Katarína Hulmanová: Cestou z chudoby je ľudský vzťah a priateľstvo s chudobnými

Fórum kresťanských inštitúcií v rámci Medzinárodného dňa za odstránenie chudoby organizuje Veľtrh sociálnych aktivít. Aká je situácia chudobných na Slovensku, ako sa im darí pomáhať a čo by bolo treba reformovať sme sa pýtali predsedníčky FKI Kataríny Hulmanovej.

Fórum kresťanských inštitúcií (FKI) spolu so svojimi partnermi už deviaty rok pravidelne upozorňuje na problém chudoby. Ako sa situácia na Slovensku za ten čas vyvinula a čo sa vám podarilo dosiahnuť?

"Zdá sa mi, že čoraz viac ľudí si uvedomuje svoju zodpovednosť. Veľkým príkladom sú pre mňa rómske spoločenstvá, ktoré svojim desiatkom prispievajú na pastoráciu v rómskych osadách."

Zdieľať

FKI sa pridalo k iniciatívam, ktoré pred 10 rokmi začali na Slovensku pri príležitosti Medzinárodného dňa za odstránenie chudoby upozorňovať na problém chudoby bielym náramkom. Veľtrh sociálnych aktivít, ktorý organizujeme už po deviatykrát, dáva priestor mnohým dobrým, zmysluplným a vytrvalým aktivitám ľudí, ktorí sú ochotní stáť chudobným a núdznym nablízku. Pracovať na lepšom svete prostredníctvom služby núdznym vníma ako svoje osobné povolanie množstvo pomáhajúcich. Väčšina z nich roky vytrvalo pracuje na báze dobrovoľnosti, zadarmo, vo svojom voľnom čase a zo svojich finančných prostriedkov. Ale sú to taktiež profesionálni pracovníci, ktorí napriek nižšiemu finančnému ohodnoteniu pokladajú službu núdznym za svoje životné poslanie. Práca týchto aktivistov býva neraz takmer neviditeľná, výsledky sa dostavia často až po dlhom čase a nie vždy je doceňovaná, dokonca aj zo strany ľudí, ktorým je pomoc poskytovaná. Sme hrdí na týchto ľudí a svoju hrdosť chceme prejaviť aj verejným uznaním ich práce v rámci Veľtrhu sociálnych aktivít.

Čiže vašou hlavnou snahou je zviditeľniť ľudí a organizácie, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi.

Mnohé organizácie na Slovensku zviditeľňovaním práce pomáhajúcich, či už je to na Veľtrhu sociálnych aktivít, na Rozvojovom dni, na púti Slovenskej katolíckej charity alebo na konferenciách Ľudia bez domova dávame priestor na intenzívnejšiu a efektívnejšiu spoluprácu pomáhajúcich a poukazujeme na to, že každý z nás môže pomáhať, či už priamo, alebo nepriamo podporou sociálnych aktivistov. Zdá sa mi, že čoraz viac ľudí si uvedomuje svoju zodpovednosť a keď nemajú možnosť sami priamo pomáhať, sú ochotní finančne podporiť prácu iných. Pre mňa osobne sú veľkým príkladom rómske spoločenstvá, ktoré svojim desiatkom prispievajú na pastoráciu v rómskych osadách.  

Najviac ohrození sú chudobou sú na Slovensku nezamestnaní, neúplné domácnosti s deťmi, ale aj rodiny s viac ako troma deťmi. Zmenilo sa za posledné roky niečo v pomoci týmto skupinám?

Zmena nie je výrazná, lebo tieto skupiny sú dlhodobo v riziku chudoby. Za vážny problém považujem to, že chudoba sa odovzdáva z generácie na generáciu. Keď som sa rozprávala s deťmi z ubytovne Fortuna z Bratislavy, pýtali sa ma: „A Ty v ktorej ubytovni bývaš?“ Teraz niektoré z nich bývajú vo Fortune so svojimi deťmi, a to sú ešte oproti tým, čo bývali v Modrom dome v Petržalke, tí šťastnejší. Majú aspoň aký taký pocit domova. Situácia s bývaním pre chudobné rodiny je zložitejšia ako pred niekoľkými rokmi. Tých pár ubytovní, ktoré boli ochotné ubytovať rodiny väčšinou zaniklo. Takmer nič nepribudlo a nájomné a sociálne byty sa skoro vôbec nestavajú. Mladé začínajúce rodiny považujú pomaly za samozrejmosť, že si vezmú na seba bremeno úveru.

"Za vážny problém považujem to, že chudoba sa odovzdáva z generácie na generáciu. Keď som sa rozprávala s deťmi z ubytovne Fortuna z Bratislavy, pýtali sa ma: 'A Ty v ktorej ubytovni bývaš?'"

Zdieľať

Za veľký problém považujem, že nemáme vytvorenú víziu a ideál, ku ktorému by sme chceli smerovať. Preto ani nevieme posúdiť, či nejaké prijaté legislatívne opatrenia sú dobré alebo zlé, či sú morálne dobré a prispievajú k dôstojnosti človeka a spoločnému dobru. Akademické prostredie žiaľ nereflektuje konkrétne legislatívne opatrenia vo svetle katolíckej sociálnej náuky. To je veľká výzva pre akademické prostredie, aby sa zoberalo aj aplikačnou praxou a poukazovalo na praktické dôsledky sociálnej náuky Cirkvi. Zdá sa mi, že nemôžeme očakávať dlhodobú víziu ani od politických strán. Väčšinou rozmýšľajú len na obdobie štyroch rokov a nezmýšľajú vždy v prospech občana, ale prihliadajú aj na prospech politických strán. Ako občan sa cítim byť rukojemníkom politických strán. Bolo by prospešné vytvoriť platformu, ktorá sa bude zaoberať dlhodobými víziami a bude ochotná čeliť vážnym sociálnym otázkam, ako je chudoba v rómskych komunitách, nedôstojné postavenie chudobných pracujúcich, ktorí sú na tom často horšie ako nezamestnaní a sú potrestaní za to, že pracujú, nedostatok sociálnych a nájomných bytov, hrozná zadlženosť chudobných, exekúcie, zamestnanosť, chudoba chorých a starajúcich sa o chorých.

Na chudobu upozorňujete ako platforma združujúca neziskové organizácie, no do značnej miery by jej odstránenie malo byť na pleciach štátu. Darí sa FKI pri ovplyvňovaní legislatívy v prospech tých najslabších?

Nie sme inštitúcia, ktorá by bola schopná formulovať legislatívne návrhy. Pokiaľ členské a partnerské organizácie poukážu na problém a vedia naformulovať návrh, FKI spolupracuje s poskytovateľmi sociálnych služieb pri presadzovaní ich návrhov. Nie som si istá, či by zákonodarstvo, ktoré sa týka riešenia sociálnej problematiky, nemalo ísť v uplatňovaní zásady subsidiarity ešte ďalej – nie k poskytovateľovi, ale k občanovi a k rodine.

Ako to myslíte?

"Na Slovensku je obrovská skupina ľudí, rodín, ktorí sa samy starajú o svojich odkázaných. Túto skupinu takmer vôbec nepočuť. Nemá svojich hovorcov, ani politický vplyv."

Zdieľať

Na Slovensku je obrovská skupina ľudí, rodín, ktorí sa samy starajú o svojich odkázaných. Túto skupinu takmer vôbec nepočuť. Nemá svojich hovorcov, ani politický vplyv. Rodiny sa v tichosti starajú o svojich odkázaných tak, ako im to káže láska, ich svedomie a prirodzený poriadok. Zdá sa, že podmienky v našom štáte neprajú rodinám, ktoré sa chcú starať o svojich odkázaných, ba dokonca ich trestajú a diskriminujú. Preto považujem za dôležité,  ak štát nepodporuje starosť o odkázaných v domácom prostredí, aby v tejto veci aspoň nebol prekážkou. Nechajte nás prosím starať sa o našich odkázaných, postihnutých, o chorých, aby mohli zostať vo svojom prirodzenom prostredí a aby sme im mohli poskytnúť starostlivosť doma.

V našej krajine sa stotožňuje rodinná a sociálna politika. Rodinná a sociálna politika nie je to isté. Rodina nie je sociálny pacient, je treba oddeliť rodinnú a sociálnu politiku. Konkrétny cieľ pre najbližšie obdobie by mohlo byť, aby v rámci ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny existovala samostatná sekcia rodinnej politiky. Ďalším krokom by mohlo byť hodnotenie legislatívy z hľadiska dopadu na rodiny.

Aká je však odozva verejnosti na vaše aktivity a potrebu pomoci pri odstraňovaní chudoby?

Máme za sebou Veľtrh sociálnych aktivít v Košiciach. Organizátori potvrdili záujem ľudí pomáhať pomáhajúcim. Veľtrh bežne organizujeme vo veľkých obchodných centrách. Toto prostredie je pre takéto podujatie svojím spôsobom kontrastné a vyzývavé, je to protiklad medzi prostredím reálnej chudoby a prostredím nákupu a konzumu. Kupujúci sú konfrontovaní s problematikou, s ktorou sa bežne nestretajú, tobôž nie v obchodnom centre. Na druhej strane je výstava dobrou správou, že je množstvo obetavých a angažovaných ľudí, ktorí sú ochotní vo svojom voľnom čase podať pomocnú ruku, prinášať pomoc, podporu a neúnavne hľadať riešenia problematických situácií. Tento spôsob konfrontácie je pozitívny a ukazuje aj bežným občanom, že problémy, na ktoré narážajú vo svojom prostredí, majú riešenie a je možné prispieť k zlepšeniu kvality života.

Nie sme stále však stále zameraní na to, že pomáhať treba najmä v zahraničí, teda v krajinách, ktoré sú chudobnejšie ako my?

Myslím, že problém je niekde inde. Ide o to, že tu môžem pomôcť, pokiaľ pošlem svoj príspevok do dôveryhodných rúk. Nemusím vstúpiť do života iného človeka, ani nemusím vpustiť núdzneho do svojho života. Najväčšie bohatstvo, ktoré máme, je čas. S týmto bohatstvom sa môže každý podeliť. Pri Brezne žijú na okraji rómskej osady Malé sestry Ježišove. Zacitujem z ich stránky: „V každej krajine hľadáme skupinu ľudí, ktorá je nejakým spôsobom na okraji spoločnosti, diskriminovaná, alebo opovrhovaná, aby sme uprostred nich žili tajomstvo Betlehema, tajomstvo Boha, ktorý sa stal Emanuelom – Boh s nami. Skrze naše priateľstvo túžime sprostredkovať Božiu lásku a nežnosť a svojím životom ukázať, že Boh miluje s úctou ‚maličkých‘. Aby sme si zarobili na živobytie a žili v solidarite s našimi priateľmi, hľadáme taký istý spôsob práce, aký je možný aj pre nich. Takmer od začiatku robíme aktivačné práce.“

"Zbierame tipy od pomáhajúcich organizácií a ich konkrétne potreby uverejňuje na stránke chudoba.sk pod heslom Ako priložiť ruku k dielu5 tipov, ako môžeš pomôcť pri odstraňovaní chudoby."

Zdieľať

Asi nemusíme ísť až k aktivačným prácam, ale to je pravdepodobne cesta z chudoby – ľudský vzťah a priateľstvo s chudobnými. K tomu nás vyzýva aj vytrvalec kňaz Peter Gombita, ktorý pred košickým maratónom bežal aj s pánom Bodnárom, ktorý sa z klienta stal vytrvalcom, z Ašu až do Košíc. Podľa riaditeľa Oázy Nádej pre nový život v Bernátovciach Petra Gombitu, tak ako ľudia zvyknú v rámci adopcie na diaľku podporovať chudobných ľudí v ďalekých krajinách, mohli by sa zapojiť aj do adopcie nablízko a pomôcť človeku bez domova. „Bezdomovec, alebo opustený človek, alebo to môže byť aj postihnutý, aj väzeň, je už vtedy zadelený do spoločnosti, ak má kruh ľudí a priateľov okolo seba,” hovorí Peter Gombita. V praxi by to znamenalo obrátiť sa na niektoré zo zariadení, ktoré sa venuje bezdomovcom a ponúknuť niektorému z nich predovšetkým svoju ľudskú podporu. „To, aby sme vedeli si nájsť a deliť sa o svoj čas, to znamená, že pozvať ho na kávu, raz za čas na obed, potom keď ho poznáte, že aký je, keď mu dôverujete, ž už môžete možno po nejakých 2 – 3 mesiacoch si ho zobrať aj domov na obed, deti sa môžu k nemu priblížiť, aby ste poznali všetci jeho životný príbeh a učiť, aby poznal aj on váš príbeh, vašej rodiny ako žijete a si myslím, že mu dáte oveľa viac ako je 1 € na pešej zóne.“

Čo všetko čaká návštevníkov Veľtrhu sociálnych aktivít tento rok?

V Košiciach sa nielen uskutočnila prezentácia sociálnych iniciatív, ale viacerí sociálni aktivisti sa priamo popasovali s traťou Medzinárodného maratónu mieru. Dnes, 14. októbra, nasleduje Nitra v OC Galéria Mlyny s 20 organizáciami s moderovaným programom od 15.30 do 17:30 s vystúpením Close Harmony Friends a Akadémie umenia a pohybu.

V Bratislave sa uskutoční Veľtrh sociálnych aktivít v parlamente. Snažili sme sa dať priestor organizáciám z celého Slovenska a zo širokého spektra pôsobenia. Predstavíme úlohu a možnosti tretieho sektora, štátu a cirkví pri starostlivosti o ľudí ohrozených chudobou, rozvojovú pomoc a spoluprácu, prácu s Rómami, mládežou, deťmi so zdravotným znevýhodnením a mnohé iné témy a organizácie. Podujatie je otvorené pre verejnosť, záujemcovia sa môžu prihlásiť na mailovú adresu info@fki.sk. V Trnave sa bude Veľtrh konať priamo 17. októbra , a to na pešej zóne pri kostole sv. Heleny.

Jednou z myšlienok tohoročného Veľtrhu sociálnych aktivít, ktorý organizujete v Nitre, Košiciach, Trnave a Bratislave je, „pri odstraňovaní chudoby rátame s tebou“. Ako sa môže verejnosť zapojiť?

Veľtrh sociálnych aktivít nekončí 17. októbrom. Každý môže pomôcť. Individuálne, trpezlivosťou a rešpektovaním dôstojnosti voči svojím najbližším, najmä ak sú odkázaní na pomoc, svojmu susedovi, pomáhajúcim vo svojej farnosti alebo obci. Fórum kresťanských inštitúcií zbiera tipy od pomáhajúcich organizácií a ich konkrétne potreby uverejňuje na stránke chudoba.sk pod heslom Ako priložiť ruku k dielu5 tipov, ako môžeš pomôcť pri odstraňovaní chudoby. Preto neváhajme, a podporme tých, ktorí pomáhajú. K tejto výzve na záver sa hodia aj slová Fera Guldana, ktorý namaľoval plagát pre Veľtrh sociálnych aktivít v roku 2012. Dovolím si zacitovať z jeho slov o strome hojnosti: „Plagát, ale aj bezpočet obdobných symbolov v celých dejinách ľudstva je o hranici medzi tými, čo môžu a majú a tými, čo príležitosť ani hojnosť nemajú. Kresťanstvo je najmä ponukou podeliť sa o dary, ktoré sme dostali. Padajú zo stromčeka ako darčeky. Nie iba formálne, keď je to spojené s konvenčným dátumom, ale počas celého roka. Ostatne, jedna ruka obdarúvajúca, nemala by sa chváliť druhej. Preto je na plagáte akoby paradox. Z hojnej polovice stromu padajú ľudské dary pod prázdnu polovicu stromu, na pôdu tých, čo to potrebujú. Vďaka za tieto dary, dary ľudí z tohto sveta. Je to aj vďaka za dary, ktoré sme dostali od Najvyššieho“.

Lukáš Melicher

Foto: fki.sk (Lukáš Kačeriak), chudoba.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo