Goran Andrijanič: Sledovať Kolakovičov život je ako čítať dobre napísaný životopis svätca

Spoločenstvo Rodina bolo počas komunizmu jedno z kľúčových hnutí slovenskej tajnej cirkvi. O jeho zakladateľovi Tomislavovi Poglajenovi Kolakovičovi však dodnes vieme veľmi málo. Pred pár mesiacmi sa po jeho stopách vydali do rodného Chorvátska Jaroslav Daniška a Jozef Majchrák a napísali o tom pre časopis .týždeň a revue Impulz. Koncom októbra to s kamerou zopakoval pozmenený tím Jara Danišku a filmára Slava Zrebného, ku ktorým som sa pridal, s cieľom nakrútiť krátky film. Slavo chystá okrem tohto aj filmy o Vladimírovi Juklovi a Silvestrovi Krčmérym, mali by byť hotové počas budúceho roka. Po Záhrebe nás ochotne sprevádzal chorvátsky novinár Goran Andrijanič, ktorý odpovedal aj na otázky Postoy.sk.

Prečo ste sa začali zaujímať o Tomislava Poglajena Kolakoviča?

Pretože je skutočne unikátnou osobou, výnimočnou nielen v chorvátskej, ale aj vo všeobecnej Cirkvi. Poglajen nádherným a inšpirujúcim spôsobom prepojil spoločensko-politickú angažovanosť a katolícku spiritualitu a kontempláciu. Nedávno sme oslávili sviatok sv. Ivana Cypriana. Myslím si, že on a Poglajen zdieľajú podobného ducha aj životný príbeh. Svätý Ivan Cyprian pomohol brániť Európu pred islamom, Poglajen pred nacistickou a komunistickou totalitou. Obaja boli silné postavy, osobnosti. Taktiež obaja cestovali po celej Európe, a nie je známe, kde majú hrob.

V každom prípade si myslím, že ak budeme študovať Poglajena a jeho myšlienky, pomôže nám to nájsť odpovede na problémy a výzvy, ktorým čelia kresťania dnes.

Ako ste sa s ním dostali prvýkrát do kontaktu?

Cez jeden text, ktorý som náhodou našiel na internete, hovoril o Poglajenovi a Slovensku. Potom som začal študovať jeho život a zistil som, že ovplyvnil mnohých ľudí v rôznych krajinách. Keď po prvom začutí o Poglajenovi začnete objavovať všetky tie úžasné veci z jeho života, je to ako čítať dobre napísaný životopis svätca.

Čo znamená pre Chorvátsko?

V dnešnej dobe nie toľko, ako by mohol. Poglajen zdieľal osud chorvátskych katolíckych intelektuálov spred druhej svetovej vojny a po nej, ktorých duchovné dedičstvo sa komunisti snažili vymazať zo spomienok národa. Proces znovuobjavenia tohto dedičstva stále prebieha.

Sprostredkovali ste nám stretnutia s tromi zaujímavými ľuďmi, ktorí Poglajena poznali. Skúste zreprodukovať, čo o ňom povedali.

Otec Vladimír Horvat, jezuita, ktorý bol pôsobil v chorvátskej katolíckej misii v Paríži, je pravdepodobne najlepším znalcom charakteru a práce otca Poglajena. On je ten, kto začal proces objavovania jeho duchovného dedičstva. Povedal nám o svojich stretnutiach s Poglajenom a o jeho význame pre cirkev a Európu ako celok.

Dr. Franjo Zenko, filozof, politik a diplomat, sa stretol s Poglajenom pri svojich zahraničných štúdiách, počas ktorých mu Poglajen pomohol, istým spôsobom bol jeho mentorom. Takto, aj keď sa nevrátil do svojej vlasti, bol v kontakte s vývojom v Chorvátsku. Zenko získal doktorát za prácu o Emmanuelovi Mounierovi a jeho personalizme, hovoril nám o vplyve, ktorý mal tento francúzsky filozof na Poglajena.

Osobne za najkrajšie považujem stretnutie so Slavicou Tuškanovou, členkou sekulárneho inštitútu Spoločníčky Krista Kráľa (Suradnice Krista Kralja), ktorý sa venuje laickým ženám a ktorý Poglajen pomohol založiť. Poglajena stretla pri práci v Nemecku, ktoré pravidelne navštevoval, naozaj ho dobre poznala. Predstavila nám osobný vhľad do jeho fascinujúcej duchovnosti a jej osobnej ceste. Hovorila o ňom ako o staršom bratovi v Kristovi, ktorý ju a jej sestry veľmi ovplyvnil.


Jezuita Vladimír Horvat. Okrem iného nám hovoril aj o tom, ako mal Kolakovič obavy o slovenské kresťanstvo. Očakával, že kvôli jeho formalizmu ho komunizmus ľahko potlačí.


Dr. Franjo Zenko. V roku 1959 ho počas návštevy Viedne Kolakovič odviezol autom na rakúske hranice až k Bratislave, aby mu ukázal, kde ho väznil komunistický režim.


Manželka pána Zenka nám ukazuje jeho fotografiu s Jánom Pavlom II. z doby, keď bol chorvátskym veľvyslancom pri Svätej stolici.

Pani Slavica Tuškanová.

Kto bol dr. Ivan Merz a aká je jeho spojitosť s Poglajenom?

Ivan Merz je chorvátsky blahoslavený, ktorý bol v 1920-tych rokoch priekopníkom moderného katolíckeho laicizmu v Chorvátsku. Bol veľmi vzdelaný a zároveň žil hlbokým duchovným životom (vzhľadom k večnému sľubu čistoty). Svojou charizmou ovplyvnil laické katolícke hnutie v Chorvátsku po prvej svetovej vojne. Zomrel následkom choroby v roku 1928 ako veľmi mladý vo veku 32 rokov, a svoju smrť dal ako obeť chorvátskej mládeži. Svätý pápež Ján Pavol II. ho blahoslavil v roku 2003 v jeho rodnej Banja Luke v Bosne a Hercegovine.

Spojitosť medzi Poglajenom a Merzom je dvojaká - Poglajen bol rehoľníkom v kláštore na Palmoticevovej ulici v Záhrebe, a Merz v bazilike Najsvätejšieho Srdca Ježišovho chodil každý deň na omšu a bol silne spojený s jezuitmi. Keď Poglajen prišiel do Záhrebu v roku 1938, určite prišiel do kontaktu s Merzovým duchovným dedičstvom. Poglajen takisto prevzal laickú katolícku organizáciu, ktorú kedysi viedol Merz.

Aká to bola organizácia?

Spoločníčky Krista Kráľa sú prvým sekulárnym inštitútom Katolíckej cirkvi v Chorvátsku. Jeho duchovné začiatky sú spojené s Ivanom Merzom a jeho blízkou spolupracovníčkou Maricou Stankovičovou. Myšlienka položiť základy spoločenstva, ktorý by sa skladal zo zasvätených žien pokračujúcich v práci vo svojom svetskom povolaní a súčasne v evanjeliu, sa datuje do roku 1920. Po Merzovej smrti však Stankovičová dočasne vzdala jeho realizáciu. Keď Poglajen prišiel do Záhrebu a Stankovičová ho s touto myšlienkou oboznámila, on sa pre to oduševnil, pretože sa s takýmito inštitútmi stretol v Belgicku a Francúzsku. Pomohol založiť Spoločníčky Krista Kráľa a pre prvé členky inštitútu viedol duchovné cvičenia. Bolo to v roku 1938.

Poglajenovým arcibiskupom bol kardinál Alojzije Stepinac. Kto to bol a aký bol jeho postoj k fašizmu a komunizmu? 

Blahoslavený Alojzije Stepinac bol záhrebským arcibiskupom, teda ordinárom najväčšej a najvýznamnejšej chorvátskej diecézy, v rokoch od 1937 do 1960, kedy zomrel v domácom väzení, do ktorého ho uvrhli komunisti. Je jednou z najdôležitejších osobností Katolíckej cirkvi v Chorvátsku, odvážnym svedkom evanjelia v najťažších chvíľach chorvátskej a svetovej histórie. Bol mužom s pevným a odvážnym charakterom a vytrvalým duchom viery. Titovi komunisti ho falošne obvinili z kolaborácie a spolupráce s bábkovým ustašovským režimom, zmanipulovaný súd v Záhrebe ho v roku 1948 odsúdil do väzenia. Jeho hlavná chyba v očiach komunistov bola v tom, že odmietol založiť katolícku cirkev nezávislú od Vatikánu, čo bol Titov nápad. Ako arcibiskup v Záhrebe mal tiež veľkú autoritu medzi Chorvátmi a komunistom jednoducho prekážal. Neskôr bol prevezený do domáceho väzenia, kde zomrel. Existujú tvrdenia, že bol komunistami otrávený. Počas zadržania bol v roku 1952 menovaný za kardinála. Vatikán mu ponúkol možnosť opustiť Chorvátsko, čo odmietol.

Po jeho smrti v roku 1960 sa v národnom povedomí stáva ešte dôležitejším. Bol symbolom odporu proti komunizmu. Komunistická historiografia sa desaťročia snažila zničiť jeho povesť, pretože sa tvrdilo, že podporoval ustašovský režim a neurobil nič, aby sa zabránilo prenasledovaniu Srbov, Židov a Rómov. V posledných 20 rokoch sa pravda o ňom pomaly, ale isto osvetľuje, a pravdou je, že neustále odsudzoval prenasledovanie Srbov a Židov prostredníctvom rôznych kázní a apelov na ustašovské orgány, a že tajne zachránil stovky Židov a Srbov pred istou smrťou. Počas posledných 20 a viac rokov sa objavuje rad dokumentov, ktoré to preukazujú, rovnako ako knihy vážených historikov, ako je Židovka Judith Reisman. Po výskúme Stepinacovho pôsobenia uviedla, že sa jedná o európskeho preláta, ktorý bol pravdepodobne najsilnejším odporcom nacistov a kolaborantov. Svätý Ján Pavol II. ho blahoslavil v roku 1998. Podľa posledných informácií bol potvrdený zázrak potrebný pre jeho svätorečenie, ku ktorému by malo dôjsť v budúcom roku.

Stepinac bol ostrým kritikom nacizmu a komunizmu, a on a Poglajen boli na rovnakých pozíciách. Podľa niektorých historikov Poglajen požíval dôveru arcibiskupa Záhrebu. Je isté, že dobre spolupracovali. 


Rozhovor s Goranom Andrijaničom v parku pred kostolom, kde Tomislav Kolakovič slúžil omše. V pozadí busta Ivana Merza.


Dr. Ivan Merz, apoštol chorvátskej mládeže.


Tomislav Kolakovič (v čiernom kabáte) s členmi slovenskej Rodiny. Viac jeho fotografií zo Slovenska je napr. tu.

Poglajena poznáme ako veľkého evanjelizátora. Rozvíjal to aj v Chorvátsku? 

Iste. S podmienkou, že Chorvátsko bolo krajinou s dlhou katolíckou tradíciou. Snažil sa tu priniesť nové evanjelizačné trendy, ktoré už existovali na Západe.

Taktiež ho zaujímala aj evanjelizácia Ruska. Hovoril o nej, aj keď bol ešte u vás?

Počas svojho pobytu v Záhrebe Poglajen veľa písal o Rusku a o zle komunistickej totality. V tej chvíli bolo najväčším intelektuálnym záujmom definitívne potvrdiť znamienko rovnosti, ktoré v podstate existuje medzi ZSSR a hitlerovským Nemeckom ako dvoma tvárami toho istého totalitného zla. Z jeho písaných dokumentov z tej doby nie je jeho myšlienka evanjelizácie Ruska známa, ale podľa svedectva ľudí, ktorí k nemu vtedy mali blízko, o tom často hovoril.

Poglajen pravdepodobne hral aj nejakú úlohu počas Druhého vatikánskeho koncilu. Viete o tom niečo?

Rovnako ako u všetkých jeho ostatných aktivít od roku 1945, aj to je zahalené závojom tajomstva. Otec Vladimír Horvat tvrdí, že Poglajen bol prítomný na Druhom vatikánskom koncile ako šedá eminencia viacerých teologických komisií. Horvat mi povedal, že Poglajen loboval za dokument, ktorý by jasne a dôrazne odsúdil hrozbu komunizmu, ale nakoniec neuspel.

Ste editorom kresťanského webmagazínu bitno.net. Aké sú vaše radosti a starosti?

Hlavným potešením je pre mňa povedomie, že robím to, čo pre mňa Boh zamýšľal. Predtým som pracoval vo svetských médiách, kde v Chorvátsku pretrváva post-komunistická mentalita, a nebolo to ľahké. To, čo sa snažíme na našich webových stránkach, je formovať novú generáciu katolíckej inteligencie, pomôcť jej k duchovnému a intelektuálnemu dozrievaniu a dať jej mediálny priestor. V Chorvátsku, ako som už spomenul, je všeobecný problém s postavením katolíckej inteligencie, ktorá bola za komunizmu aj po jeho páde potláčaná. Mediálny establišment bol vždy ľavicový. Teraz sa veci zmenili, a to najmä po minuloročnom úspechu referenda o ústavnej obrane heterosexuálnej definície rodiny. Ľavicové médiá hovoria o pravej konzervatívnej revolúcii a majú pravdu. Nenastala v rámci straníckej štruktúry, ale na mimovládnej scéne.

Pokiaľ ide o problémy, sú finančné. Potrebujeme peniaze pre viac kvalitného obsahu a prispievateľov.

Lukáš Obšitník

Foto: autor

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo