Ján Figeľ: Nedajme si zobrať November '89

Ctené dámy a vážení páni, Vaše Excelencie, milí priatelia! Dovoľte mi privítať Vás v tejto historickej budove NR SR ako jej predstaviteľ i ako predseda jedného z "hnutí Novembra '89" pri príležitosti jubilejného Dňa boja za slobodu a demokraciu.

Vítam Vás ako priateľov slobody. Sloboda je ukotvená v našom svedomí. Možno človeka ponížiť, možno ho uväzniť, možno vypnúť osvetlenie, striekačkami uhasiť sviece. Ale svetlo slobody je ukryté v ľudskom svedomí, tak ako je nehynúca nádej ukrytá v našom srdci. Neľudská je moc, ktorá to nerešpektuje, ktorá chce ovládnuť aj svedomie človeka. Aj preto označujeme komunistický režim za neľudský a zločinný.

Sviatok a jubileum nás pozývajú na jednej strane k pamäti, úcte a vďake; na strane druhej k odvahe, odhodlaniu a zodpovednosti. Nedajme si zobrať November '89! Historické priestory nášho parlamentu pamätajú kooptáciu zákonodarcov, prvé slobodné zákony i Ústavu Slovenskej republiky. Bez slobody a demokracie by však nebolo ani demokratickej štátnosti, ani európskej integrácie Slovenska.

Vítam medzi nami ľudí z Novembra '89 a ľudí hodnôt Novembra '89.  Rok 1989 býva označovaný za rok zázračný - annus mirabilis. Bol to čas prebudenia slovenského národa a národnostných menšín, návratu náboženskej slobody, obnovy kultúry, zrodu občianskej spoločnosti.

Pád komunizmu nezačal, ani neskončil na Slovensku. Ale rozhodujúcim spôsobom k nemu prispeli aj občania Slovenska. Prispeli k nemu zvlášť tisíce žalárovaných a mučených, perzekvovaných po Februári 1948 a v krvavých 50-tych rokoch popráv odporcov a likvidácie nepohodlných, deportácií, násilnej kolektivizácie na vidieku. 400 ľudí bolo zastrelených pri pokuse o ilegálne opustenie územia republiky. Veľká vlna emigrácie a prenasledovania prišla po roku 1968, keď prišla tzv. bratská internacionála pomoc: vojenská invázia a okupácia. Normalizácia následne zatlačila nádeje na zmenu na dlhých 20 rokov.

Pád režimu prišiel po zlomových udalostiach v Poľsku, Maďarsku, východnom Nemecku. Ríša zla padla; rozpadol sa aj jej garant - Zväz sovietskych socialistických republík. Pád bol rýchly, ale premena a stavba nového  slovenského  a európskeho domu je v náročný proces. Je to rozpracované, stále nedokončené dielo.

Vyjadrujem poďakovanie prítomným veľvyslancom a ich krajinám a národom za solidaritu a spoluprácu pri porážke totality. Uchádzame sa o ňu aj pri konštrukcii novej Európy, Európy 21. storočia, ktorá nebude ani ideologickým molochom, ani byrokratickým babylonom, ani superštátom, ale dobre zorganizovaným spoločenstvom, ktoré na báze spoločných hodnôt efektívne rozvíja spoločné záujmy svojich členov a občanov.

25 rokov slovenskej slobody - to je úspešný príbeh, aj keď nie bez chýb. Slovensko je slobodné, demokratické, európske, je súčasťou schengenu a eurozóny. Nikdy tu nebolo toľko slobody, ekonomickej sily a taká miera nových príležitostí pre človeka.

Ale sú tu aj veľké problémy, riziká a ohrozenia: rozsiahla, dvojciferná nezamestnanosť s ťaživým dopadom na rodiny a chudobné regióny, rekordne vysoké zadlženie - absolútne i percentuálne, nízka vymožiteľnosť práva, rozsiahla korupcia, veľké regionálne rozdiely, rastúci vplyv oligarchie.

Máme ako spoločnosť a štát problémy s pamäťou i svedomím: Amorálne a protiprávne prijaté amnestie sú nad zákonom. Svedectvo bývalého príslušníka ŠtB je pred súdom viac ako autentické listinné dôkazy. Zločiny proti ľudskosti z doby komunizmu sú  podľa generálnej prokuratúry premlčané, pretože bolo konané v súlade s vtedajšími zákonmi.

ÚPN ako inštitút pamäti národa sa sťahuje siedmykrát za 11 rokov. To nie je sťahovacia firma! Chcem vyzvať vládu, aby v zodpovednosti pred zákonom a spoločnosťou dôstojne riešila dôležité podmienky fungovania ÚPN. Ak sa tak nestane, urobíme všetko pre to, aby to definitívne vyriešila budúca slovenská vláda, ktorá bude v tomto zmysle nielen stabilná ale aj zodpovedná.

Nedajme si zobrať November'89! Totalita prichádza cez rôzne populistické skratky a pokušenia. Uvediem tri, s ktorými už má skúsenosť aj súčasné Slovensko:

1) Pokušenie vodcu resp. neslobody. Vyplýva z náročnosti slobody a demokracie na každodennú osobnú zodpovednosť. Niektorým ľuďom stačí menej slobody, a treba hlavne vodcu: ON, LEN ON to dokáže; on vyrieši naše problémy, zbaví nás problémových záležitostí. On dá očakávané istoty. Za takéto vodcovstvo sa draho platí, aj finančne. A nielen finančne.

2) Pokušenie ľahostajnosti. Vyjadrujú ho často názory Mňa sa to netýka, Nič sa nezmení, Všetci sú rovnakí... Vyjadrením takejto apatie bola aj slovenská májová 13%-ná účasť, teda 87%-ná neúčasť v eurovoľbách. To je kontinentálny rekord!Ľahostajnosť je - nielen podľa Ellieho Wiesela - sestrou zla. Ľahostajnosťou a apatiou začínajú mnohé neduhy, prečiny, zločiny. Miera zodpovednosti každého človeka je daná mierou jeho vplyvu. Demokracia potrebuje hodnoty, ale hlavne demokratov! Inak sa stane totalitou väčšiny.

3) Pokušenie ideológie, respektíve etického relativizmu. Každá kríza človeka a ľudstva začína odklonom od pravdy. Tak prichádzal aj fašizmus i komunizmus. Ak nezáleží na pravde o človeku a spoločnosti, na dôstojnosti každej osoby v každej fáze jej života, tak sa môže stať, že nenarušiteľné a nescudziteľné práva človeka nahradíme kritériom kvality jeho života. Spoločnosť a jej nastavenie sa presúva z komunizmu do konzumizmu. Od násilia a propagandy k všadeprítomnej reklame a mediálnej manipulácii. Od kolektivizmu k individualizmu. Od ideológie rasovej, neskoršie triednej, k ideológii rodovej. Ani jedna z nich nie je vedecká a nie je v súlade s prirodzenými zákonmi. Ideológie 20. storočia priniesli Európe konflikty, vojny a zotročovanie človeka.

Milí priatelia, nedajme si zobrať November'89! Každá kríza sa dá riešiť návratom k pravde. Pravda oslobodzuje i víťazí. Slovensko a Európa potrebuje odvahu, odhodlanie, zodpovednosť. Nebáť sa - to je základ slobodného konania, postoja bez strachu voči totalitnej moci. Prajem nám odhodlanie a vytrvalosť v presvedčení, že Slovensko sa môže zmeniť k lepšiemu. Svet sa môže zmeniť k lepšiemu. 21. storočie môže byť lepším časom - ak budeme ľudskejší! Prajem Slovensku, jeho občanom a ich predstaviteľom zodpovedné konanie. Konanie, ktoré sa opiera o zdravý rozum a živé, citlivé svedomie. Teda o pravdu a solidaritu s človekom. Nielen pred 25 rokmi, ale aj dnes platí: Pravda a láska víťazia nad lžou a nenávisťou!

Ján Figeľ
Autor je podpredseda NR SR a predseda KDH.

Príhovor odznel 17. novembra 2014 na spomienkovom zhromaždení v historickej budove Slovenskej národnej rady.

Foto: archív autora

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo