Spoločnosť 05. november 2014

Povolebná Ukrajina si zachovala svoje rozdelenie

Michal Považan
Michal Považan
V nedeľu 26. októbra 2014 bol krásny jesenný deň. Ulice Kyjeva boli prežiarené slnkom, hoci teplota už bola niekoľko stupňov pod bodom mrazu. Kyjevčania akoby bezstarostne korzovali po zrekonštruovanom Kreščatyku či Majdane nezaležnosti. Nič nepripomínalo, že práve v ten deň prebiehajú voľby. ...
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Michal Považan

Povolebná Ukrajina si zachovala svoje rozdelenie
V nedeľu 26. októbra 2014 bol krásny jesenný deň. Ulice Kyjeva boli prežiarené slnkom, hoci teplota už bola niekoľko stupňov pod bodom mrazu. Kyjevčania akoby bezstarostne korzovali po zrekonštruovanom Kreščatyku či Majdane nezaležnosti. Nič nepripomínalo, že práve v ten deň prebiehajú voľby. ...

V nedeľu 26. októbra 2014 bol krásny jesenný deň. Ulice Kyjeva boli prežiarené slnkom, hoci teplota už bola niekoľko stupňov pod bodom mrazu. Kyjevčania akoby bezstarostne korzovali po zrekonštruovanom Kreščatyku či Majdane nezaležnosti. Nič nepripomínalo, že práve v ten deň prebiehajú voľby.

Tieto voľby boli iné ako tie v máji. Pri voľbách prezidenta išlo o demonštráciu jednoty v drobiacej sa krajine, vyjadrenie nádeje a entuziazmu spojených s pádom prezidenta Janukoviča. Súčasný prezident Porošenko dostal napriek všetkému jasnú väčšinu a tým legitímny mandát pre vyvedenie Ukrajiny z krízy.

Po skoro piatich mesiacoch je mnohé inak. Krajina čelí prehlbujúcim sa ekonomickým problémom, pre bežných ľudí ťažko únosnej inflácii, čoraz nižšej ochote zahraničia poskytovať nové úvery a tiež politickej nestabilite a občianskej vojne.

Paralelné ukrajinské svety

Počas uplynulých mesiacov sa ekonomická situácia prudko zhoršila. „Dobrá“ výplata tvorí v Užhorode 1500 – 1800 hrivien, v Kyjeve asi 3000 hrivien, teda podľa najnovšieho kurzu 100 až 200 eúr. Od začiatku roka klesla v prepočte na eurá o cca. 40%. Viac krát som si kládol otázku ako ľudia dokážu napr. v Kyjeve, ktorý je drahší ako Bratislava, žiť. Odpoveď som čiastočne uvidel na Kyjevskej „bloške“ – blšom trhu. Ľudia tu predávajú svoj majetok: staré topánky, obnosené šatstvo, viac či menej zreparované zariadenie z osemdesiatych či sedemdesiatych rokov.

Samozrejme, existuje aj druhý Kyjev. Kyjev reštaurácií a kaviarní, ktoré sú obyčajne plné. Ukrajinci si radi posedia uprostred zlatistej, pre našinca skoro orientálnej nádhere zlatistých tapiet, ťažkých závesov, kryštálových lustrov. K týmto podnikom patria nablýskané novučké autá, ktoré sme iba včera videli na európskych autosalónoch.

Ukrajina, to je množstvo paralelných svetov: bohatých a chudobných, sveta akademickej elity a sveta obyčajných ľudí, sveta zapadlých dedín v Karpatoch či delte Dunaja a sveta miliónových rušných miest.

Rozdelenie pretrvalo aj počas volieb

Všetky rôzne Ukrajiny mali v ten nedeľný deň pristúpiť k voľbám. Vzhľadom na okolnosti sa to nie všade dalo. Krymu už niet, Donbasu zrejme tiež. Môžeme donekonečna hovoriť o tom, ako je to protiprávne, ale realita je, že kyjevská vláda nad týmito územiami nemá žiadnu kontrolu a zdá sa, že tak skoro ani mať nebude.

Voliť však mohla ostatná Ukrajina: ambivalentné Zakarpatie, národne cítiaci západ, viac či menej rozpoltený stred krajiny a zvyšky juhovýchodu. Západ Ukrajiny ukázal svoju angažovanosť a vernosť ukrajinskej národnej myšlienke. Voliť prišlo až 70% voličov. Centrum krajiny tesne presiahlo 50% účasť a zvyšok hlasoval skôr nohami, keďže k volebným urnám prišlo len okolo 30% voličov. Zakarpatie, súc asi najzápadnejšia časť Ukrajiny, ostalo verné svojej povesti za hradbami Karpát a záujem o celoukrajinské záležitosti prejavilo veľmi nízkou volebnou účasťou.

"Či už volebná účasť (okrem západnej Ukrajiny) alebo okamžité povolebné spory politikov ukazujú na pretrvávajúce rozdelenie krajiny, ľahostajnosť k jej rozkúskovaniu v mene osobnej moci."

Hovorí sa, že silné a zdravé národy sa tvárou v tvár nebezpečenstvu, ktoré ohrozuje ich samotné bytie, spoja a vyjdú posilnené. Toto žiaľ teraz nie je ukrajinský prípad. Či už volebná účasť (okrem západnej Ukrajiny) alebo okamžité povolebné spory politikov ukazujú na pretrvávajúce rozdelenie krajiny, ľahostajnosť k jej rozkúskovaniu v mene osobnej moci.

Nejednotnosť Ukrajincov len podčiarkli nasledujúce voľby v Doneckej a Luhanskej národnej republike. Nie je potrebné hovoriť o tom, či boli demokratické alebo v súlade s ukrajinským právom. Ťažko si predstaviť niečo podobné v stave reálnej vojny a postupného zrodu štátu. Tie voľby sú dôkazom, že pre mnohých tamojších obyvateľov súčasná Ukrajina nie je možnosťou, ktorú by si chceli vybrať. Môžeme to pripísať ruskej propagande alebo duneniu ukrajinských diel, výsledok je každopádne rovnaký. Títo ľudia súčasný Kyjev odmietajú a teda vrátiť ich pod jeho suverenitu možno iba silou za cenu mnohých obetí.

Stabilita, nie ďalší Majdan

Ako vždy, aj tieto voľby (jedny či druhé) boli očakávané s veľkou nádejou. Žiaľ, samotné voľby zmenu nerobia. Robia ju ľudia, ktorí v nich získali mandát. Každopádne, až tak mnoho sa nezmení. Možno karty boli rozdané trochu inak, ale na špici stále ostáva prezident Porošenko, dosluhujúci premiér Jaceňuk či plejáda menších či väčších oligarchov s priamym zastúpením v parlamente. Táto zostava bola doplnená novými ľudmi z Majdanu, východných bojísk, žurnalistiky, tretieho sektora a pod. Čo od nich možno očakávať?

Rácium velí pokúsiť sa o stabilizovanie frontu, zjednotenie zbytkov krajiny a vykročeniu k budúcnosti. Na to však treba veľkú dávku odvahy a politickej múdrosti, ktorá okrem iného obsahuje aj schopnosť rozlúčiť sa aspoň nateraz s Donbasom a postupné potlačenie moci oligarchov, radikálov či stále sa kreujúcich dobrovoľníckych oddielov na východe krajiny. Ak niekto na to má silu a zatiaľ stále prestíž, je to prezident Porošenko. Či to však dokáže, je otázne. Už pred voľbami pôsobil ako osamelý unavený muž, ktorý obchádzal celú krajinu a snažil sa vyhrať voľby pre svoju stranu. Volebná jednotka Kličko bol skoro neviditeľný spolu s plejádami ďalších straníkov. Okrem toho, premiér Jaceňuk uspel nad očakávania a hoci nemá najviac poslancov v parlamente, žiada premiérske kreslo pre seba.

Ukrajina potrebuje stabilnú vládu. Nie takú, ako prezidenta Juščenka a premiérky Tymošenkovej po Oranžovej revolúcii v 2004, ale skutočnú. Takú, ktorá ich nedovedie na pokraj ďalšieho Majdanu ako spomínaná dvojica za hojného sekundovania exprezidenta Janukoviča. Nájdu ukrajinskí politici v sebe silu pomôcť svojej krajine, alebo to dopadne ako so sľubom na zrušenie preferenčných ciest pre vysokých štátnych úradníkov v Kyjeve počas špičiek? Tiež sa sľubovalo, že tieto cesty nebudú blokované iba pre úzke skupiny, ale realita je taká, že tieto na spôsob žltých ciest Kim Čong-una v Pchongjangu stále existujú.

Michal Považan
Autor koncom minulého roka po niekoľko mesiacov pôsobil na Univerzite Tarasa Ševčenka v Kyjeve, počas týchto volieb cestoval po Ukrajine.

Ilustračné foto: president.gov.ua

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0