Ivan Lučanič: Najviac podpisov za referendum o rodine prišlo z východného Slovenska

Ústavný súd tri otázky referenda o rodine schválil a jednu odmietol. Ako sa všetky podpisy zbierali, či sa dalo odložiť odovzdanie podpisov na neskôr a na čom teraz Aliancia za rodinu pracuje sme sa pýtali šéfa jej tímu dobrovoľníkov Ivana Lučaniča.

Ako si sa dostal do Aliancie za rodinu?

V minulosti sme spolu s niektorými ľuďmi z prolife prostredia organizovali viaceré akcie, ako boli Niečo tu nepasuje, zhromaždenie na podporu prenasledovaným kresťanom, pochody za život a pod. Keď v decembri vznikla Aliancia za rodinu, v januári ma oslovil Marek Michalčík, či by som pri tom nechcel spolupracovať.

Akú úlohu v nej máš?

Na začiatku marca som sa stal šéfom organizačnej sekcie, mojou hlavnou úlohou bolo zodpovedať za dobrovoľníkov, za samotný zber podpisov, za vedenie organizačných záležitostí ako boli výjazdy, technické zabezpečenie tlačoviek a pod., následne kontrolovanie a prerátavanie podpisov až po ich finálne odovzdanie prezidentovi Slovenskej republiky.

Nakoniec sa vám podarilo vyzbierať cez 400 tisíc podpisov. Koľko dobrovoľníkov bolo do toho zapojených?

Úplne presné číslo ani nemôžem vedieť, ale približne ich bolo až štyri a pol tisíc. Vo všetkých možných mestách a obciach sme mali svojich koordinátorov, na celom Slovensku ich bolo vyše tisíc, s nimi som pravidelne komunikoval, podával im informácie, prípadne pri problémoch kontaktovali oni mňa.

Ponúkali ste túto činnosť aj ako brigádnickú prácu?

Nie, nikto za to nedostal ani korunu. Viem, že inde to funguje aj cez agentúry, kde sa dá objednávka a zaplatí sa za vyzbieranie istého počtu podpisov. My sme to takto nechceli robiť, motivovali sme ľudí tým, že ide o správnu vec. Jediné, čo sme im zabezpečili, boli tlačoviny a tričká, aby boli jasne identifikovateľní.

"Veľakrát sa nám prihovorili ľudia s konkrétnym problémom a naši dobrovoľníci ich nasmerovali na rôzne organizácie, ktoré im vedeli pomôcť, na Fórum života, Áno pre život a ďalšie, ktoré nás podporujú."

Zdieľať

Ako sa vám ich podarilo nájsť a zosieťovať?

Bol to ťažký proces, trval asi dva až tri mesiace. Išli sme cez jednotlivé spoločenstvá, s ktorými sme už v minulosti spolupracovali, oslovovali sme konkrétnych ľudí, ktorí už potom na seba naviazali ďalších. Pomohlo aj to, že Alianciu podporilo vyše sto organizácií a každá z nich informovala svojich členov a sympatizantov. Pripojili sa aj mnohé cirkvi na Slovensku. Zozačiatku to išlo trochu pomalšie, ale nakoniec sa to dobre rozbehlo.

Ako sa s nimi spolupracovalo?

Bola to super robota. Začiatok bol ťažký, pretože mi každú minútu zvonil telefón, každých päť minút mi chodil mail, istý čas trvalo, kým som si zdatabázoval tisíc kontaktov, bolo to samozrejme vyčerpávajúce. Ale zanietenosť a elán ľudí, ich otázky, kvantá telefonátov, ich nadšenie ma držali nad vodou, že hoci je to náročná práca, dá sa to zvládnuť.

Z akého prostredia dobrovoľníci pochádzali? Dá sa porovnať zastúpenie podľa regiónov?

Najlepšie bol na tom východ Slovenska, tam sa mená jednoducho hrnuli. Ľudia sa sami hlásili, že chcú pomáhať, dokonca o niektorých, čo zbierali podpisy, sme ani nevedeli.

Samozrejme, väčšina ľudí bola veriacich. Na druhej strane viem, že mnohí sa o tom nedozvedeli z kostola, ale z médií, v mnohých prípadoch to boli aj ateisti. Zapojili sa aj pravoslávni aj protestanti. Keď sa hovorí, že to bola vraj iba cirkevná akcia, tak na Slovensku sa 90 percent ľudí hlási k nejakej cirkvi a potom by sa v podstate každá podpisová akcia musela vyhlásiť za cirkevnú. To by bolo smiešne.

Ako sa spolupracovalo s cirkvou?

Opäť boli najlepšie väzby s východom Slovenska, tamojší kňazi tým žili, robili všetko pre to, aby vyzbierali čo najviac podpisov. Horšie to bolo v takých oblastiach, kde je práca s ľuďmi trochu ťažšia. Dobre sa spolupracovalo v rámci Bratislavy, Žiliny... Nedá sa to povedať ani podľa krajov, skôr podľa miest, závisí to od osobného nasadenia kňaza, a musím to zopakovať, najviac zanietení boli kňazi z východu Slovenska a Oravy, ale v každej diecéze sa našli niektoré neuveriteľné príbehy.

Stalo sa, že by s vami nejaký kňaz odmietol spolupracovať?

To nie. Tým, že to bolo podporené Konferenciou biskupov Slovenska, tak si na tom dávali všetci záležať. Ale je rozdiel, či niečo ľuďom k tomu aj povie a vysvetlí, alebo to len nechá vyložené na podpis.

Aké reakcie ste zažívali od ľudí na uliciach, festivaloch, púťach...? Prečo to podpisovali alebo nepodpisovali?

Na akcie, kde som chodil, som nezažil negatívnu reakciu vyslovene že „Nie, nepodpíšem to“.  Naopak, veľa krát som sa stretával s nadšením. Mnohí samozrejme iba prešli okolo a nechceli si nechať nič vysvetliť, ale to nebolo o odmietnutí, len ich to nezaujímalo.

Podarilo sa vám na uliciach zachytiť náladu verejnosti alebo argumenty, ktoré proti vám ľudia môžu mať?

Takto vyslovene nie. Najväčší odkaz z ulice je, že ľudia sú veľmi apatickí voči všetkému, neradi sa podpisujú pod petície a angažujú. Od koordinátorov som nezaznamenal hlásenia, že by na nich chcel niekto vyslovene negatívne útočiť. Nevylučujem, že sa to stalo, ale nebolo mi to hlásené. Väčšinou aj z mojich skúseností išlo o reakcie v zmysle „Dajte mi pokoj, nechcem nič podpisovať“ a nebolo to namierené proti petícii za referendum ani proti Aliancii.

"Najlepšie bol na tom východ Slovenska, tam sa mená jednoducho hrnuli. Ľudia sa sami hlásili, že chcú pomáhať, dokonca o niektorých, čo zbierali podpisy, sme ani nevedeli."

Zdieľať

Častá výhrada voči vám je, že je to iba jednorazová politická záležitosť, ktorá rodine nepomôže. Aká je na to tvoja odpoveď?

Nie je to pravda. Počas samotného zberu sme veľakrát zažili, že sa nám prihovorili ľudia s nejakým konkrétnym problémom a naši dobrovoľníci ich nasmerovali na rôzne organizácie, ktoré im vedeli pomôcť, na Fórum života, Áno pre život a ďalšie, ktoré nás podporujú. Často krát išlo o pomoc s deťmi, o finančnú výpomoc a pod. Tá výhrada je jednoducho neoprávnená.

Boli počas zbierania nejaké ťažké alebo ľahké obdobia?

Nemyslel som si, že v lete nám dôjde toľko podpisov, koľko nám došlo. Harmonogram zbierania som mal vymyslený tak, aby sme mali 300 tisíc podpisov vyzbieraných do začiatku leta. Nemali sme ich však doručené a z toho som bol veľmi nervózny. Vtedy sa však stala jedna perfektná vec. Bol som na púti v Levoči 6. júla, kde sa nám prihlásili mnohí dobrovoľníci z iných miest, ktorí vedeli, že prídeme a že nám chcú pomôcť aj tam. Obidva vstupy na Mariánsku horu sme mali pokrytú a neprešiel okolo nás v podstate nikto, kto by si nás nevšimol a nebol oslovený. Prišlo tam asi 200-250 tisíc veriacich a vyzbierali sme približne päť tisíc podpisov. To je samozrejme minimum. Ale tí zvyšní nám niežeby nechceli podpísať, ale hovorili, že už sa podpísali vo svojej obci. Pravda teda bola, že nie že sme podpisy v tom čase vôbec nemali, ale nemali sme ich doma. Boli u koordinátorov, dobrovoľníkov a rôzne. To bolo skvelé.

S čím si bol spokojný a s čím nespokojný?

Kto zbieral 350 tisíc podpisov, vie, čo to znamená, je to neuveriteľná kopa hárkov, veľa kilogramov papiera a trvá strašne dlho, kým sa to k tebe dostane. So zberom som bol spokojný, lebo ľudí sme mali dosť a oni sa naozaj snažili, išli sa roztrhať. Videl som to na bratislavských dobrovoľníkoch, lebo zbierať tu bolo veľmi náročné, ľudia si tu naozaj idú svojím životom a je ťažké ich zastaviť a primäť k podpisu. Bolo veľa dobrovoľníkov, ktorí to robili na úkor svojej práce.

"Najväčší odkaz z ulice je, že ľudia sú veľmi apatickí voči všetkému, neradi sa podpisujú pod petície a angažujú."

Zdieľať

Nebol som spokojný s tým, že bez nejakej spoločenskej debaty o tom, že Aliancia vyzbierala 408 tisíc podpisov, za pár dní po odovzdaní to prezident posunul na Ústavný súd. Otázky o súlade s ústavou môžu byť, ale tu neprebehlo nič. Prezident sa s nami ani raz nepokúsil rozprávať. Naše stretnutie ešte pred jeho zvolením bolo z našej iniciatívy, vtedy nám sľúbil, že ak to bude spĺňať náležitosti, vypíše to a spojí s komunálnymi voľbami, a my sme mu verili. Po niekoľko mesiacov tu mnoho ľudí venuje energiu na niečo v prospech rodiny a behom šiestich dní bola bez rozhovoru s nami celá snaha a 408 tisíc podpisov ponechaných na rozhodnutie jedenástich ľudí.

Nedalo sa s tým vopred rátať?

Prezident o znení otázok vedel. Počas rozhovorov s nami povedal, že nebude robiť žiadne prekážky a ani raz sa nevyjadril, že ich považuje za protiústavné.

Ľudia sa tešili, že referendum bude spojené s komunálnymi voľbami, lebo mohlo mať väčšiu návštevnosť aj väčšiu relevantnosť. Ako náhle bude vyhlásené na január, keď bude sneh, zima a ľudia budú mať úplne iné starosti, tak to môže byť samozrejme horšie. Ale ja si myslím, že deň referenda bude jedným z najkrajších dní v roku, pre nás určite.

Aj viacero vašich priaznivcov sa už však vyjadrilo, že ste s podaním na ústavný súd mali rátať.

"Prezident o znení otázok vedel. Počas rozhovorov s nami povedal, že nebude robiť žiadne prekážky a ani raz sa nevyjadril, že ich považuje za protiústavné."

Zdieľať

Ku koncu sme s tým už aj počítali, ale čo sme mali robiť? Ako by sme vyzerali pred 400 tisíc ľuďmi, ktorí to podpísali, keď sme im od začiatku hovorili, že to chceme spojiť s komunálnymi voľbami, a teraz podpisy neodovzdáme a necháme si ich na neskôr? To by sme im nevysvetlili. My sme spravili všetko pre to, aby referendum mohlo byť spojené s komunálnymi voľbami, všetky podpisy sme poctivo vyzbierali a odovzdali. Je to maslo na prezidentovej hlave.

Ústavný súd nakoniec schválil tri otázky a jednu zamietol. Akú máte stratégiu pre tento prípad?

Všetci sme pochopili, že to, čoho sme sa obávali a pred čím sme ľudí vystríhali, je tu. Je to súdny aktivizmus a na tento problém je tiež potrebné nájsť liek. Chceme iniciovať petíciu Národnej rade na zmenu ústavy. Túto situáciu musí vyriešiť parlament, manželstvo si zaslúži výnimočné práva a nikto nemôže ísť proti vôli ľudí.

Na čom teraz v Aliancii pracujete?

Úplne aktuálne pripravujeme portál ku komunálnym voľbám www.pomozemrodine.sk, kde sa prezentujú jednotliví kandidáti na starostov. Vyjadrujú sa jednak k našim hodnotám a cieľom a dostali aj priestor prezentovať svoj program konkrétnych foriem pomoci pre rodiny vo svojom regióne.

Samozrejme pripravujeme kampaň k referendu. Väčšine Slovenska potrebujeme vysvetliť jeho zmysel. Priestoru v médiách sa nám až tak veľa nedostáva, verejná debata bola zatiaľ skôr na ulici. Budeme organizovať aj rôzne stretnutia, prednášky, vysvetľovacie fóra o potrebe referenda a pod.

Predpokladáte, že kampaň budete smerovať viac cez ulicu, ako cez médiá?

Ideálne by to bolo samozrejme cez médiá, pretože v zime sa kampaň na ulici robí ťažko. Ale budeme musieť mať aj dobrovoľníkov v uliciach. Budem mať za úlohu ich opätovné zapojenie do kampane. Sú veľmi dôležití, veľmi sa osvedčili svojou zodpovednosťou a vytrvalosťou.

Chceli by sme sa venovať aj spomínanému projektu prepojenia komunálnych volieb a pomoci rodinám. Po voľbách by z toho mal vzniknúť portál, kde by boli prezentované organizácie pomáhajúce rodinám v daných regiónoch, aby mali na nich ľudia priamejší kontakt. Možno by to mohlo mať aj prvok, cez ktorý by sa jednotlivé rodiny mohli navzájom nakontaktovať a pomôcť si, uvidíme.

Nemáte odozvy, že vaše posolstvá smerom k médiám sú málo zrozumiteľné?

Reakcie ľudí svedčia, že ich zaujali. Každý výstup Aliancie sleduje istý cieľ a musí sa prispôsobovať poslucháčovi, ktorý je mnohokrát nezorientovaný a vníma len súhlas, alebo nesúhlas. Pokiaľ je niekto vlažný, býva vypľutý z úst. My vlažní byť nesmieme. Posledný brífing mal upozorniť na súdny aktivizmus ako na veľké nebezpečenstvo pre demokraciu a pre ľudí. Načo nám bude úspešné referendum, ak ho bude môcť súd zrušiť, ako sa to stalo s prorodinnými referendami v Amerike? Máme kričať potichu „Horí“? Niektorým sa nepáčili tvrdšie slová, ale symbol prekrytých úst si zapamätali. Nemá to však byť všetko. Vybudzovacia  fáza bude nasledovaná  povzbudzovaním k ochrane rodiny, k pozitívnym hodnotám.  

Lukáš Obšitník

Foto: autor

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo