Sme pripravení na nulovú toleranciu sexuálneho zneužívania? (anketa Môj rok)

Sme pripravení na nulovú toleranciu sexuálneho zneužívania? (anketa Môj rok)

Foto: Ronald Karkoška

Rok 2018 z pohľadu Slávky Karkoškovej.

V roku, ktorý sa práve chýli k svojmu záveru, som sa tak ako aj predošlých 15 rokov intenzívne venovala téme sexuálneho zneužívania detí. V predmetnej problematike sa toho vo svetovom i národnom kontexte odohralo veľa. Zmienim sa však len o tých veciach, ktoré vo mne najviac rezonovali.

Najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi pápež František ukázal, že sa v takej vážnej veci aj on sám môže mýliť, môže byť oprávnene kritizovaný a učiniť nápravu. Pápež sa hneď začiatkom roka pri návšteve Čile zastával tamojšieho biskupa Barrosu, ktorý bol podozrivý z krytia škandálov sexuálneho zneužívania. Pápež záležitosť kvôli nedostatku dôkazov nazval ohováraním. Po kritike zo strany kardinála O’Malleyho, hlavného Vatikánskeho poradcu na problematiku sexuálneho zneužívania klerikmi, pápež nariadil dôkladné vyšetrovanie podozrení zo sexuálneho zneužívania v čilskej cirkvi. V apríli po zaslaní výsledkov šetrenia pápež priznal, že pochybil vo svojom úsudku a vnímaní situácie, najmä kvôli nedostatku pravdivých a vyvážených informácií.

V máji 2018 došlo v súvislosti s týmito škandálmi v katolíckej cirkvi k historicky unikátnemu počinu. Všetci čilskí biskupi po konfrontácii s výsledkami šetrenia, ktoré ich usvedčovali z kolektívnej viny z krytia zločinov sexuálneho zneužívania, ponúkli pápežovi svoju rezignáciu.

V auguste 2018 otriasla svetom správa z dvojročného vyšetrovania Veľkej poroty štátu Pensylvánia, USA, ktorá podrobne dokumentovala rozsah a systematické krytie prípadov sexuálneho zneužívania v tamojších diecézach.

V tom čase som zaregistrovala na sociálnych sieťach v slovenskom prostredí tendencie rozhorčovať sa nad tým, že sa vôbec v katolíckej cirkvi takéto škandály vyskytli a že neboli adekvátne riešené. Vtedy som si uvedomila, že takto (na katolícku cirkev) zúžené rozhorčenie nezdieľam a že škandály v prostredí katolíckej cirkvi vnímam len ako obraz o miere minulého a súčasného povedomia a scitlivenia spoločnosti na problematiku sexuálneho zneužívania.

Po takmer 50 rokoch výskumu tohto fenoménu je dnes už neobhájiteľné toto zlo v spoločnosti akokoľvek zľahčovať a zakrývať. Lenže pokušenie zaujať k tomuto zlu práve taký postoj, ktorý mu v konečnom dôsledku umožňuje bujnieť, bolo a je stále prítomné – všade, v každej krajine, v každej inštitúcii, v cirkvi aj mimo nej. A podľahnúť tomuto pokušeniu môže ktokoľvek. Vo všeobecnosti zlo sexuálneho zneužívania odsudzujeme, ale v rekciách na konkrétne kauzy sa môžeme ohromne „seknúť“, ak podozrivým zo spáchania takýchto deliktov je či bude niekto z našich blízkych, milovaných, obdivovaných, niekto, komu dôverujeme a myslíme si, že ho poznáme, alebo niekto, koho sme vychovali, a predsa vieme, „ako“ sme ho vychovali, alebo aj niekto, kto patrí do našich radov, a my tie rady predsa nechceme „pošpiniť“. 

V priebehu tohto roka som vo výpovediach ľudí o konkrétnych prípadoch sexuálneho zneužívania detí na Slovensku opakovane badala, aké ľahké je podľahnúť pokušeniu zľahčovať a ututlávať toto zlo, a to aj vtedy, ak sú dôkazy o ňom nespochybniteľné. Napríklad v jednom prípade, kde bol páchateľ incestu právoplatne odsúdený, príbuzní páchateľa povedali obetiam „no dobre, tak to spravil, ale nemuseli ste to takto (rozumej trestnoprávne) riešiť“. V inom prípade sa sociálne okolie obrátilo proti rodičom, ktorí sa rozhodli udať človeka, ktorý mal síce povesť dobráka, ale zároveň zneužíval (okrem iných) aj ich dieťa: „To kvôli dvom-trom obetiam mu chcete zničiť život?“ V ďalšom prípade škola, na ktorej pôsobil pedagóg, ktorý roky sexuálne obťažoval študentky, po rokoch tolerovania zvolila diskrétne riešenie: ponuku dobrovoľnej výpovede pracovnej zmluvy namiesto splnenia si oznamovacej povinnosti.

K ignorovaniu oznamovacej povinnosti sa otvorene priznávali aj profesionáli z rôznych pomáhajúcich profesií počas seminárov o problematike sexuálneho zneužívania, ktorých som tento rok lektorovala takmer 30. Počas oných seminárov som opakovane vyslovovala aj provokatívnu otázku: „Naozaj chceme prípady sexuálneho zneužívania identifikovať?“ s dodatkom: že páchateľmi môžu byť aj „naši“ či „niečí“ ľudia. Naberieme odvahu čeliť pravde, aj keď bude pre nás osobne akokoľvek nepríjemná či ohrozujúca? 

Nie je náhoda, že v nadväznosti na zahanbujúci a poburujúci „pensylvánsky“ škandál pápež reagoval listom adresovaným celému Božiemu ľudu. V liste vyzval celé cirkevné spoločenstvo k pokániu za minulé pochybenia vo vzťahu k prípadom sexuálneho zneužívania a k solidarite s obeťami, pričom súčasťou onej solidarity je aj boj proti všetkým typom korupcie.

Na predvianočnom stretnutí s najbližšími spolupracovníkmi z Rímskej kúrie, na ktorom pápež bilancoval dianie v Cirkvi, v súvislosti s týmito škandálmi okrem iného vyzval k reflexii nad otázkou, že ak sa strašných pochybení dopustili niektorí členovia duchovenstva, aké rozmery má toto zlo v našich spoločnostiach a našich rodinách? Zdôraznil tiež, že úloha rozpoznávať zlo sexuálneho zneužívania je náročná, najmä ak sú dobre maskovaní páchatelia z radov našich blízkych. Zároveň podotkol, že sila akejkoľvek inštitúcie nespočíva v tom, že by ju tvorili dokonalí ľudia, ale v jej vôli k ustavičnej očiste, v umení pokorného priznania chýb a ich nápravy.

Vnímam to všetko ako unikátne výzvy k etickej reflexii nad tým, aké postoje každý z nás zaujíma zoči-voči konkrétnym prípadom sexuálneho zneužívania, ktoré sa odohrajú v našom blízkom okolí. Máme odvahu čeliť krutej pravde? Sme pripravení na nulovú toleranciu tohto zla, ak jeho aktérom bude „náš“ alebo „niečí“ chránenec, alebo niekto, kto má moc? Máme odvahu riskovať, že budeme vnímaní ako problematickí, ak si trúfneme problém pomenovať pravým menom? Máme guráž priznať sa, že sme v minulosti na x spôsobov pri konfrontácii s týmto fenoménom pochybili?

Rok 2018 bol rokom, v ktorom sa lámali ďalšie vrstvy tabuizácie s ohľadom na sexuálne zneužívanie a násilie. Kým minulý rok na sociálnych sieťach množstvo ľudí začalo zverejňovať vlastné skúsenosti s týmto zlom pod haštagom #MeToo, v jeseni 2018 sa objavil nový haštag #WhyIDidntReport, ktorý bol reakciou na častú vierohodnosť obetí spochybňujúcu otázku typu „prečo ste neprehovorili skôr“? Na konkrétnych príbehoch si ľudia mohli začať uvedomovať, čo všetko vytvára bariéry v tom, aby sa obete zdôverili.  

Médiá v zahraničí aj u nás prinášali tému sexuálneho zneužívania a násilia v priebehu celého roka s takou frekvenciou, ako azda nikdy predtým. Kým niektorí ostali verní tendencii mediálne kĺzať pri vážnej téme po povrchu, našli sa aj takí, ktorí prekvapili serióznou snahou prispieť k osvete verejnosti. Slovenské Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch spustilo novú pôsobivú kampaň #Týka sa ma to. A taktiež aj Koordinačno-metodické centrum pre rodovo podmienené a domáce násilie počas kampane 16 dní proti násiliu na ženách zdieľalo množstvo dôležitých informácií o sexuálnom násilí. 

V pozitívnom zmysle som bola v priebehu tohto roka dojatá tým, že aj v našich slovenských končinách, a dokonca v cirkevnom prostredí, pribúdajú profesionáli, ktorí sú v téme sexuálneho zneužívania zorientovaní. Katolícka univerzita v Ružomberku začala ako prvá na Slovensku ponúkať systematické vzdelávanie v problematike ochrany detí a zraniteľných dospelých pred sexuálnym zneužívaním. Ide o vzdelávací kurz vyvinutý v Centre pre ochranu detí, ktoré spadá pod Pápežskú Gregoriánsku univerzitu v Ríme. Spomínané centrum je jedinou inštitúciou na svete, ktorá ponúka okrem krátkodobejších kurzov aj 2-ročné magisterské štúdium s takouto špecializáciou.

Zdá sa, že zahanbujúca konfrontácia so škandálmi sexuálneho zneužívania v katolíckej cirkvi v riešení problematiky sexuálneho zneužívania detí má potenciál viesť k takej miere aktivizácie v oblasti vzdelávania a vyvíjania preventívnych opatrení, ktoré budú napokon výzvou aj pre profánny svet.   

V konkrétnych kauzách však bude záležať na konkrétnom postoji každého z nás. Môžeme prispieť k zmene, ktorú si prajeme vidieť vo svete, alebo byť súčasťou problému. 

(V Postoji sme priniesli aj rozsiahly rozhovor so Slávkou Karkoškovou na tému sexuálneho zneužívania.)

 

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo