Prečo idú Francúzi zase do ulíc

Budúca nedeľa zažije ďalšie manifestácie na ochranu rodiny a za právo detí na otca a mamu. Nie je isté, či účasť bude zase tak hojná ako vo februári, ale dôvodov na to je viac ako dosť. Po prijatí zákona o parodovaní manželstva sa spoločnosť stále viac a viac šmýka na šikmej ploche spoločensko-kultúrnych zmien, ktoré tentokrát neprichádzajú z parlamentu, ale zo súdnych siení.

Pred dvomi rokmi, keď sa začala práca na spomenutom zákone, ministerka spravodlivosti v rozhovore pre regionálny denník povedala: „Je to reforma spoločnosti, ba možno dokonca povedať reforma civilizácie. Nemáme v úmysle sa tváriť, že nám ide len o prepísanie troch-štyroch čiarok v Občianskom zákonníku“. Dnes možno len konštatovať, že hovorila pravdu. Či vôbec vedela, o čom hovorí, je už vedľajšie.

Prijatý zákon umožnil prístup k manželstvu a adopcii. Viac sa nestihlo, lebo ulica bola proti a v parlamente je veľa takých politikov, čo ulicu potrebujú. Skúšalo sa cez iný zákon, zákon o rodine. Ulica bola stále proti a ešte do toho prišli problémy: stúpajúca nezamestnanosť, katastrofálne preferencie, katastrofálne voľby, kríza vlády, výmena vlády. Zákon o rodine nakoniec prešiel, ale nebolo to ono. Stále tam chýbal prístup k umelému oplodneniu a legalizácia náhradných matiek.

Hľadá sa advokát; zn: gay-friendly

Zdieľať

To, že v tomto volebnom období už cesta parlamentom nevedie, si rýchlo uvedomila istá časť liberálnych lobistov. Zamerali sa preto na cestu súdnych dvorov, čo sa osvedčilo ešte v časoch registrovaných partnerstiev. Vtedy si takto cez Európsky súd pre ľudské práva vysúdili právo na dovolenku pri registrácii svojho zväzku. Taká dovolenka sa normálne sa využije na svadobnú cestu, v prípade registrovaných párov sa jedná skôr o „registračnú cestu“. No a po uzákonení manželstva a adopcie nastali ďaleko lepšie podmienky na využitie súdnickej infraštruktúry pre svoje ciele. Okrem iného aj preto, že do tejto oblasti sa vniesol škaredý zmätok.

Už niekoľko týždňov po jeho prijatí sa zákon dostal do konfliktu s medzinárodnými zmluvami, keď o manželstvo požiadal francúzsko-marocký pár. Zmluva s Marokom takéto manželstvo nepozná, a keďže bilaterálna zmluva obyčajne stojí nad zákonmi jednej krajiny, žiadosť tohoto páru bola zamietnutá. V tom momente sa začala séria súdnych rozsudkov a následných odvolaní, počas ktorej prokurátor volal po dodržiavaní medzinárodných záväzkov a advokát „snúbencov“ zase obviňoval všetkých z homofóbie. Teraz sa čaká na kasačný súd, ktorého úloha je výrazne sťažená, lebo dvojica už medzitým manželstvo diskrétne uzavrela.

Fabrika na adoptovateľné detí

Okrem toho bol kasačný súd v poslednej dobe výdatne zaťažený aj podaniami z oblasti adopcie. Nie však takej, kedy sa adoptuje nechcené dieťa v ústave. O tých úbohých opustených už veľmi nie je počuť; tie boli dobré, len keď sa argumentovalo v prospech adopcie. Tentokrát ide o adopcie detí, ktoré prišli na svet asistovanou reprodukciou, a kde prirodzene len jeden rodič je skutočný rodič. Ten druhý si dieťa musí adoptovať. Lenže v krajine, kde asistovaná reprodukcia je dostupná len pre neplodné páry, je najskôr nutné porušiť zákon, aby sa plodný pár k takémuto zákroku dostal. Posledné štatistiky evidujú takmer 300 žiadostí o adopciu detí narodených z asistovanej reprodukcie. A tak namiesto adopcie 300 opustených detí z domovov je tu 300 porušení zákona, ktoré nikto nevyšetruje; veď kto by riskoval obvinenie z homofóbie a mediálne lynčovanie.

Veľká väčšina sudcov si s tým nelámala hlavu a adopciu „odklepla“. Len niekoľko bolo takých, čo ju zamietli opierajúc sa súčasnú legislatívu. Dva prípady sa takto dostali na už spomínaný súd, ktorý vyslovil názor, že umelé oplodnenie realizované v zahraničí nie je prekážkou na adopciu dieťaťa vo Francúzsku. Týmto dal súd za pravdu všetkým pionierom nezákonnej asistovanej reprodukcie a odobril ich nelegálny postup. Ostatným poslal signál, že cesta na nezákonnú výrobu adoptovateľných detí je otvorená. Adopcia už nie je službou dieťaťu, ktoré v živote postihla nešťastná udalosť, ale stala sa prostriedkom na výrobu detí, ktoré na objednávku matky boli účelovo zbavené otcovského vzťahu.

Túžba po dieťati je silnejšia ako zákon

Názor kasačného súdu bol pre niekoho prekvapením, pre iného nie. V každom prípade vyvoláva niekoľko otáznikov. Po prvé, ak je asistovaná reprodukcia zo zákona limitovaná len pre prípady neplodnosti a zdravotných problémov, chce nám azda súd tajnou šifrou naznačiť, že homosexualita patrí medzi choroby? Po druhé, jeho názor je v rozpore s čl. 7 Medzinárodnej konvencie o právach dieťaťa, ktorá dieťaťu garantuje právo, aby rámci možností poznalo svojich rodičov a bolo nimi vychovávané. A nakoniec je tu zjavný rozpor s názorom Ústavnej Rady Francúzska, ktorá v máji 2013 vyslovila svoj súhlas so zákonom o homosexuálnych manželstvách doplnené jasným negatívnym stanoviskom pokiaľ ide o praktiky ako asistovaná reprodukcia a využívanie náhradných matiek: „kompetetné súdy majú [tieto praktiky] znemožniť, zbaviť ich následkov a, ak je potrebné, stíhať“. Je preto prinajmenšom nevídané, ak najvyššia súdna inštancia neprihliada na vyjadrenie ústavného orgánu.

Cesta ako uspokojiť túžbu ženských párov po deťoch sa teda našla; nie cez parlament, ale cez súd. Ostáva ešte uspokojiť mužské páry, ktorých cesta za potomstvom sa zdá predsa len trochu komplikovanejšia a hlavne drahšia. Táto cesta vedie cez prenájom maternice náhradnej matky; merkantilný spôsob, ktorý je však zatiaľ v krajine úplne a bez výnimky zakázaný. To však nebránilo už hore spomenutej ministerke spravodlivosti vo februári 2013 (t.j. ešte pred zákonom o homosexuálnych manželstvách) podpísať obežník pre súdy, aby deti importované zo zahraničia boli bez prieťahov naturalizované. Prípady, kde sa to zadrhlo, sa dostali na kasačný súd, ktorý tentokrát potvrdil rozpor obežníka so zákonom. Skutočnosť, že v prípadoch adopcie rozhodol práve naopak, len potvrdzuje oportunistické chovanie sudcov umožnené okrem iného aj protirečiacimi si zákonmi, ktoré dávajú priestor na vlastný výklad podľa individuálneho prevedčenia či stupňa morálnej odolnosti.

Keď to nejde doma, ide sa do Štrasburgu

Rozhodnutie kasačného súdu však nemalo dlhú platnosť. V júni bolo Francúzsko odsúdené rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), lebo odmietlo do matriky zapísať deti kontrahované a donosené náhradnou matkou v USA. Pre úplnosť (a aby sme neboli obvinení z homofóbie) doplňme, že v tomto prípade sa jednalo o heterosexuálny pár. Takéto flagrantné porušenie zákona však pre ESĽP nie je dôvodom na to, aby dieťaťu bolo uprené právo na identitu, rodinný život a priamy príbuzenský vzťah. Hoci Francúzsko stále nemusí zmeniť svoj zákaz inštitútu náhradných matiek, bude musieť takto „importované“ deti začať uznávať pokiaľ ide o ich civilný stav.

Prípad rozvíril diskusie v právnych kruhoch a niektorí sa dali počuť, že ESĽP prinúti Francúzsko nájsť a legalizovať inštitút náhradných matiek za presne definovaných pravidiel. Úlohou dňa sa stalo nájsť eticky prijateľné riešenie. Ktovie dokedy by táto diskusia o etike prenájmu maternice pokračovala, a kam by sa až dostala, keby sa uprostred leta neobjavil v tlači škandál s austrálskym párom. Prípad úplne banálnej dvojice (mimochodom opäť heterosexuálnej), ktorí nemohli mať deti a veľmi tým trpeli. Ich túžba po dieťati bola veľmi silná, ale len do dňa prevzatia „objednávky“. Vtedy si v súlade s kontraktom prevzali len jedno dieťa a náhradnej matke zanechali postihnutú dvojičku. Tento prípad (Gammy baby) poriadne skomplikoval mudrovanie o etickom prenájme maternice, lebo jasne ukázal, že eticky prijateľný spôsob náhradnej matky neexistuje. Je to mýtus.

Rozhodnutie ESĽP a jeho možný dopad na vynútené povolenie náhradného materstva vyvolalo husiu kožu dokonca aj u socialistov. Spolu s niektorými feministickými spolkami si zrazu uvedomili ďalší zo svojich vnútorných rozporov: ako uspokojiť individuálne ľudské práva a pritom nedopustiť komercializáciu ženského tela. Pod petíciu, aby sa Francúzsko nepodvolilo rozsudku ESĽP sa podpísalo niekoľko tisíc osobností, medzi nimi politici ako Jacques Delors (bývalý predseda Európskej komisie), Lionel Jospin (bývalý socialistický premiér), ... a žiadajú prezidenta, aby neustúpil tlaku lobistov. Žiaľ, vláda nenašla silu ani len na podanie odvolania.

Človek nie je tovar

Pod týmto heslom sa budú konať nedeľné manifestácie v Paríži a v Bordeaux, lebo reagujú priamo na posledné udalosti okolo asistovanej reprodukcie a náhradných matiek. Zhodou okolností sa konajú v deň, keď sa v Ríme začína Synoda o rodine. Zhoda viac než symbolická, keďže rodina vo Francúzsku to v súčasnosti schytáva zo všetkých strán. K urýchlenej erózii jej morálnych základov a spoločenského postavenia je treba pridať aj likvidačné ekonomické zásahy ako skracovanie materskej dovolenky, krátenie finančných príspevkov pri narodení a prídavkov na deti, znižovanie nezdaniteľného základu na deti, atď.

Hnutie La Manif Pour Tous sa ukázalo ako jediné, ktoré dokázalo zareagovať na útoky z rôznych strán a v celom ich spektre. Hoci impulzom na jeho vznik bol zákon o manželstve pre všetkých, jeho aktivity sa potupne rozširovali okolo jednej centrálnej témy: jedinečnosť a nedotknuteľnosť rodiny postavenej na vzťahu ženy a muža, ktorá si zaslúži ochranu a podporu. Tu niekde je asi príčina, že ani po dvoch rokoch nestratilo vôbec nič na svojej aktuálnosti a takmer nič na svojej intenzite. A aj preto sa mu pred nedeľou dostalo uznania aj od nefrancúzskych kardinálov: „La Manif pour tous, dnes dobré známe v celej Európe, od začiatku upozorňovalo, že zmenou povahy manželstva sa dostavia ďalšie požiadavky, ktoré prekrútia adopciu a zariadia výrobu ľudských bytostí. Chceme poďakovať Francúzom za ich nečakané prebudenie a stimulujúce angažovanie sa.“ (kardináli Christoph Schönborn a Angelo Scola, Le Figaro 29/9/2014, slovenský preklad tu).

Či si hnutie aj naďalej podarí udržať angažovanosť na podobnej úrovni, sa uvidí. Ako povedal istý kňaz, od každého sa vyžadujú len tri veci: modlitba, vzdelávanie sa a zapojenie do práce v prorodinných komunitách alebo organizáciach. To znie ako dobrý plán, a ak sa to podarí, tak by to mohlo fungovať.

Štefan Danišovský
Autor je spolupracovník Postoy.sk, žije a pracuje vo Francúzsku.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo