Problém s Mikloškom

Problém s Mikloškom

Foto: Jakub Kotian/TASR

A politická logika za postupom Alojza Hlinu.

KDH hľadá spôsob, ako nepodporiť Františka Mikloška, ako sa tomu vyhnúť, najlepšie keby sa to dalo – prepytujem – so cťou.

Ideálny variant by bol, keby KDH ponúklo silnejšieho a lepšieho kandidáta, to sa však nestalo. Nikto taký v hnutí nie je. Potom tu bola možnosť ponúknuť kandidáta, ktorý nie je silnejší, ale je „kádehácky“, to mal byť Marián Čaučík. Aj z toho zišlo, kvôli nízkym percentám aj nevôli Čaučíka kandidovať proti Mikloškovi. Potom je tu tretia možnosť, meno z inej strany, ktoré by bolo prijateľné aj pre voličov hnutia, za ktorým by mohla vzniknúť koalícia. To už nesie svoje riziká, Hlina dával niekoľko mesiacov odkazy Matovičovi, že by to mohla byť Remišová. Mlčí však ona, mlčí Matovič. Hlina odkladal aj Radu, dúfajúc, že sa Matovič rozhýbe a všetko do seba zapadne. Nestalo sa.

A tak sme si mohli prečítať krkolomné stanovisko kedysi hrdého politického orgánu o primárkach, ktoré by žiadnymi primárkami neboli, o podpore kandidáta opozície, ktorý má najväčšiu šancu dostať sa do druhého kola, ak s takýmto kandidátom dôjde k dohode na kultúrno-etických otázkach.

Je to na sedem, začína sa na M, detská tajnička.

Len ako urobiť tú dohodu v kultúrno-etických otázkach?

Nuž, hlavne sa upokojiť. Sú na to dva dôvody. Po prvé, KDH už podobné piruety predviedlo, v roku 2009 v prvom kole podporilo Ivetu Radičovú, ak teda dnes niektorí Hlinovi kritici tvrdia, aké je to hrozné, sami to kedysi predviedli. Po druhé, poznáme predsa Hlinov prístup k otázkam bioetiky, je ním zachovanie statusu quo. S tým nemôže mať kandidát Em-na-sedem problém.

Problém tu ale je.

Voliči KDH majú o politike a svojom kandidátovi inú predstavu.

Mali ju v roku 2009, keď Hrušovského KDH podporilo Radičovú a voliči KDH volili najmä Mikloška, mali ju v roku 2013, keď neboli ochotní podporiť nič nehovoriaceho Hrušovského, majú ju aj teraz, svedčia o tom prieskumy, keď voliči KDH sympatizujú najmä s Mikloškom (viac ako polovica), na druhom mieste s Lajčákom, Remišová s odstupom zaostáva.

Napokon, čisto programovo, najväčšími úspechmi konzervatívneho hnutia na Slovensku poslednej dekády boli dva masové pochody za život, ktorých požiadavky boli iné ako status quo, trošku ambicióznejšie, všakže. A potom, keď prešla ústavná definícia manželstva. Všetci vtedy vedeli, že status quo znamená zlyhanie a najmä postupnú zmenu. Vyhlásiť status quo je ako vyhlásiť politickú pasivitu.

Všimnite si svet okolo: kultúrno-etické témy nikam neodchádzajú, naopak, na stole je klonovanie, plné noviny genderu, vyhlasovať teraz politiku statusu quo znamená postaviť sa realite.

Nota bene v zmenených ideologických pomeroch, ktoré oslabili polaritu ľavica – pravica a posilnili štiepenie pracujúci – kozmopolitná trieda, národný štát – globalizmus, ktoré prajú novej väčšine, žijeme v svete, kde sa hlásia noví spojenci. Videli sme to už vtedy, keď Smer podporil starú a niekoľko rokov ostrakizovanú ideu ústavnej definície manželstva, vidíme to pri imigrácii a Marakéši, pri tom, aký význam kladie pre podporu rodiny Smer, podobných príkladov uvidíme ešte viac.

Otázka preto znie inak. Prečo to KDH celé robí? Akú to má politickú logiku?

Každý predsa vidí, že Mistrík nie je kandidátom do tohto sveta. Navyše, Mikloško dnes neohrozuje Hlinu ani budúcnosť KDH, ako to mohlo byť teoreticky v roku 2009, keď bol krátko mimo tejto strany. Prečo to Hlina robí?

O témy nejde. V skutočnosti ide o prejav mocenského prístupu, niečoho, nazvime to HKDH – Hlinovho KDH. Predseda strany si ide za svojím, ľudia, ktorých si vyberá, ktorých podporuje, musia vyhovovať jednej požiadavke – nesmú sa mu vedieť postaviť. Nijako, ani teoreticky ho ohroziť či spochybniť. A darí sa mu.

Veď ktorý z popredných politikov KDH má na niečo iný názor ako Hlina? A kedy a kde sa verejne ozval?

Na podobnom princípe kedysi fungovalo HZDS, systém ešte vylepšil Robert Fico. Dnes sú jeho pokračovateľmi Igor Matovič, Boris Kollár či Alojz Hlina. A rad ďalších. Strany ovládli podnikatelia, tie sa menia na firmy, ich riaditelia sú aj ich majitelia. Ostatní sú zamestnanci, ideálne na živnosť.

Celé roky počúvame, aká hrozná je partokracia, keď si strany dosadili svojich ľudí na rôzne posty v štátnej správe. Áno, často to bolo zlé, často trápne. Ale to, čo vzniklo ako alternatíva, je v niečom podstatnom horšie.

Všetko najlepšie k 30. výročiu roku 1989!

Alebo inak: Mikloškova kandidatúra bez podpory KDH má ešte väčší význam ako s ňou. Otvára totiž naliehavejšie témy ako len zvolenie prezidenta štátu.

 

PS: OĽaNO po publikovaní textu vydalo vyhlásenie, že do prezidentských volieb nepostaví vlastného kandidáta, podporuje Mikloška, Mistríka alebo Čaputovú, mali by sa podľa Matoviča dohodnúť medzi sebou. Ak sa tak nestane do vyhlásenia termínu volieb, k téme sa vrátia. KDH a OĽaNO tým predstavili de facto rovnaký prístup.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo