Hanusove dni otvorí stredoeurópska diskusia v Prešove

Účasť na úvodnej neformálnej diskusii prisľúbili hostia z Českej republiky, Poľska aj europoslankyňa Jana Žitňanská. Stredoeurópsku diskusiu o Novembri’89 otvorí Andrea Turčanová. Akademická časť podujatia bude pokračovať v Spišskej Kapitule.

Prešovský program je určený pre širokú verejnosť a začne sa už v piatok 7. novembra potulkami po prešovských „miestach pamäti“ pod vedením historika Františka Neupauera. Podvečer bude o odkaze Novembra ’89 diskutovať aj Roman Joch, riaditeľ Občanského institutu a bývalý poradca premiéra Petra Nečasa, a Piotr Bajda, politológ a vedecký pracovník Poľskej akadémie vied.

Hovorí sa, že komunizmus padol, ale príliš sa neudrel,“ uvažuje Marek Hrubčo, predseda Fóra pre kultúru, ktoré organizuje východné Hanusove dni už piaty rok. „Mnohí dnes hodnotia nežnú revolúciu cez ekonomické okuliare: môžeme cestovať, ale nemáme za čo. Pre obete totality – napríklad pre Ladislava Hanusa – sa po 17. novembri zmenilo všetko. Naopak, pre vnútorne neslobodných ľudí sa v podstate iba zmenili pravidlá hry a fungujú, jednoducho, ďalej. Nie je práve to príčinou dnešného pocitu sklamania, dezilúzie a skepsy?“

Podujatie sa každoročne venuje kľúčovým otázkam našej doby. Tento rok budú mať študenti zapojených gymnázií od Sniny až po Prešov možnosť prezentovať na podujatí vlastné eseje na tému „25 rokov bez neslobody?“. Prešovskú diskusiu otvorí Andrea Turčanová a diskutérov doplnia občianski aktivisti František Neupauer, riaditeľ združenia Nenápadní hrdinovia, a Jaroslav Varchola, zakladateľ združenia Myslím, teda som. Vstup na prešovské podujatie je voľný.       

Medzinárodná konferencia pokračuje v sobotu 8. novembra akademickým programom v Spišskej Kapitule. Témou tejto časti Hanusových dní je budúcnosť konzervativizmu v postkomunistických krajinách. Okrem Jocha a Bajdu budú o nej prednášať a diskutovať historik Ľuboslav Hromják, bývalý poradca ministra vnútra Milan Krajniak a cirkevný právnik Ján Duda. „Pred 25 rokmi padol Berlínsky múr a otvoril sa priestor slobody aj pre Slovensko. V podstate sa budeme pýtať, na akých princípoch má byť sloboda usporiadaná, a aké sú perspektívy zachovania slobodnej spoločnosti do budúcna. Neobídeme ani kľúčové geopolitické hrozby a výzvy dnešnej doby,“ vysvetľuje Hrubčo.

Hanusove dni sa konajú na Spišskej Kapitule už 17. raz. Posledných päť rokov podujatie organizuje občianske združenie Fórum pre kultúru. Na tomto ročníku spolupracuje Nadácia Konrada Adenauera, Poľský inštitút, OZ Nenápadní hrdinovia, OZ Myslím teda som a ďalšie organizácie.

Viac o podujatí + možnosť registrácie účastníkov.

Profesor Ladislav Hanus (1907-1994) bol katolícky filozof, teológ, kňaz, prekladateľ, interpretátor literárnych diel, znalec sakrálneho umenia, zakladateľ filozofie kultúry, „slovenský Romano Guardini“. Narodil sa v Liptovskom Mikuláši, po štúdiách v Spišskej Kapitule a v Innsbrucku bol kaplánom v Spišských Vlachoch, Spišskej Novej Vsi, v Ružomberku a v Kežmarku. Od roku 1938 pôsobil ako profesor morálnej teológie v bohosloveckom seminári v Spišskej Kapitule. Okrem morálky vyučoval sociológiu, homiletiku a sakrálne umenie. Redigoval svätovojtešský časopis Kultúra, neskôr Obroda a Verbum. Je zakladateľom najdlhšie vydávaného slovenského samizdatu Orientácie. Publikoval články, prekladal Romana Guardiniho, Petra Lipperta a Rainer Maria Rilkeho, organizoval prednášky. Po vojne a likvidácii seminára bol v roku 1952 nespravodlivo odsúdený za vlastizradu. Po prepustení v roku 1965 ho zbavili občianskych práv, dostal zákaz publikovania a mohol pracovať iba ako kurič. Od roku 1968 bol farárom v Kvačanoch, neskôr v Hybiach. Počas tohto obdobia sa venoval literárnej tvorbe, niektoré jeho diela vyšli v samizdate. Po novembri 1989 získal čestný doktorát Filozofickej fakulty UK. Uznania sa mu dostalo aj od pápeža, v roku 1944 bol menovaný za pápežského preláta. Zomrel v tom istom roku a je pochovaný v Ružomberku. V roku 2005 získal čestný doktorát Katolíckej univerzity v Ružomberku in memoriam. Myšlienkovo sa opieral o F. Skyčáka, R. Guardiniho, francúzskych novotomistov J. Maritaina, E. Mouniera, ale aj o K. Rahnera, a P. Teilharda de Chardin. Od 90-tych rokov vyšla väčšina Hanusových diel, okrem iného monografie Rozprava o kultúrnosti, Princíp pluralizmu, Kostol ako symbol alebo aj unikátny prepis magnetofónových záznamov z autobiografického rozhovoru v knihe Pamäti svedka storočia.

Fórum pre kultúru (F4C) je pôda pre rast budúcich osobností. Víziou Fóra je tvorba a dlhodobá kultivácia prostredia, z ktorého môžu vyrásť tvorivé a integrálne osobnosti. Fórum chce byť hlasom zdravého rozumu informovaného vierou a ostrovom uvažovania o západnej civilizácii na východnom Slovensku. Stojí na princípoch kultúrnosti, personalizmu a pluralizmu v kontexte judeokresťanskej tradície. Fórum realizuje svoje aktivity na východe Slovenska a intenzívne spolupracuje so Spoločenstvom Ladislava Hanusa v Bratislave. Medzi doterajšie projekty patrí organizovanie cyklov diskusií v Košiciach a doposiaľ štyroch ročníkov obnovených Hanusových dní v Spišskej Kapitule. Piaty ročník Hanusových dní je prvým projektom združenia realizovaným v Prešove. Viac o F4C na www.forumprekulturu.org.

Tlačová správa Fóra pre kultúru

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo