Harabina väčšie, než bude jeho volebný výsledok – a spiace monštrum sa neprebudí s novou silou.

Práve kvôli Harabinovi sa budú Robert Mistrík a Zuzana Čaputová v priebehu februára naťahovať, kto a kedy odstúpi v prospech koho. Mistrík minulý týždeň v diskusii Denníka N vedel, prečo zdôrazňoval, že štartovacou bázou pre ďalší postup by mal byť včerajší prieskum Focusu. Kandidát, ktorého podporuje SaS aj Spolu, má zatiaľ jasnú prevahu vďaka masívnej bilbordovej kampani. Na Mistríkovi sa tak podobne ako pred piatimi rokmi v prípade Kisku ukazuje, že ak verejnosti neznámy človek investuje do vizuálne kvalitnej kampane veľa peňazí a robí to dostatočne dlho, v cieľovej rovinke môže byť z neho jeden z dvoch favoritov.

Ivan Gašparovič bol oproti Harabinovi bezobsažnejším, zato o poznanie sympatickejším kandidátom. Aj preto sú azda obavy z Harabina väčšie, než bude jeho volebný výsledok – a spiace monštrum sa neprebudí s novou silou. Zdieľať

Pre Čaputovú, ktorá sa borí s nedostatkom financií, by boli šancou na vzostup diskusie, pokiaľ by v nich jasne prevýšila Mistríka. Z doterajších prvých debát to tak zreteľne nevyplynulo, Čaputovovej hlavný problém okrem peňazí je čas.

Ak platí, že sa chcú obaja dohodnúť najneskôr do 26. februára (keď sa začnú tlačiť volebné lístky s menami kandidátov), teda ešte pred hlavnými televíznymi diskusiami, Čaputová má len dva-tri týždne zvrat. Navyše, Mistrík je podobne ako Kiska pred piatimi rokmi v psychologickej výhode, keď sa o ňom hovorí ako o jedinom opozičnom kandidátovi, ktorý môže poraziť muža Smeru.

Šesť týždňov pred prvým kolom tak ťaží aj z tlaku médií a prezidenta, aby sa preferenčne slabší vzdal v prospech silnejšieho. To je tromf, aký svojho času nemal ani Andrej Kiska.   

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo