Ako katolícka cirkev vytvorila náš liberálny svet

Ako katolícka cirkev vytvorila náš liberálny svet

Ilustračné foto: flickr.com (RealCarlo)

Obchod, kapitalizmus, sekulárna moc – to všetko závisí od katolicizmu viac, než si myslíme.

Prečo Západ prevýšil zvyšok sveta? Akademici a rôzni vzdelanci sa v posledných dvoch desaťročiach pokúšajú zodpovedať túto otázku. Väčšina z nich nachádza zrodenie moderného sveta v posledných storočiach: v objavení Ameriky, vynájdení parného stroja či vo vypuknutí Francúzskej revolúcie.

Prelomový výskum dvoch ekonómov však naznačuje, že takéto odpovede sú nesprávne. V od seba nezávislých prácach tvrdia, že vynájdenie kapitalizmu a liberalizmu v západnej Európe má prekvapujúci pôvod: stredovekú katolícku cirkev.

Výskumný program Jonathana Schultza, ekonóma, ktorý sa na Harvarde zaoberá výskumom kultúry, poznania a koevolúcie, je založený na jednoduchom pozorovaní: Západoeurópania a ich kultúrni potomkovia v oblastiach ako Severná Amerika a Austrália rozmýšľajú odlišne od ľudí z iných kultúr. Nejde o nové pozorovanie. Psychológovia v posledných dvoch desaťročiach kládli otázky ako „Myslíte si, že sa väčšine ľudí dá veriť?“ a „Je dôležité rozvíjať nápady, byť kreatívny a ísť vlastnou cestou?“ Dotazníky doplnili hrami rozumne navrhnutými tak, aby zistili, do akej miery respondenti dôverujú cudzincom, trestajú tých, čo porušujú pravidlá, či oni sami porušujú pravidlá a či nestranne zaobchádzajú s priateľmi a rodinnými príslušníkmi.

Obyvatelia Západu sú vo všeobecnosti individualistickejší, viac veria cudzincom a verejným inštitúciám, častejšie dávajú anonymné dary, menej podvádzajú alebo ohýbajú pravidlá a omnoho menej tolerujú nepotizmus (rodinkárstvo) než obyvatelia z iných častí sveta. Zdieľať

Schultz a jeho tím použili 20 z takýchto medzikultúrnych experimentov (vrátane niekoľkých prirodzených experimentov, ako je napr. otázka pravdepodobnosti, že diplomat OSN z danej krajiny požiada o diplomatickú imunitu, aby nemusel platiť za parkovanie) a načrtli psychologický profil západnej mysle. Zistili, že obyvatelia Západu sú vo všeobecnosti individualistickejší, viac veria cudzincom a verejným inštitúciám, častejšie dávajú anonymné dary, menej sa zaoberajú názormi a úsudkami svojich rovesníkov, menej podvádzajú alebo ohýbajú pravidlá (hlavne kvôli priateľom a príbuzným) a omnoho menej tolerujú nepotizmus (rodinkárstvo) než obyvatelia z iných častí sveta.

Toto zistenie len málo prekvapí niekoho, kto žil súčasne na Západe aj mimo neho. Takisto neprekvapí psychológov, ktorí vynašli akronym na označenie tohto jedinečného psychologického typu: W.E.I.R.D. – západný, vzdelaný, priemyselný, bohatý a rozvinutý (Western, Educated, Industrial, Rich and Developed). No na rozdiel od predošlých výskumov, ktoré zdôrazňovali odstup medzi Európou a zvyškom sveta, Schultz a jeho tím sa zamerali na rozdiely vnútri samotnej Európy. Zistili, že vlastnosť „W.E.I.R.D.“ nie je všade v Európe jednotná. Niektoré európske populácie túto vlastnosť zdieľajú viac, niektoré menej. Čo tieto rozdiely vysvetľuje? Schultz a jeho tím poskytli jednoduchú odpoveď: čas, keď sa oblasť po prvýkrát dostala do vplyvu katolíckej cirkvi. Ak chcete určiť, do akej miery je súčasné obyvateľstvo občianske, individualistické a dôverujúce si, potrebujete si iba overiť, či v jeho oblasti bolo do 7. storočia po Kr. založené katolícke biskupstvo.

Štruktúra rodiny je spojenie, ktoré prepája katolicizmus so spoločenskou dôverou. Väčšina z nás o tom veľmi nepremýšľa. Ak ste Američan, skutočnosť, že vaše deti raz opustia rodičovský dom, vyrastú a založia si vlastný domov, je úplne banálna. Očakávanie, že váš syn sa v jednom čase ožení len s jednou ženou a že vaša dcéra sa nebude chcieť vydať za svojho bratranca, je také zrejmé, že sa o tom ani nehovorí. Tieto predpoklady však nie sú univerzálne medzi všetkými ľuďmi. Väčšina tradičných kultúr od svojich synov a dcér očakáva, že budú po vstúpení do manželstva naďalej žiť v príbytku svojich rodičov. Napríklad v cisárskej Číne bolo bežnou praxou, že všetci synovia rodiny a ich manželky, deti a konkubíny žili spoločne s rodičmi v obrovskej komunite, až kým obaja rodičia neumreli (dcéry sa poslali žiť so svojimi manželmi). Podobne kultúry, ktoré akceptujú polygamné manželstvo, sú omnoho bežnejšie než tie, ktoré ho zakazujú. Zo západného pohľadu je ešte zvláštnejšia manželská prax bežná pre mnohé kultúry hlavne na Blízkom východe, podľa ktorej rodičia horlivo organizujú manželstvá dokonca aj medzi svojimi synovcami a dcérami.

Ak chcete určiť, do akej miery je súčasné obyvateľstvo občianske, individualistické a dôverujúce si, potrebujete si iba overiť, či v jeho oblasti bolo do 7. storočia po Kr. založené katolícke biskupstvo. Zdieľať

Takéto manželské praktiky nie sú iba kultúrnymi drobnosťami. Schultzov výskum dokazuje, že tieto rozdiely rozhodli o osude celých civilizácií. Tí, ktorí sa ženia a vydávajú v rámci svojich rodín, berú si za manželku viac než jednu ženu a žijú spoločne vo veľkých spoločenstvách rozšírených rodín, sa od skorého veku učia, že sú zakotvení v silných sieťach rozvinutých vzťahov. Na pomenovanie týchto sietí sa zaužívali viaceré pojmy: medzi Rimanmi to boli gentes, u Škótov klany, medzi Nórmi lines, u Arabov kmene, v Číne rodové línie, na Sicílii cosca. Tieto rodové spoločenstvá sú ústrednou organizačnou jednotkou ich spoločností. Člen klanu, ktorý je v núdzi, sa najprv obráti o pomoc na svojich príbuzných. Ak sa niekomu stala krivda, príbuzných požiada o vykonanie pomsty. Život v klane predstavuje rodinnú česť rovnocennú s osobným záujmom. Takéto spoločnosti dávajú rodinu pred jednotlivca a klan pred spoločnosť. V takom obmedzenom spoločenskom svete je ťažké udržať zdravý občiansky život. Zdieľaná občianska identita, ktorá by prevzala úlohu súkromných rodinných záujmov, tu jednoducho nemá význam. V tomto zmysle majú staroveký Rím a moderný Waziristan (kmeňová oblasť v súčasnom Pakistane, pozn. prekl.) spoločného viac navzájom než s moderným Západom.

Obyvatelia Západu môžu za túto vlastnosť ďakovať katolíckej cirkvi. V prvých dňoch najtemnejšieho veku Európy viedla cirkev neúnavnú vojnu proti západoeurópskym klanom. Prvým krokom bolo rozšírenie doktrinálnej definície incestu, aby manželstvo zahŕňalo takmer všetky príbuzenské vzťahy. Počnúc synodou v Agde v roku 517 po Kr. sa v nasledujúcich dvoch storočiach zaoberalo touto témou viac než 15 synod vo Francúzsku, Španielsku a severnom Taliansku.

V prvých dňoch najtemnejšieho veku Európy viedla cirkev neúnavnú vojnu proti západoeurópskym klanom. Nasledovala jedna z najväčších spoločenských transformácií v európskej histórii: Západoeurópania sa prestali pokladať za členov klanu a začali o sebe uvažovať ako o blížnych. Zdieľať

V kráľovstvách, v ktorých mala cirkev silné postavenie, králi do svojich zákonov horlivo včleňovali nové katolícke chápanie manželstva a incestu. Do konca 7. storočia sa legislatíva proti incestným manželstvám vpísala do merovejovských, vizigótskych a lombardských právnych kódexov. No nikto nebol taký aktívny ako Karol Veľký. Vyhlásil, že všetci potenciálni manželia musia podstúpiť rozhovory s miestnymi biskupmi alebo kňazmi predtým, než sa zosobášia. Predstavitelia cirkvi prešetrili rodinné vzťahy oboch strán. Ak sa zistilo, že sa cirkevné zákony porušili, dekréty Karola Veľkého splnomocnili úrady, aby manželstvo ukončili. Moc klanov manželstvo zničilo. To, čo nasledovalo, bola jedna z najväčších spoločenských transformácií v európskej histórii: Západoeurópania sa prestali pokladať za členov klanu a začali o sebe uvažovať ako o blížnych.

Prečo vodcovia ako Karol Veľký tak horlivo včleňovali katolícke sociálne učenie do práva? Túto otázku skúma ekonóm Jared Rubin, ktorého práca vysledovala pôvod moderného hospodárskeho rastu do stredovekej a ranomodernej Európy. Vo svojej nedávnej knihe Rulers, Religion, and Riches: Why the West Got Rich and the Middle East Did Not (Vládcovia, náboženstvo a bohatstvo: Prečo zbohatol Západ, ale nie Blízky východ) tvrdí, že unikátne postavenie katolíckej cirkvi v stredovekej Európe predurčilo unikátnu dráhu moderného európskeho hospodárstva. V čase Karola Veľkého boli európske kráľovstvá najmenej rozvinutými hospodárstvami Eurázie. Vlády boli slabé a vykonávateľov vôle koruny bolo málo. Politickí vodcovia potrebovali na získanie moci podporu katolíckeho duchovenstva. Zákony podobné tým, ktoré zakazovali mnohoženstvo a príbuzenské manželstvá, boli cenou za ich podporu.

Náboženskú autoritu nevyužívali iba západoeurópski králi. Vládcovia Byzancie a na Blízkom východe to robili taktiež. Katolícka skúsenosť sa však od pravoslávnej a islamskej líšila v tom, že ako sa blížil koniec stredoveku, katolícki vodcovia mali na sekulárnych vodcov čoraz menší vplyv. Upadávajúca autorita cirkvi mala silné ekonomické dôsledky. V Byzancii, arabských kráľovstvách a Osmanskej ríši mali náboženskí vodcovia viac než dostatočnú politickú moc na obmedzovanie finančných a technologických inovácií, ktoré hrozili porušovaním náboženských doktrín či podrývaním ich kultúrnej autority. Hierarchia katolíckej cirkvi, naopak, nemala na výber a prispôsobila sa nevítaným zmenám. Rubinova štúdia zahŕňa vynájdenie moderného bankovníctva a tlače. V oboch prípadoch náboženskí vodcovia v Európe aj na Blízkom východe oponovali šíreniu týchto nových technológií. Iba v západnej Európe sa protesty predstaviteľov cirkvi ignorovali. Základy moderného obchodu sa založili na unikátnom vzťahu medzi katolíckou cirkvou a katolíckymi štátmi.

Na rozdiel od islamu, ktorý sa zrodil v dobývaní, kresťanstvo vzniklo ako náboženstvo prenasledovanej menšiny. Myšlienka, že Bohu a cisárovi sa majú dávať rozličné veci, nedávala právnym teoretikom raných kalifátov žiadny zmysel. Zdieľať

Rubin sleduje pôvod katolíckej politickej slabosti do prvých storočí cirkvi. Na rozdiel od islamu, ktorý sa zrodil v dobývaní a od svojich začiatkov disponoval politickou mocou, kresťanstvo vzniklo ako náboženstvo prenasledovanej menšiny. Myšlienka, že Bohu a cisárovi sa majú dávať rozličné veci, nedávala právnym teoretikom raných kalifátov žiadny zmysel. Toto staroveké kresťanské rozlíšenie medzi sekulárnym a náboženským bolo podporené nezvyklou inštitucionálnou históriou latinského Západu. Na rozdiel od arabských a tureckých kráľovstiev, ktoré nemali žiadnu formálnu náboženskú hierarchiu schopnú preklenúť mnohé sunitské krajiny, či od Byzancie, ktorej silná pravoslávna hierarchia sa zosobášila s rovnako energickou štátnou byrokraciou, katolícka cirkev mala silnejšiu inštitucionálnu základňu než akékoľvek kráľovstvo v stredovekej Európe. Takýto stav viedol európske kráľovstvá k usilovaniu sa o podporu cirkvi. No zatiaľ čo členenie feudálnej Európy priviedlo princov k cirkevným oltárom, Rubin ukazuje, ako to isté členenie ju nakoniec priviedlo k otvorenému konfliktu so samotnou cirkvou.

„Pre kresťanov nie je možné mať cirkev a nemať cisára,“ napísal patriarcha Konštantínopolu v roku 1393, „pretože ríša a cirkev sú vo veľkej jednote a spoločenstve a je nemožné ich oddeliť.“ Takéto hrubé prirovnanie konkrétneho kráľovstva s celým kresťanstvom nebolo na latinskom Západe možné. Západné kráľovstvá boli na to príliš rozdelené, pápežské nároky boli príliš všeobecné. Byzantskí cisári a východní patriarchovia mali svoje konflikty, no zdieľali vedomie spoločného záujmu. Cisári sa nemuseli obávať, že by pravoslávna hierarchia pred nimi uprednostnila populárneho generála alebo kráľovského príbuzného, ani že by pred ním uprednostnili nepriateľské kráľovstvo. Katolícki králi žiadnu takúto istotu nemali. Výsledkom bolo to, že ako moc kráľov latinského Západu počas storočí rástla, ich závislosť od pápežstva im čoraz menej a menej vyhovovala.

To, čo nasledovalo, je známe: boj o investitúru, avignonské pápežstvo, pochod Karola VIII. do Ríma a dokonca protestantská reformácia. Podľa Rubina majú tieto udalosti viac ako len náboženský význam. Tým, že európski králi odmietli požehnanie predstaviteľov cirkvi, museli hľadať podporu inde. Obrátili sa na novú európsku spoločenskú skupinu: na obchodníkov. Táto rodiaca sa obchodná trieda bola rada, že môže legitimizovať západných monarchov. Západní monarchovia na oplátku radi podporili zákony a inštitúcie, ktoré zvýhodnili cezhraničný obchod a finančníctvo. Rubin uzatvára, že zatienenie cirkvi trhom, ku ktorému došlo na konci stredoveku, vytvorilo priestor pre západoeurópsku kapitalistickú revolúciu. Iba politické ohrozenie nadnárodnej náboženskej hierarchie mohlo viesť k tomu, aby sa stredovekí vodcovia dostali do náruče obchodníckej triedy. Preto iba v západnej Európe došlo k rozvoju moderných trhov.

Metódy Rubina a Schulza sa líšia – Rubin vo svojich prácach používa teóriu hier a výpočet na modelovanie uvažovania pápežov a princov; Schultz a jeho spolupracovníci pomocou štatistických metód poukazujú na koreláciu medzi modernými výsledkami a dedičstvom európskeho stredoveku. No ich práca spoločne predstavuje presvedčivý opis koreňov modernity. Kapitalizmus a liberalizmus sú dva piliere, na ktorých bol postavený moderný svet. A oba (nevedomky) postavili kňazi a pápeži stredovekej katolíckej cirkvi.

Copyright: The American Conservative, pôvodný text: How the Catholic Church Created Our Liberal World​. Uverejnené so súhlasom redakcie, preložil L. Obšitník.

Viac článkov z The American Conservative nájdete tu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo