1. január medzi 28. októbrom a 14. marcom

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
1. január medzi 28. októbrom a 14. marcom

Oslava vzniku SR 1. januára 1993 na Námestí SNP v Bratislave. FOTO TASR – Peter Brenkus

Prečo je deň vzniku súčasnej SR aj tak „naj“.

Spolu s Čechmi máme za sebou jesenné oslavy 100. výročia vzniku Československa. Na jar nás zase čakajú hádky okolo 80. výročia vyhlásenia slovenského štátu v roku 1939. Navyše, dnes je 26. výročie vzniku modernej Slovenskej republiky. Výročia nad výročia!

Tradične bujaré silvestrovsko-novoročné oslavy zvyknú zatieňovať 1. január ako štátny sviatok. K tomu ešte treba pridať nehodného „otca zakladateľa“ a širšie okolnosti vzniku SR v roku 1993. No ten dátum si napriek tomu zaslúži úctu.

Moderná Slovenská republika má totiž v sebe určitú celistvosť alebo plnosť, ktorú nemalo ani Masarykovo Československo, ani Tisov slovenský štát.

Za prvej ČSR sme my Slováci mali občianske slobody a žili sme v demokracii, ale ako národ sme boli suverénni akurát na tých 16 percent, čo bol náš populačný podiel na spoločnom štáte. Naproti tomu za vojnového slovenského štátu sme síce mali samostatnosť (hoci limitovanú vazalstvom voči nacistickému Nemecku), no nemali sme demokraciu, kým občianske práva boli oklieštené autokratickým charakterom režimu na čele so štátostranou HSĽS.

Nesamozrejmá oslava dvojitej slobody

Z hľadiska našej histórie málo doceňujeme, akým požehnaním je, že v podobe súčasnej Slovenskej republiky máme my Slováci ako národ svoj samostatný štát na mape sveta a súčasne disponujeme rozsiahlymi slobodami ako občania. To prvé nám ako politickému spoločenstvu umožňuje niesť výhradnú zodpovednosť za stav a správu našej polis, to druhé nám poskytuje široké možnosti osobnej sebarealizácie i účasti na veciach verejných.

Zároveň je naša štátna suverenita silnejšia než suverenita vojnového slovenského štátu a naše demokratické slobody sú širšie než slobody za prvej ČSR. Ako je to myslené?

Po prvé, súčasná SR má 49-tisíc kilometrov štvorcových, kým vojnový slovenský štát mal len 38-tisíc kilometrov štvorcových. Bol zmenšený o územia, ktoré po Viedenskej arbitráži pripojilo horthyovské Maďarsko.

V kontexte súčasného medzinárodného poriadku, formovaného existenciou NATO a EÚ (pri všetkých jej nedostatkoch), nikto zo susedov nečíha, aby nám pri prvej príležitosti odtrhol nejaké územie. To skôr Slováci kolonizujú Rajku i Wolfsthal.

Po druhé, medzivojnová ČSR mala síce vo svojej dobe najširšie občianske práva široko-ďaleko, no mala aj cenzúru, či z dnešného pohľadu čudný zákon na ochranu republiky. Občianske slobody, garantované Ústavou SR na začiatku 21. storočia, sa zdajú širšie a lepšie zaistené než tie v medzivojnovom období.

(Hoci na tomto mieste by nejeden čitateľ mohol namietnuť, že aj dnes existujú škodlivé tendencie niektoré zužovať – napríklad slobodu prejavu či právo na život pre nenarodené deti – alebo, naopak, vymýšľať nové pseudopráva, ktoré sa dajú realizovať len na úkor tých tradičných. No toto je debata na iný deň v roku.)

Napriek všetkým problémom je súčasná Slovenská republika lepším miestom, než bola prvá ČSR i vojnový slovenský štát. A nielen kvôli tomu, že sme dnes bohatší a máme smartfóny, počítače a pomaly azda aj lietajúce autá. 

Naplniť 1. január spätne obsahom

Hoci 28. október (s nadväzujúcim 30. októbrom) 1918 bol asi najväčšou historickou výhybkou v našich moderných dejinách, význam 1. januára 1993 si zaslúži nanovo objaviť a viac doceniť. My Slováci sme sa totiž nemali nikdy v dejinách lepšie ako teraz (aj keď s dôležitou kultúrno-etickou výhradou, ktorú pomenoval vo svojom článku nedávno Anton Chromík). A ak umnejšie nevyužívame núkajúce sa príležitosti pre všestranný osobný rast i celonárodný rozvoj, môžeme to vyčítať len sami sebe.

Možnosti dneška máme tendenciu brať ako samozrejmosť a akoby sme si ich málo vážili, či občas ani nevedeli, čo s nimi. No práve pohľad do minulosti, v ktorej sa Slováci ako jednotliví občania i ako národ museli uspokojovať s rôznymi polovičatými riešeniami svojej situácie, hnilými kompromismi či menšími zlami, by nám mal pripomenúť, aká nesamozrejmá a krehká je naša dnešná dvojitá sloboda – sloboda národná i sloboda občianska.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo