Záver zo synody: premrhané príležitosti

Správ o tom, čo sa udialo minulý týždeň v Ríme, bolo už toľko, že sa v súvislosti so synodou pokúsim o malý myšlienkový experiment:

1) Predstavme si, že miesto rozhodnutia neoznamovať jadro každodenných príhovorov synodálnych otcov, by Vatikán zachoval bežný postup a poskytoval každodenné zhrnutia toho, čo rozliční rečníci povedali – a tak by sme presne vedeli, kto, kedy a aké rozličné témy počas posledných dvoch týždňov pretriasal.

2) Okrem toho si predstavme, že by sa v sobotu neuverejnila záverečná Relatio obsahujúca tri časti, ktoré neboli schválené dvomi tretinami hlasov (keďže uvádzala počet hlasov za a proti), ale by sa publikovala tak, ako normálny synodálny dokument.

Čo by to znamenalo?

Bežný postup by nemusel narobiť tieto problémy

V prvom prípade by sa „hotové zemetrasenie” (slovami vatikánskeho komentátora Johna Thavisa), spôsobené priebežnou správou z minulého pondelka, okamžite ukázalo vo svojej pravej podstate – ako neoprávnene zverejnený nepodarok, ktorý vyvolal falošný dojem, že synoda sa veľmi snaží pochybným spôsobom „osloviť“ gejov a rodiny vo všemožných neregulárnych situáciách. Naozaj radikálny jazyk a „nový tón“, ktorý akoby priznával hodnotu homosexuálnej orientácii ako takej – a ktorý mnohí leniví spravodajcovia stotožnili so samotným pápežom – by vyznel neopodstatnene, len ako iniciatíva jedného arcibiskupa. A v neposlednom rade by sa mohlo predísť nahnevanej reakcii účastníkov synody potom, čo si text (až po jeho uverejnení) prečítali.

"Ľudia radi vnímajú Františka ako otvoreného pápeža, no zvyčajne tým chápu liberalizmus, nikdy nie radikálne, vlastne Ježišove, výzvy k čistote a 'úzkej bráne', ktoré možno ľahko nájsť v jeho prejavoch."

Zdieľať

V druhom prípade by sme mali záverečný synodálny dokument o manželstve a evanjelizácii, ktorý by veľmi zvláštnym spôsobom netrúchlil za homosexuálnymi pármi či prijímaním pre rozvedených a znovu zosobášených. Vlastne by ich ani nespomínal. Len si to predstavme.

Pravda, tieto dva týždne by boli menej dramatické, no médiá by boli o dosť bližšie k tomu, čo si Cirkev naozaj ešte stále myslí. Kardinál Napier z Južnej Afriky musel upozorniť na „vedľajší program“, ktorý odpútaval pozornosť od mnohých iných vecí vyžadujúcich si pozornosť a opatrenia.

Čo si myslí František?

Ľudia radi vnímajú Františka ako otvoreného pápeža, no pod otvorenosťou zvyčajne chápu liberalizmus, nikdy nie radikálne, vlastne Ježišove, výzvy k čistote a „úzkej bráne“, ktoré možno ľahko nájsť v jeho verejných prejavoch – nehovoriac už o tom, ako často spomína diabla a jeho úlohu pri pretláčaní manželstiev gejov v rozvinutom svete.

K téme:
Nepochopená synoda

Zdieľať

Neprekvapuje preto, že keď sa objavila záverečná správa zo synody, BBC okamžite oznámila: „Pápež utrpel porážku“. Rímskych korešpondentov NBC a CBS náhodou počuli sťažovať sa na „zbytočné dva týždne“. Gejské skupiny boli sklamané. Talianske noviny lamentovali nad „konzervatívnym odporom“. Samozrejme, je to len jeden pohľad. Oveľa dôležitejšie je, že kardináli Burke, Pell, Müeller, Napier a iní sa odhodlali k nezvyčajnému kroku a verejne sa sťažovali na podľa ich názoru ovplyvnený proces. Fakty hovoria v ich prospech, no nevieme úplne presne, kto za tým je – prípadne či nešlo len o obyčajné diletantstvo.

Zistiť pápežove osobné názory nebolo možné – hoci mnohí reportéri sa snažili – pretože tento týždeň vôbec nič nepovedal. Podľa všetkého si naozaj praje nejaký pastoračný vývoj. Veď napokon aj privítal, keď kardinál Kasper predstavil na februárovom konzistóriu základnú myšlienku, ktorá celú kontroverziu rozpútala. No identifikovať ho s najradikálnejším jazykom v akýchsi nepodarených dokumentoch nie je voči nemu fér.

V tomto svetle je zaujímavé, že jeho záverečný príhovor na synode nazvali tí, čo ho počuli, vynikajúcim a dojemným – nasledoval po ňom dlhý potlesk. Keď sa prečíta ako text, nebudí až taký dojem, no za pozornosť stoja „pokušenia“, ktoré v tomto prejave načrtáva. Aj keď majú trochu sklon k všeobecnosti, prezrádzajú človeka, ktorý sa snaží udržať tradičné aj progresívne prvky pospolu.

Pápež: Päť pokušení, ktorých sa treba vyvarovať

Médiám sa páči, keď začne tým, ako máme pokušenie k strnulosti, ktorá nám nedovoľuje prijímať prekvapenia, čo má pre nás Boh pripravené. Horlivci, úzkostliví, ustarostení a takzvaní „tradicionalisti“. A intelektualisti. Všetci sú vinní. Dobre teda, ale vzhľadom na protikresťanské sily moderného sveta je istá pevnosť, a možno priamo aj istá strnulosť, to jediné, čo nás chráni pred zničením.

"Pápežov záverečný príhovor na synode nazvali tí, čo ho počuli, vynikajúcim a dojemným. Prezrádza človeka, ktorý sa snaží udržať tradičné aj progresívne prvky pospolu."

Zdieľať

František to vyvažuje tým, čo nazýva „deštruktívnym buonismom,“ ťažko preložiteľné slovo, asi niečo ako dobrák, optimista či naivný idealista. Tí, čo podľahnú tomuto pokušeniu, „ranu obväzujú, ale v skutočnosti neliečia.“ V tomto prípade sú vinní všetci progresisti a liberalisti.

Potom je tu pokušenie, ktorým satan išiel na samotného Krista: premeniť kamene na chleby, diabolské odlákavanie od našej asketickej cesty – ale aj opačné, no v konečnom dôsledku rovnaké, premeniť chleby na kamene a hádzať ich do hriešnikov, trpiacich a chudobných.

Všetci takisto občas cítime pokušenie zostúpiť z kríža kvôli uspokojeniu ľudí, miesto aby sme tam zostali a plnili Otcovu vôľu, či prispôsobovať sa duchu sveta, miesto aby sme ho očisťovali a prispôsobovali Božiemu duchu.

A napokon pokušenie prehliadať poklad viery (depositum fidei) a považovať sa nie za jeho strážcov ale za vlastníkov a pánov viery. Alebo naopak, pokušenie prehliadať realitu, používať komplikovaný jazyk, a pritom nič nepovedať: byzantinizmus, ako hovorí František.

Rétorika je v týchto úvahách šikovná a veľa z toho stojí za zamyslenie, aj keď len málo odpovedá na konkrétne otázky. František nás najčastejšie povzbudzuje vítať Ducha, známeho svojím ovocím, ktorým je: láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, zhovievavosť, dobrota, vernosť, skromnosť a zdržanlivosť.

Podľa správ bolo tohto všetkého v synodálnej sále mimoriadne veľa, až do zverejnenia priebežnej správy. Stále počúvame, že všetko je len v pracovnom štádiu na ceste k riadnej synode v roku 2015. No v zmätkoch tejto mimoriadnej synody (mimoriadnej v rozličných zmysloch) sa premrhala príležitosť, mnohé príležitosti. A Duch Svätý to určite nezamýšľal.

Robert Royal
Autor je šéfredaktor The Catholic Thing a prezident Faith & Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) vo Washingtone D. C. Jeho najnovšia kniha je
The God That Did Not Fail: How Religion Bult and Sustains the West (Boh, ktorý nezlyhal: Ako náboženstvo vybudovalo a udržiava západ).

Pôvodný text: Opportunities Lost: A Synod Wrap-up, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo