Záleží na dĺžke života?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Záleží na dĺžke života?

Ilustračné foto: flickr.com (Nicolas Alejandro)

Sv. Peter spomína, že „u Pána je jeden deň ako tisíc rokov“. Starozákonnou myšlienkou bola Božia veľkosť naprieč vekmi obsahujúca naše tisícročia.

Keď položím túto otázku, myseľ mi zaplavia mnohé obrazy, niektoré z nich populárne: Indiana Jones kričí na muža v červenom feze, s ktorým bojuje na člne, ktorý seká na kusy otáčajúca sa lodná skrutka: „Obaja zomrieme!“ Muž odpovedá: „Ja mám dušu pripravenú. A ty?“

Iné sú náboženské: v Národnej svätyni je mozaika sv. Agnesy, ktorú slávime ako „šťastnú“ (beata), no bola umučená v 13 rokoch. Niektoré sú osobné: Napadne mi, čo povedal ktosi potom, čo môj syn Thomas zomrel ako sedemtýždňový na syndróm náhlej smrti: „Všetci sa môžeme radovať, že je s Bohom,“ na čo jeho matka, Ruth, odpovedala: „Ale nemal šancu byť chlapcom.“

Indiana Jones kričí na muža v červenom feze, s ktorým bojuje na člne, ktorý seká na kusy otáčajúca sa lodná skrutka: „Obaja zomrieme!“ Muž odpovedá: „Ja mám dušu pripravenú. A ty?“ Zdieľať

Napadne mi Sokrates, podľa ktorého dobrý život znamená vôbec nedbať na smrť, a Aristoteles, podľa ktorého je hanebné dávať prednosť holému životu pred dobrým životom. Uvažujem nad tými miliónmi mladých mužov, ktorí za nás vo veľkých vojnách tak jednoducho „odovzdali poslednú plnú mieru oddanosti“.

Ako obvykle sa zdá, že bezpečným sprievodcom je Písmo. Kto dokáže nemilovať intenzívne romantickú výstrednosť sv. Pavla? „Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk.“ (Fil 1, 21) Hovorí: pre mňa. „Ale,“ vysvetľuje, „ak žiť v tele znamená pre mňa plodnú prácu, neviem, čo si vyvoliť. Oboje na mňa dolieha: túžim zomrieť a byť s Kristom a to by bolo oveľa lepšie.“ (v. 22-23)

Výrok, nad ktorým som sa naposledy najviac pozastavil, patrí sv. Petrovi: „Toto jedno nech vám je, milovaní, zjavné: že u Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň.“ (2 Pt 3, 8)

Ľudia vravia, že jednoducho opakuje 90. žalm, ale to nie je pravda. Žalmista vraví: „Veď tisíc rokov je u teba ako včerajší deň, čo sa pominul, a ako jedna nočná stráž.“ (v. 4)  Sv. Augustín bystro pripomína, že žalmista nezabúda dodať: „ako jedna stráž“, ktorá trvala tri hodiny, aby zamedzil akémukoľvek jednoduchému pokusu previesť roky na dni. Sv. Augustín tiež vraví, že „včerajšok“ tu znamená nielen predchádzajúci deň, ale všetok minulý čas, lebo akýkoľvek obmedzený počet rokov je u Boha akoby už skončený. (Komentáre sv. Augustína k žalmom (v angličtine) si môžete aj vy ľahko pozrieť tu.)

Sv. Peter však zmienku o stráži vypúšťa. Vôbec nehovorí o včerajšom dni. A čo je najdôležitejšie, najprv spomína svoju vlastnú, úplne novú myšlienku, že „u Pána je jeden deň ako tisíc rokov“. Starozákonnou myšlienkou bola Božia veľkosť naprieč vekmi obsahujúca naše tisícročia.

Touto novou myšlienkou je Božia veľkosť, ktorá zhusťuje dokonca i malé časové úseky. Ak Boh obsahuje tisícročia, lebo je nekonečne „veľký“, potom zhusťuje deň, lebo je aj nekonečne „malý“, ako bod kruhu: Božia prítomnosť je ako kruh, ktorý má stred všade a obvod nikde, povedal sv. Augustín.

Vlastne dokonca aj Aristoteles tvrdil, že Boh je prítomný v malých veciach: „Nesmieme sa s detinským odporom odvracať od skúmania obyčajnejších živočíchov. Každá oblasť prírody je úžasná.“ Zhustenie času rozhodne evokoval i Thornton Wilder, keď sa Emily v Našom meste vracia do detstva a zisťuje, že obyčajný život je neznesiteľne bolestivý: „Nedokážem sa na všetko pozrieť dostatočne uprene... ach, mama, pozri sa na mňa aspoň na minútu tak, akoby si ma naozaj videla.“

Zájdeme príliš ďaleko, keď nájdeme u sv. Petra ešte živšiu predstavu? Napokon, naozaj sa zdá, že jeho výrok pozýva zobraziť roky na dni a naopak. Poďme si to len tak zo zábavy prepočítať. Ak je náš deň u Boha ako 1 000 rokov, potom je tento náš deň u Boha ako 365 000 dní. Deň môžeme rozdeliť na približne 36 000 sekúnd, a teda jeden z „Božích dní“, podľa všetkého so začiatkom, stredom i koncom, môžeme nájsť v každej jednej stotine sekundy – čo je asi najmenší časový interval, aký dokážeme vnímať. Moderné video sa zdá plynulé pri 60 obrázkoch za sekundu iba vďaka tomu, že na sietnici ešte niekoľko sekúnd zostáva obraz zrakového vnemu.

Záleží „u Pána“ na dĺžke života? Sv. Tomáš či iní stredovekí teológovia hovorili o „knihe života“ nie ako o detinskom výmysle, takže keď začne jestvovať nesmrteľná duša, Boh si určite všimne jej život a „registruje“ ju tisíc rokov. Zdieľať

(Priatelia matematici si možno na tomto mieste položia otázku, či sv. Peter neanticipoval moderný pojem nekonečna – nekonečná množina je taká, ktorej vlastná podmnožina sa dá vzájomne jednoznačne zobraziť na celú množinu – lebo nevidí žiadnu ťažkosť v dokonalom zobrazení tisícročí na dni a dní na okamihy.)

V duchovnom zmysle je obvyklou aplikáciou myšlienky sv. Petra o hustote času prax žitia v prítomnej chvíli, „odovzdanosti do Božej Prozreteľnosti“ Jean-Pierra De Caussada. Minulosť a prítomnosť napokon vlastne nejestvujú, kým prítomnosť obsahuje v našom vzťahu k Bohu praktickú nekonečnosť.

Samozrejme, sv. Peter hovoril o Pánovom návrate: a dáva zmysel, že niekto, kto mal tú istú výstrednú lásku ako sv. Pavol, no zaprel Pána a musel čakať deň, aby sa s ním zmieril, bude asi živo vnímať tento čas ako tisíc rokov.

Jeho maximu však chcem aplikovať na otázku z úvodu. Ak je jeden deň tisíc rokov a žiť tisíc rokov by určite stačilo, záleží potom „u Pána“ na dĺžke života? Zhodnime sa na tom, že niekto ako Ivan Iljič, ktorý sa kajal a chcel čas, aby sa osvedčil, by povedal, že áno. Alebo sv. Tomáš či iní stredovekí teológovia, ktorí hovorili o „knihe života“ nie ako o detinskom výmysle (pozri ST I.24), takže keď začne jestvovať nesmrteľná duša, Boh si určite všimne jej život a „registruje“ ju tisíc rokov.

Je to Boh Abraháma, Izáka a Jakuba, „nie Boh mŕtvych, ale živých“. (Mk 12, 27) Je to Boh môjho Thomasa – i váš.

Michael Pakaluk
Autor je odborník na Aristotela a riadny profesor na Pápežskej akadémii sv. Tomáša Akvinského, je dekanom na Buschovej škole obchodu a ekonomiky na Americkej katolíckej univerzite. Žije v Hyattsville v štáte Maryland s manželkou Catherine, ktorá je tiež profesorkou na Buschovej škole, a s ôsmimi deťmi. Jeho najnovšia kniha The Memoirs of St Peter (Pamäti sv. Petra) o Markovom evanjeliu vychádza vo vydavateľstve Regnery Gateway v marci 2019.

Pôvodný text: Does Length of Life Matter?

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo