Čo zatiaľ chýba Mikloškovej kandidatúre

Čo zatiaľ chýba Mikloškovej kandidatúre

Foto: TASR/Dano Veselský

Reč tentokrát nebude o chýbajúcej podpore KDH.

František Mikloško minulý týždeň oznámil, že už má zozbieraných 15-tisíc podpisov potrebných na prezidentskú kandidatúru a predstavil aj svoj program.

Hoci Mikloško sa svojím životom, verejným účinkovaním a politickými skúsenosťami spomedzi všetkých skloňovaných uchádzačov s prehľadom najviac približuje ku charakteristikám, ktoré sa zvyknú spájať s dobrým prezidentom, jeho kandidatúra sa borí s nedostatkom rešpektu.

Každý druhý deň je konfrontovaný s výzvami, či je ochotný sa v prípade hrozby silného Hrabina alebo Kotlebu vzdať kandidatúry a následnými otázkami novinárov, ale aj politikov, či si takýto scenár vie predstaviť.

Toto Mikloškovo podceňovanie zatiaľ pritom stojí iba na virtuálnej realite, prieskumoch verejnej mienky, ktoré pracujú s menami kandidátov, o ktorých ešte ani nie je jasné, či budú kandidovať. Ale aj keď tieto výskumy budeme brať vážne, nijako z nich nevyplýva, že Mikloško je kandidát – outsider.

Mikloško je navzdory panujúcemu mediálnemu obrazu relevantným kandidátom. Zdieľať

Dôkazom je ostatný výskum agentúry Focus z novembra minulého roku. Mikloško v ňom mal 6,3 percenta hlasov, a ak zoberieme do úvahy interval spoľahlivosti uvádzaný agentúrou, tak jeho zisk sa dal odhadovať v pásme od 4,4 do 8,2 percenta. Toľko obávaný Harabin, s ktorým už dnes mnohí strašia ako s budúcim prezidentom, mal v tomto výskume 10 percent pri intervale spoľahlivosti od 7,6 do 12,3 percenta hlasov. Existuje len jediná korektná interpretácia týchto dát, a to, že obidvaja títo kandidáti majú zatiaľ plus-mínus podobnú verejnú podporu.

Ani Robert Mistrík, ktorý si na taktike vyzývania súperov na odchod z ihriska postavil svoj predvolebný marketing, nie je so ziskom 11,7 percenta (interval spoľahlivosti od 9,2 do 14,2) kandidátom, ktorý by bol o konskú dĺžku pred konkurenciou.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že Mikloško je navzdory panujúcemu mediálnemu obrazu relevantným kandidátom.

Aby si toto postavenie ešte viac upevnil a dal svojej kandidatúre aj širší rozmer, mal by vo finále prezidentského súboja posilniť dva momenty kampane.

Na Slovensku existuje pomerne veľká skupina kresťanských voličov, ktorí zo svojej viery vyvodzujú politické konzekvencie. Mikloško je pre týchto ľudí prirodzeným kandidátom. Títo voliči však zároveň očakávajú, že ich favorit nebude hovoriť len o spájaní a odkaze protestov Za slušné Slovensko, ale otvorí aj témy, ktoré považujú za dôležité. To znamená aj otázky ochrany života, rodovej ideológie, či vymedzenie sa voči agresívnemu liberalizmu. Chcú skrátka Františka Mikloška z roku 2009, keď sa v prezidentskej kampani v kultúrnych témach jasne vymedzil voči Ivete Radičovej.

Podpora KDH síce môže Mikloškovi v boji o týchto voličov pomôcť, ale kľúčové bude jeho osobné nasadenie a agenda, ktorú vnesie do kampane. Témy, atraktívne pre kresťanských voličov, v nej zatiaľ príliš nerezonujú, ani z prezidentského programu, ktorý zverejnil na svojej internetovej stránke, špeciálny ťah na tento typ voliča nevyplýva. 

Určite existuje skupina ľudí, ktorí dajú Františkovi Mikloškovi hlas preto, lebo v ich očiach symbolizuje kontinuitu s Novembrom 1989 a vyššie spomenuté témy nebudú mať v ich rozhodovaní žiaden význam. Nie je ich však toľko, aby to stačilo na zaujímavý výsledok. Ten môže Mikloško dosiahnuť len ako jednoznačný a dominantný kandidát kresťanských voličov. Chlapík, z ktorého bude sršať, že do tohto boja vyrazil aj kvôli obrane ich sveta.

Argument, že Mikloškove názory a postoje v týchto témach sú roky známe a nemusí ich teda donekonečna opakovať, neobstojí. Logika politického marketingu je neúprosná. Rozhoreli sa nové zápasy a mnohí voliči ho v nich chcú vidieť.

Mikloškov úspech u kresťanských voličov je dôležitý aj vzhľadom na to, že v týchto vodách sa snaží čoraz viac pytliačiť Štefan Harabin. Demaskovanie Harabina by malo byť ďalším kľúčovým momentom jeho kampane. Nikto spomedzi ostatných kandidátov na to totiž nemá lepšie predpoklady ako práve on. Politik, ktorý sa vzoprel komunizmu a zvíťazil nad mečiarizmom, ktorých bol Štefan Harabin úctivým služobníkom.

V tomto bode však Mikloško bude potrebovať aj pomoc zvonku. Rozdiel medzi ním a Harabinom by mali byť schopní pomenovať tiež nepolitickí aktéri, ktorých kresťanské prostredie považuje za autority. Napríklad aj biskupi.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo