Tvárami dnešnej Ukrajiny sú hnev, nádej aj strach

Pretrvávajúci dojem z Ukrajiny je, že sa nič nezmenilo. Teraz samozrejme nehovorím o bojujúcich oblastiach na východe, ale o zvyšku krajiny, ktorá na prvý pohľad žije svoj obyčajný život.

Tento prvý dojem klame. Je to iba jedna povrchná tvár dnešnej Ukrajiny. Ďalšími tvárami sú hnev, nádej a strach. Často ich vidno v kombinácii u jedného človeka, v jednej situácii, ktorá sa v priebehu krátkeho času mení. Všetky tieto tváre sú vyjadrením neistoty, obáv z budúcnosti. Tieto obavy sú dnes znásobené voľbami (prebiehajú v nedeľu 26. októbra) ako aj približujúcou sa zimou.

Vyhliadky parlamentných volieb

Na Ukrajine asi nie je nikto, kto si voľby nevšimol. Kampaň vidno všade, zamestnáva množstvo ľudí, ktorí si môžu prácou pre jednotlivé strany či kandidátov počas predvolebnej kampane privyrobiť.

Kampaň je tu pestrá - zúčastňujú sa jej doslova všetci - od Dartha Vadera z Internetovej strany Ukrajiny až po prezidenta Porošenka, ktorý nekandiduje, ale napriek tomu s unavenou tvárou obchádza krajinu a bojuje za čo najväčší počet zvolených poslancov pre svoju stranu Blok Petra Porošenka.

Aj na prezidentskej strane vidno, ako je tu politika postavená viac na osobnostiach, ako na programoch. Strany sú stotožňované so svojimi hlavnými predstaviteľmi. Nie je dôležité, či vo voľbách vôbec kandidujú, resp. či sú jednotkami na kandidátkach. Z bilbordov sa ukazuje tvár prezidenta Porošenka, premiéra Jaceňuka z Ľudového frontu, Olega Ľaška z Radikálnej strany, Julie Tymošenkovej z Vlasti, Sergeja Tihipka zo Silnej Ukrajiny a podobne.

Prieskumy sa menia, ale stálicou je približne 30% hlasov pre stranu prezidenta Porošenka. Zdá sa, že mu nepoškodili porážky na východe z konca augusta, ani obvinenia z ústupkov Rusku.

Ostatné strany sú odhadované v rozmedzí 5 až 10% hlasov.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že prezident má na dosah sformovanie silnej a stabilnej proprezidentskej väčšiny. Opak môže byť pravdou. Polovica poslancov sa totiž volí z kandidátok strán a druhá polovica v jednomandátových volebných obvodoch. Tieto obvody sú často ovládané miestnymi elitami a dedia sa v rámci rodiny, resp. danej podnikateľskej skupiny. V ukrajinskej politike je bežným fenoménom samonavrhujúci sa kandidát, ktorý nakoniec aj v danom obvode vyhrá. Takýto kandidát reprezentuje obvykle najväčšieho miestneho zamestnávateľa a ľudia majú sklon ho podporiť. Prirodzene, takto zvolený poslanec nie je lojálny žiadnej ideológii, ani strane. On zastupuje záujmy volebného obvodu a podnikateľskej skupiny, ktorá mu k zvoleniu pomohla. Odchádzajúci parlament je príkladom toho, ako tí istí poslanci dokážu v priebehu pár dní hlasovať za vzájomne si protirečiace návrhy len z toho dôvodu, že došlo k mocenskému posunu. Akákoľvek väčšina v parlamente, ktorá je závislá na podpore takto zvolených poslancov, je stabilná iba vtedy, keď prezident drží moc pevne v rukách. Inak sa začne drobiť.

Juhovýchodu hrozí radikalizácia

Voľby vzbudzujú na Ukrajine vášne. Od hádok medzi ľuďmi na uliciach až po pochod demonštrantov na parlament, potýčky s poriadkovými silami či streľbu do okien parlamentu. Krajina je v provizórnom stave a štát príliš slabý, aby garantoval poriadok.

Nemožno povedať, že nebezpečenstvo hrozí v Ukrajine na každom kroku, to určite nie, ale bezpečnosť, ako ju už mnoho rokov zvykneme vnímať my, tu nehľadajme. Napriek tomu, že vojna je od centra krajiny stovky kilometrov, stále je to jeden štát a dunenie ťažkej techniky z Donbasu „počuť“ tak v Kyjeve, Zakarpatsku či v delte Dunaja.

V rozhovoroch málokto ukáže strach, ale istá vnútorná nervozita je cítiť. Mnohí dookola opakujú, že voľby budú demokratické, zvolí sa nový legitímny parlament, odstránia sa staré štruktúry, zima vytrestá rebelov a podobne. To všetko je pravda, ale všetko má dve strany. Voľby budú demokratické a zvolia legitímny parlament, ale stále je otvorená otázka, koľko ľudí na juhovýchode voliť nepríde. Pri prezidentských voľbách sa ukázalo, že kým v centrálnych a západných častiach krajiny bola volebná účasť rekordná, juhovýchod voľby z veľkej časti ignoroval. Toto samozrejme oslabuje opozičné strany, ktoré majú podporu najvyššiu na juhovýchode. V konečnom dôsledku to môže brániť ich väčšej integrácii do ukrajinského politického systému a spôsobiť postupnú radikalizáciu.

Dnes sú ostrakizovaní na okraji, dodajme, že častokrát oprávnene. Z pohľadu jednoty krajiny je však dôležité ich postupné vťahovanie späť do politického procesu. Reprezentujú veľkú časť ukrajinského obyvateľstva, ktoré je dnes hádam rozdelenejšie ako predtým. Ľudí netrápi, že ak sa na Donbase nebude kúriť, mrznúť budú hlavne obyčajní tam žijúci Ukrajinci a zrejme v omnoho menšej miere povstalci, ktorí majú zbrane na získanie paliva i jedla.

Ďalšou otázkou je personálna výmena. Podľa prieskumov sa zdá, že budú vymenené dve tretiny parlamentu. Časť tejto výmeny ide na vrub dedenia v rámci podnikateľských rodín, keď poslanci príliš zviazaní s exprezidentom Janukovičom uvoľnia miesta svojim deťom, súrodencom, obchodným partnerom. Väčšou skupinou nových poslancov však zrejme budú ľudia z Majdanu, velitelia dobrovoľníckych jednotiek vo vojne na východe, angažovaní novinári a podobne. Mnohí z nich však už deklarovali, že kandidujú len pro forma a vykonávať každodennú prácu v parlamente nebudú. Toto sa týka aj kandidáta č. 1 Bloku Petra Porošenka Vitalija Klička, ktorý sa rozhodol pokračovať ako starosta Kyjeva a jeho kandidatúra je iba marketingovým ťahom. Samozrejme, toto smeruje k degradácii parlamentu, jeho práce a k budúcim problémom.

Zima sa blíži

Nielen voľbami ale žije Ukrajina. Zima sa totiž blíži. Posledné dni sa výrazne ochladilo a prečkať zimu na Ukrajine sa bez vykurovania nedá. Ešte pred pár dňami nebolo jasné, čo bude s vykurovacou sezónou a kedy začne. V mnohých mestách boli vyhlásené školské „uhoľné“ prázdniny od 1.11.2014, ktoré mali trvať minimálne desať dní. Od začiatku školského roka sa v školstve pracuje aj počas sobôt, aby sa dohnal budúci stratený čas. Univerzity budú iste zavreté počas celého januára a februára. Vykurovanie sa v nich úplne zastaví.

Prezident Porošenko v utorok vydal dekrét, podľa ktorého sa v Kyjeve a Charkove začne kúriť od 25.11.2014. Čo bude v iných mestách, nevedno. Aj načasovanie deň pred voľbami je iste čisto náhodné. Ľudia si však oddýchli. Už dnes sa dá v bytoch chodiť iba vo svetroch a nákup rôznych elektrických výhrevných telies láme rekordy.

Akékoľvek vykurovanie na územiach ovládanom separatistami bolo zamietnuté. Prezident Porošenko rozhodol, že nepustí vykurovanie do miest, ktoré Ukrajina neovláda. Ak život pod paľbou bol doteraz neznesiteľný, ukrajinská zima bez vykurovania ho môže zmeniť v tragédiu.

Mnohí na druhej strane dúfajú, že zima prinúti separatistov sa vzdať, resp. ich výrazne oslabí a umožní úspešný útok ukrajinských síl, ktorý získa tieto územia späť.

Zima môže na Ukrajine prebiehať rôzne. Môže to byť teplá zima, ktorá umožní ľuďom prežiť, ale môže to byť aj krutá zima východnej Európy, ktorá vyvolá humanitárnu katastrofu.

Aj v politike zima mnohé napovie. Ukáže schopnosť prezidenta Porošenka vytvoriť a udržať stabilnú parlamentnú väčšinu a efektívnu vládu. Zatiaľ ukázal vodcovské schopnosti i ochotu brať na seba zodpovednosť za často na prvý pohľad tvrdé rozhodnutia. Aj on sa ale pohybuje v systéme, ktorý ho limituje. Tým je ukrajinská politika, ekonomická a vojenská situácia a vzťahy s mocnosťami na západe či východe. Mnohé má v rukách, ale hrá s kartami, ktoré rozdával iba čiastočne.

Michal Považan
Autor koncom minulého roka po niekoľko mesiacov pôsobil na Univerzite Tarasa Ševčenka v Kyjeve, momentálne cestuje po Ukrajine.

Ilustračné foto: carnegieeurope.eu

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo