Blog 24. január 2019

"S Duchom vo vlasoch"

Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta
Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta
Evanjeliový úryvok dnešnej nedele sa skladá z dvoch od seba vzdialených častí. Nie len z hľadiska umiestnenia v kapitolách, ale aj z hľadiska obsahu.
Evanjeliový úryvok dnešnej nedele sa skladá z dvoch od seba vzdialených častí. Nie len z hľadiska umiestnenia v kapitolách, ale aj z hľadiska obsahu.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta

"S Duchom vo vlasoch"
Z Evanjelia podľa Lukáša (Lk 1,1-4; 4,14-21): (1) Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, (2) ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. (3) Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom opíšem, (4) aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili. (14) Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. (15) Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali. (16) Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. (17) Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: (18) „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu (19) a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ (20) Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. (21) A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“Zdieľať

Prvú časť čítania tvoria verše Lukášovho prológu, v ktorom autor predstavuje, aký je zámer jeho diela. Takýmto úvodom Lukáš zaradzuje svoj spis medzi historiografické diela svojej doby.

Nejde tu však o historiografiu v modernom slova zmysle, teda o zámer zoradiť a opísať udalosti, ako sa presne, do detailov, objektívne stali. Koniec koncov, Lukáš sám prezrádza, čo jeho zámerom. Nepredstavuje čitateľovi úplné novinky, ale materiál, ktorý má k dispozícii chce zostaviť tak, aby bol čo najvernejší tradícii, ktorú prijal, a aby tak adresát poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého už bol zasvätený.

Ani najlepšie zoradenie udalostí v správnom chronologickom poradí s opisom ich čo najmenších detailov by nemohlo naplniť takéto autorove ambície. Je teda zrejmé, že dejiny, ktoré sa chystá vyrozprávať, a ktoré sa budú tiahnuť od zvestovania narodenia Jána Krstiteľa až po Pavlov pobyt v Ríme, budú dejinami teologickými.

Druhá časť nedeľného úryvku nás náhle prenesie do štvrtej kapitoly. Hovorí sa v nej o samotných začiatkoch Ježišovho verejného účinkovania a tiež obsahuje dve časti. Tá prvá v skratke opisuje Ježišovu činnosť v Galilei po tom, čo sa po krste v Jordáne vrátil z púšte. Tá druhá rozpráva o Ježišovej návšteve v jeho rodnej dedine.

Epizóda z Nazaretskej synagógy sa však v liturgickom čítaní zastaví uprostred jej rozprávania a čitateľ či poslucháč sa môže cítiť ako televízny divák, ktorý sleduje obľúbený seriál a v tej najnapínavejšej chvíli sa časť seriálu neočakávane skončí.

Po slovách: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli,“ sa čitateľ nevyhnutne pýta: „A čo bude ďalej? Aká bude reakcia ľudí v synagóge? Budú s Ježišom súhlasiť, alebo nie? Budú žiadať ďalšie vysvetlenie? Povie Ježiš ešte niečo viac k tomu?“

My však už pokračovanie poznáme a tak toto napätie vnímame pravdepodobne len ťažko.

Zamerajme sa teda na časť, ktorú nám liturgia ponúka. Evanjelista prezrádza, že Ježiš sa vracia do Galiley v sile Ducha. Duch je ten, ktorý ho od krstu vedie. Duch, ktorý na neho vtedy zostúpil, bol označený ako „Duch Svätý“ (Lk 3,22).

Epizóda z Nazaretskej synagógy sa však v liturgickom čítaní zastaví uprostred jej rozprávania a čitateľ či poslucháč sa môže cítiť ako televízny divák, ktorý sleduje obľúbený seriál a v tej najnapínavejšej chvíli sa časť seriálu neočakávane skončí.Zdieľať

Byť svätý znamená byť oddelený z profánneho pre Božie, a tak ho Otec, ktorého hlas je z neba počuť, oddeľuje pre svoje poslanie. Následne si evanjelista dáva záležať na tom, aby čitateľovi neuniklo, že Ježišovo konanie vedie Duch. Hneď po krste nám prezradí: „Ježiš sa od Jordánu vrátil plný Ducha Svätého a bol vedený Duchom štyridsať dní po púšti...“ (Lk 4,1). Vidíme, že slovo „Duch“ sa v krátkom slede opakuje hneď dvakrát, čo zdôrazňuje jeho úlohu.

Po tom, ako sa Ježišova skúška na púšti skončí, evanjelista nás opäť vovádza do novej epizódy slovami, ktoré už čítame v dnešnej liturgii, a ktoré znova hovoria o Duchu: „Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley“ (Lk 4,14a). Keď Ježiš príde do synagógy v rodnej dedine, vyberie si miesto v Knihe proroka Izaiáša, ktoré začína slovami: „Duch Pána je nado mnou...“ (Lk 4,18).

Sú to prvé Ježišove slová počas jeho verejného účinkovania v Lukášovom evanjeliu a sú to slová Písma (doteraz prehovoril len raz ako dvanásťročný v chráme a potom sa na púšti zhováral s diablom). Vidíme teda, ako evanjelista nástojí na úlohe Ducha v Ježišovom živote.

V októbri 2018 naše centrum po prvý raz organizovalo cestu do Svätej zeme v malej skupine so zameraním na návštevu archeologických parkov.

V budúcnosti plánujeme ďalšie takéto cesty, o ktoré budete mať záujem možno aj práve vy.

Viac sa dozviete v článku na našej internetovej stránke Boli sme vo Svätej zemi inak.


Nie je to však prvý raz, čo Duch Svätý zostupuje na osoby v Lukášovom evanjeliu. Anjel Gabriel zvestuje Zachariášovi, že jeho syn Ján bude naplnený Duchom Svätým (Lk 1,15). Ten istý anjel Márii vysvetľuje, že počne tak, že na ňu zostúpi Duch Svätý (Lk 1,35).

Potom, ten istý Duch naplní Alžbetu, keď ju navštívi Mária v požehnanom stave (Lk 1,41). Naplní aj Zachariáša pri Jánovom narodení, aby predniesol chválospev na Božie skutky (Lk 1,67). Prítomnosť Ducha Svätého sa ďalej spomína viackrát pri Simeonovi (Lk 2,25-27). Napriek tomu, že Ján Krstiteľ je sám naplnený Duchom Svätým, je si vedomý, že ten, ktorý príde po ňom, bude mať s týmto Duchom úplne iný vzťah; on ním bude dokonca krstiť (Lk 3,16).

Všetky tieto naplnenia Duchom u iných osôb sú vždy v konečnom dôsledku zamerané na Ježiša a pripravujú cestu pre jeho prítomnosť v Ježišovi a jeho misii. Ježiš je potom jediný, ktorý vyslovene vyjadruje, že si je vedomý, že v ňom koná Duch Svätý. Ježiš vie, že zámer, ktorý Duch vyjadril v Písme sa má naplniť práve v ňom a v jeho poslaní.

Tu zároveň môžeme vidieť prepojenie s prvou časťou nedeľného evanjelia. V nej nám autor predstavil interpretačný kľúč pre čítanie jeho diela, tu nám skrze slová na perách samotného Ježiša podáva interpretačný kľúč k Ježišovmu poslaniu.

V Ježišom konaní sa bude napĺňať prísľub, ktorý dal Boží Duch v písmach Starého zákona, že sa bude ohlasovať evanjelium chudobným a že sputnaní budú prepustení na slobodu. Pritom je zjavné, že tu nejde o chudobu len ekonomickú.

Chudoba predstavuje znevýhodnenie, a tak do tejto kategórie spadajú všetci, ktorí sú znevýhodňovaní a ponižovaní pre svoj ekonomický status, pôvod, príslušnosť k sociálnej vrstve, pohlavie, farbu pleti, reč, národnosť, atď.

Ježiš si je vedomý, že jeho poslanie sa nenaplní v prinášaní Božej odplaty, ale v ohlasovaní dobrej zvesti a v prepúšťaní na slobodu.Zdieľať

Dôležitosť zároveň nadobúda motív prepustenia na slobodu. Ježiš totiž k vyjadreniu - „Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení“ z Iz 61,1-2a - vsúva ďalší citát z inej kapitoly tej istej knihy: „utláčaných prepustiť na slobodu“ (Iz 58,6). Takto sa nielen dáva dôraz na prepustenie, ale zároveň sa vytvorí priestor, aby Ježiš mohol ukončiť čítanie Izaiášovho textu zo 61. kapitoly v polovici verša, ktorý by ináč znel: „ohlásiť Pánov milostivý rok a deň odplaty nášho Boha“ (Iz 61,2ab).

Ježiš si je vedomý, že jeho poslanie sa nenaplní v prinášaní Božej odplaty, ale v ohlasovaní dobrej zvesti a v prepúšťaní na slobodu.

Ježiš má teda tú odvahu otvorene povedať, že tieto veľké očakávania celého izraelského národa v dobre známych úryvkoch zo Svätého písma sa naplnia práve v jeho poslaní.

Nečudo teda, že jeho rodáci budú z toho nakoniec pobúrení.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Ukončil licenciátne štúdium na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Foto: Časť z veľkého Izaiášovho zvitku z Kumránu s textom Iz 61,1-2 (dss.collections.imj.org.il/isaiah).

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0