Poslanie, ktoré za nás nikto nemôže urobiť

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Poslanie, ktoré za nás nikto nemôže urobiť

Foto: FB profil Františka Mikloška

Prinášame novoročné príhovory vybraných prezidentských kandidátov. Píše František Mikloško.

Štyroch prezidentských kandidátov sme požiadali o krátky novoročný text.

Známa môjho priateľa sa po mnohých rokoch vrátila zo Západu, lebo jej chýbalo Slovensko s jeho srdečnosťou a priateľstvom. Po návrate zostala zaskočená. Stretla tu nahnevaných, nevrlých ľudí, ktorí na každú maličkosť reagujú podráždene. Z áut na vás trúbia, v električke sa na vás neusmejú. Zo všetkého preniká na povrch frustrácia.

Z čoho sme takí frustrovaní, že sa už nevieme na seba usmiať? Z čoho sú frustrovaní politici na najvyšších miestach, vo vládnej koalícii i opozícii, že ich jazyk už nevie vysloviť slová, ktoré by slovenskú spoločnosť upokojili? Z čoho sú frustrovaní predstavitelia cirkví, že sa najľahšie vedia identifikovať len na báze spoločného nepriateľa? Z čoho sú frustrovaní slovenskí intelektuáli, že už ani nepíšu, ani nehovoria? Z čoho sú frustrovaní slovenskí občania, ktorí napriek mnohým ekonomickým i existenčným problémom predsa len žijú život, ktorý nachádza svoju vážnosť a hodnotu?

Ktoré slovo treba vysloviť, aby sa tento gordický uzol frustrácie na Slovensku preťal?

To slovo je to, čo prišla na Slovensko hľadať naša známa z bohatého, prosperujúceho, ale na osobné vzťahy asi chudobného Západu. To slovo nás vedie k načúvaniu iných, k múdrosti, že sme tu len na vymedzený čas, k odkazu našich predkov, keď navštevujeme naše cintoríny. K poslaniu, ktoré na nás čaká a ktoré nik okrem nás v tomto čase nemôže urobiť. K zápasu o spravodlivejšiu a lepšiu spoločnosť, ktorú tu chceme po sebe zanechať. K priateľským zväzkom, ktoré nemôže žiadne materiálne bohatstvo nahradiť. Ku kultúre v tom najpôvodnejšom zmysle, od uctenia si hostí, ktorí nás navštívia, cez uvoľnenie miesta v autobuse až po slušnosť k podriadeným a odkázaným na našu pomoc.

Človek sa zbavuje frustrácie, keď je akceptovaný spoločnosťou, priateľmi alebo sebou samým. A práve cesty, ktoré som popísal, znamenajú akceptáciu alebo možno ešte viac oslobodenie človeka v jeho vlastnom vnútri. Tu by sa mohla začať obnova unavenej slovenskej spoločnosti. Z nej potom vyplynú samozrejmé nároky na politický, spoločenský i náboženský život na Slovensku. Skúsme o tom premýšľať v tridsiatom roku slobody, po ktorej sme desaťročia tak veľmi túžili.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo