Ježiš, nie Caesar! Líder, nie Führer!

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ježiš, nie Caesar! Líder, nie Führer!

Slnko vychádza za sochou Krista Spasiteľa nad zálivom Guanabara v Rio de Janeiro. Ilustračné FOTO – TASR/AP

O našom hľadaní vodcov pre politický i osobný život.

Hoci pre 74 percent Slovákov je dôležité žiť v demokraticky spravovanej krajine, podľa výskumu európskych hodnôt (EVS) narástol u nás o niečo podiel tých, ktorí považujú systém vlády silného vodcu za celkom dobrý.

O prieskume, ktorý realizovala SAV, sme písali TU. Aj keď väčšina slovenskej verejnosti stojí za demokraciou, trochu zaráža, že tí, ktorí sú súčasným systémom rozčarovaní, sa utiekajú práve k akémusi vodcovskému režimu.

Keď sa totiž hovorí o režime „silného vodcu“, zvyčajne sa za tým v praxi skrýva, že moc človeka na čele štátu je neobmedzená a nekontrolovaná. A v dôsledku toho tiež zväčša zneužívaná. Ľudia podporujú silného vodcu, lebo si myslia, že im môže čokoľvek dať, no potom sú prekvapení, že taký vodca, ktorého moc nemá žiadnu kontrolu ani zábrany, im tiež môže čokoľvek vziať. 

Slovami klasika: „Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne.“ Preto je vo vzťahu k padlej ľudskej prirodzenosti, ktorá sa týka aj vrcholových politikov, na súčasnom našom systéme najlepšie, že je založený na deľbe moci. A na systéme bŕzd a protiváh.

Čo takto byť hlavne „vodcom“ vlastného života?

No prieskum EVS ponúka ešte jeden moment na zamyslenie. V istom zmysle je prirodzené, že popri všetkom tom neporiadku v našom verejnom živote časť ľudí hľadá alternatívy k existujúcemu systému.

Lenže čo keby sme raz boli krajinou, kde ľudia, nespokojní s kvalitou demokratickej politiky, nehľadajú alternatívu v tisíckrát zdiskreditovaných režimoch „silného vodcu“? – No namiesto toho by žiadali depolitizáciu celých oblastí verejného života a ich vrátenie jednotlivcom, rodinám, trhu či prirodzeným komunitám.

Čo sa dá decentralizovať, decentralizujme – v duchu princípu subsidiarity. Čo sa dá odpolitizovať, to odpolitizujme. Teda, nie zobrať demokratom moc rozhodovať nad vecami verejnými a vložiť ju do rúk „silného vodcu“, ale aspoň časť z vecí verejných vrátiť do súkromnej sféry.

Takýto prístup k republike si zároveň vyžaduje iný typ občana. Takého, ktorý nehľadá „silného vodcu“ vo vysokej politike, no namiesto toho sa snaží byť silným „vodcom“ samému sebe.

Reč je o type človeka, ktorý sa nevezie na zadnom sedadle vlastného života, ale namiesto toho sa usiluje sedieť za jeho volantom. A keď zvláda seba a svoj život, môže sa stať prirodzenou autoritou či dokonca vodcom (v zmysle „lídra“ – nie „führera“ či „duceho“) pre svoje bezprostredné okolie.

Prečo podriadenie Kristovi oslobodzuje

No táto úvaha o vodcovstve sa dá potiahnuť ešte ďalej. Niekto by totiž mohol namietnuť, že vždy je to len menšia časť ľudí, ktorí majú jasnú predstavu o svojom živote a plán, akým smerom by sa mal uberať. A aj mnohí z tých, ktorí si životné ciele kladú a snažia sa ich dosahovať, vedia, že príliš často „človek mieni, no Pánboh mení“.

Veľa ľudí proste vyhľadáva vodcu pre svoj život. Či už v šoubiznise, v politike... a sme zase na začiatku. Problém je opäť padlá ľudská prirodzenosť: Niektorí vodcovia totiž vedú svojich nasledovníkov na scestie.

Kresťanstvo má prevahu v tom, že neponúka veriacemu, aby sa stal nasledovníkom iného hriešneho a nedokonalého človeka, ale dokonalého Krista. Podriadenie svojho života Bohu má v sebe paradoxne niečo veľmi oslobodzujúce. Človek, ktorý vnútorne prijal Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa, je v tomto vzťahu postupne oslobodzovaný od vlastných sebaklamov, ilúzií, okov závislostí, od otročenia hriechu či od potreby nevhodných vodcov.

Ba čo viac, predivné konanie Boha v živote veriaceho môže vyriešiť aj tie problémy, s ktorých riešením sa ľudia často obracajú na politických, prípadne iných vodcov. A ak aj Boh nezmení alebo nezmení dostatočne vonkajšie okolnosti, môže pomôcť človeku nájsť k svojmu prostrediu zdravší vnútorný postoj.

Bije sa prijatie Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa s myšlienkou, načrtnutou vyššie, aby sa človek snažil cieľavedomejšie riadiť svoj vlastný život? Nie nutne.

Vodcovstvo by totiž v nejakom zmysle malo smerovať k službe. Presnejšie, vodcovstvo a služba sú len dvomi stranami tej istej mince, ktorou platí každý jeden z nás.

Aj ľudia, ktorí sa nachádzajú na vysokých vedúcich pozíciách v biznise či politike vedia (ak sú dostatočne osvietení), že sú len súčasťou určitej hierarchie. Každý jeden z nás je povolávaný, aby v určitej oblasti svojho života slúžil autorite nad sebou a v inej oblasti zase bol autoritou pre iných (aj keby to bola hoci len autorita rodiča vo vzťahu k jeho deťom).

A vždy je niekto nad každým z nás – aj keby sme nosili trebárs kráľovskú korunu a nad nami bol už iba Boh, komunikujúci s nami cez tichý hlas svedomia vo vnútri. Je to vedomie zmysluplnosti existencie takýchto funkčných hierarchií, ktoré konzervatívca imunizuje voči nivelizujúcim totalitným ideológiám včerajška i dneška.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo