Bláznivá, požehnaná nedôslednosť

Bláznivá, požehnaná nedôslednosť

Ilustračné foto: hispanidad.com

Ak ste presvedčení, že svet je nezmyselné pusté prázdno, potom je ťažké pochopiť, prečo by sme si mali robiť starosti konaním nesebeckých dobrých skutkov.

Katolícka viera nás učí, že vesmír stvoril jeden živý a pravý Boh, prameň všetkého Bytia a Dobra, ktorý svet vytvoril zo svojej nekonečnej lásky. Podľa tohto pohľadu je všetko vo vesmíre vrátane nás prejavom a stelesnením Božej lásky. My máme účasť na Božej láske osobitným spôsobom, lebo, ako sa vraví, sme „stvorení na Boží obraz“, a tak sme schopní vedome spolupracovať s láskyplným a životodarným Božím úkonom stvorenia.

Dáva teda zmysel, keď katolík koná z nesebeckej lásky k inému človeku. Je presvedčený, že nesebecká láska a prekypujúca štedrosť sú neoddeliteľnou súčasťou štruktúry samotného vesmíru, ako ho Boh stvoril. Keď konáme v súlade s Duchom láskyplnej dobroty, vďaka ktorému bol stvorený svet, je všetko v poriadku: robíme to, pre čo sme boli stvorení. Katolíkovi to dáva zmysel rovnako ako zapojiť lampu do elektriny a zažať ju. Práveže keď lampa nejde, máme pocit, že niečo nie je v poriadku.

Viera tiež učí, že sme padlé tvory, ktoré sa odvrátili od Boha a poškodili svoje vrodené schopnosti. Často nekonáme dobro, ktoré chceme robiť, ale zlo, ktoré robiť nechceme. A v poškodenom stave je dokonca i náš rozum často zaslepený pred pravdou o svete.

Ak nie sme nič viac než len materiálne bytosti bojujúce o prežitie v čisto materiálnom svete, nebolo by najrozumnejšie podrobiť svojej vôli a ovládať čo najviac materiálneho sveta vrátane tých problematických vecí, ktoré nazývame „iné ľudské bytosti“? Zdieľať

Zlo považujeme za dobro alebo sa nám zdá, že nevinní ľudia sú našimi nepriateľmi. Miesto toho, aby sme iných vnímali tak, že sú to ľudia ako my, ktorí majú nekonečnú dôstojnosť, hriešnici, ktorých Boh miluje a ktorý zomrel, aby ich aj nás vykúpil, robíme z nich „tých druhých“, „cudzincov“. Dehumanizujeme ich na čosi menej než úplných ľudí, aby sme ich mohli zotročiť, ovládať či dokonca zničiť.

Preto dáva zmysel aj to, keď katolík nekoná správne, keď jeho činy motivuje sebectvo, chamtivosť či hnev. Je to tragické, ale nie nečakané. Keď sa preruší prívod elektriny do domu, nečakáme, že sa svetlá zažnú. Dáva zmysel, že sú zhasnuté, akokoľvek by to mohlo byť nepríjemné či problematické. Katolíci by sa nikdy nemali vyhovárať ani brať hriechy na ľahkú váhu, no sú pochopiteľnou súčasťou nášho života – a kresťanského svetonázoru.

Situácia je však dosť odlišná v prípade moderných sekularistov. Nechápte ma, prosím, zle. Nenaznačujem, že by moderní sekularisti často nekonali nesebecké dobré skutky. Práve naopak. Problém však je, že ich konajú.

Samozrejme, pre ľudí s kresťanským svetonázorom to problém nie je; pre nich je to požehnanie. Ak ste však presvedčení, že svet je nezmyselné pusté prázdno a ľudia sú náhodným vedľajším produktom pradávnej kozmickej explózie, ktorá v náhodných štruktúrach vyvrhla do vesmíru prvotnú „hmotu“, z ktorej sme sa vyvinuli, tá za určitých podmienok určitým spôsobom stuhla, z nej sa vytvorili stavebné kamene života a z nich sme prostredníctvom zákonov prežitia najschopnejších vznikli my – potom je ťažké pochopiť, prečo by sme si mali robiť starosti konaním nesebeckých dobrých skutkov.

Ak je vesmír nezmyselný a prázdny a ľudia sú, ako napísal istý autor, „drobná, osamelá, letmá iskra v ohromnom kozme, ktorý, zdá sa, nemá žiaden účel ani smer“, a ak nie sme nič viac než len materiálne bytosti bojujúce o prežitie v čisto materiálnom svete, nebolo by potom najrozumnejšie podrobiť svojej vôli a ovládať čo najviac materiálneho sveta vrátane tých obzvlášť problematických materiálnych vecí, ktoré nazývame „iné ľudské bytosti“?

Nehovorím, že by nemohlo dávať zmysel v prípade potreby uzavrieť nejakú dohodu s ostatnými ľudskými bytosťami – čosi ako „zmier“ či „spoločenskú zmluvu“ – a zabrániť tak ostatným ľuďom, aby nás zabili. Nebol by však žiaden skutočný dôvod tento zmier neporušiť, ak by sme mali pocit, že by nám to mohlo prejsť. Alebo klamať, ak by nám to prinieslo väčšie bohatstvo, vyšší status či väčšiu moc. Nemysleli by sme na „budúce generácie“, lebo tie by nemali voči nám o nič väčšie práva než naši terajší blížni, s ktorými by sme si neustále konkurovali s cieľom dosiahnuť čo najväčší zisk.

Kresťan má pre altruizmus všetky možné dôvody. Keď materialista koná spôsobom, ktorý je proti chápaniu reality, ku ktorému sa hlási, môžeme len povedať: „Tvoje činy nie sú súlade s tvojimi presvedčeniami. Ale vďaka Bohu za to.“ Zdieľať

Je zvláštne, keď ľudia, ktorí tvrdia, že majú nihilistický, reduktívne materialistický pohľad na svet, v skutočnosti robia niečo altruistické a aj iných chvália za to isté. Keď vidíme, ako nihilistický, reduktívne materialistický sekularista povzbudzuje ľudí, aby sa „starali o chudobných“, „uchovávali životné prostredie pre budúce generácie“ alebo „prestali sa správať k ženám ako k sexuálnym objektom“, nezdá sa, že sa takpovediac preriekol? Neukázal, že nech už hovorí čokoľvek, aj on vo svojom skutočnom živote prijíma, že jestvujú objektívne morálne normy a hodnoty?

Kresťan má pre altruizmus všetky možné dôvody. Chápe, prečo nie vždy tak koná, ale vie, že by mal. Nihilistický, reduktívne materialistický sekularista žiadne takéto dôvody nájsť nemôže. Keď koná spôsobom, ktorý je proti chápaniu reality, ku ktorému sa hlási, môžeme len povedať: „Tvoje činy nie sú súlade s tvojimi presvedčeniami. Ale vďaka Bohu za to.“

Sekularisti často mávajú zvláštnu radosť, keď kresťania nežijú v súlade so svetonázorom a s hodnotami, ktoré hlásajú. Kresťania majú lepšie dôvody mať radosť, keď sekularisti nežijú v súlade so svetonázorom, ktorý hlásajú oni.

Lebo je možné, že morálna hodnota, ktorú naša spoločnosť prisudzuje veciam, ako je pravdovravnosť a nefalšovanie údajov; naša starosť o „pokrok“ vo vede pre dobro budúcich generácií; a cnosti, ktoré si budujeme a ktoré umožňujú relatívny pokoj a stabilitu v spoločnosti, aby sa mohla rozvíjať veda – je možné, že tieto veci závisia práve od skutočnosti, že väčšina ľudí v spoločnosti neprijala sekularistický svetonázor a miesto neho verí v objektívne morálne hodnoty, ktoré nihilizmus a reduktívny materializmus vyhlasujú za „nevedecké“?

Nebola by to irónia?

Randall Smith
Autor je profesorom teológie na Univerzite Sv. Tomáša v texaskom Houstone. Jeho najnovšia kniha Reading the Sermons of Thomas Aquinas: A Beginner’s Guide (Čítanie kázní Tomáša Akvinského: Návod pre začiatočníkov) sa dá v súčasnosti dostať na Amazone a v Emmaus Academic Press.

Pôvodný text: A Foolish, Blessed Inconsistency.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo