Egyptskí kresťania sa od zvrhnutia prezidenta Muhammada Mursího z Moslimského bratstva cítia bezpečnejšie, avšak napätie medzi náboženstvami neprestáva. Situáciu v Egypte opisuje gréckokatolícky kňaz Rafik Greiche, hovorca Egyptskej biskupskej konferencie.
V auguste minulého roka boli podpálené kostoly v Egypte, keď sa islamisti pomstili za zvrhnutie prezidenta Mursího. Ako sa žije egyptským kresťanom pod novou hlavou štátu, prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím?
Nálada sa do veľkej miery zlepšila, rovnako aj bezpečnostná situácia. Je tu väčšia stabilita. Všetci Egypťania sú nadšení ekonomickými projektmi, ako je napríklad rozšírenie Suezského prieplavu. Kresťania sa cítia oveľa bezpečnejšie. Chodia do kostola bez pocitu ohrozenia, než ako tomu bolo počas prezidentovania Mursího. Za vlády Moslimského bratstva boli na kostoly hádzané molotovove koktaily a na ich stenách boli postriekané graffiti. Rozhodne sa tu teraz vytvára pokojná atmosféra.
Znamená to, že už neexistujú žiadne islamistické útoky voči kresťanom?
Tie prakticky klesli na minimum. Niekedy sa vyskytnú náboženské pnutia v niektorých dedinách. Stále sa deje i to, že džihádisti unášajú kresťanské dievčatá. Ale situácia sa napriek tomu výrazne zlepšila. Problémy, ktoré existujú, sú len desatinou tých, ktoré kresťania okúšali pod Mursím. Ako som však povedal, neznamená to, že nedochádza k rôznym incidentom. Stále tu pretrvávajú rozpory medzi náboženstvami, ktoré sú dobre známe vyše 30 či 40 rokov.
Je prezident Sísí vnímavý voči problémom kresťanov?
Prezident prijal všetkých biskupov z pravoslávnej, katolíckej a protestantskej cirkvi. Povedal im, že kresťania majú právo mať svoje kostoly a modliť sa v nich. Jeho vláda spolupracuje s cirkvami na príprave zákona upravujúceho stavbu kostolov. Je to jeden z veľmi naliehavých problémov v Egypte. Dodnes je ťažké postaviť nový kostol.
Prijatý plán navrhuje to, aby kresťanské symboly, ako sú kríže a zvony, mohli byť inštalované v exteriéri. Navyše, v rámci plánu je navrhnuté, aby výstavba už nebola vecou, ktorá si vyžaduje súhlas bezpečnostných úradov. Samotný prezident nebude viac rozhodovať o povoleniach pri výstavbe kostolov, ale namiesto neho táto zodpovednosť prejde na provinčného správcu. Ak správca nemá žiadne námietky v lehote 60 dní, kresťania budú môcť začať s výstavbou.
"Problémy, ktoré existujú, sú len desatinou tých, ktoré kresťania okúšali pod Mursím."
Avšak v súčasnosti musí tento zákon počkať. Momentálne nemáme v Egypte parlament, ktorý by ho prijal. Preto musíme počkať do parlamentných volieb, ktoré sa budú konať na prelome roka. Takže vo všeobecnosti je zatiaľ všetko vo hviezdach.
Myslíte si, že islamisti by opäť mohli hrať hlavnú úlohu v novom parlamente?
Obávam sa, že áno. Problémom je, že občianske strany sú veľmi slabé a nedržia sa jasného kurzu. Nemajú ani dostatočný počet stúpencov. Islamisti pravdepodobne nebudú mať väčšinu, ale mohli by tvoriť významnú menšinu, ktorá by veci zdržiavala alebo odkladala.
V Sýrii a Iraku sú kresťania prenasledovaní organizáciami akou je Islamský štát (ISIS). Cítia sa aj egyptskí kresťania nimi ohrození alebo je ISIS pre nich ďaleko?
Nie, my sa cítime taktiež ohrození. Samozrejme, nie tak, ako kresťania v Iraku a Sýrii, kde existuje priama hrozba. Obávame sa džihádistov nachádzajúcich sa v susednej Líbyi. Odtiaľ k nám posielajú zbrane. Džihádisti sú aj na egyptskom Sinajskom polostrove. Prítomnosť džihádistov je teda na východe i západe Egypta.
Máte dojem, že moslimské orgány v Egypte dostatočne odsudzujú skupiny akou je ISIS?
Keď ISIS v lete začalo vyháňať kresťanov z Mosulu, spočiatku sme nepočuli ani slovo zo sunitskej univerzity Al-Azhar. Kopti sa potom zhromaždili pred vatikánskym veľvyslanectvom v Káhire a apelovali na univerzitu Al-Azhar, aby odsúdila tento incident. Krátko potom naozaj zverejnili vyhlásenie. To však nie je jediný problém. Nanešťastie, študijné plány univerzity a škôl riadených Al-Azhar obsahujú mnoho vecí, ktoré sa nelíšia od plánov ISIS. Zmeny musia nastať práve tu, pretože práve toto pôsobí na zmýšľanie ľudí.
Oliver Maksan
Autor je pracovníkom organizácie Pomoc cirkvi v núdzi.
Rozhovor bol uverejnený so súhlasom Mercatornet.com. Preklad: Pavol Novák. Ilustračné foto: kirchensite.de.