Spomienková slávnosť: 150. výročie narodenia Andreja Hlinku

Dňa 24. 09. 2014 sa konalo pod záštitou podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Jána Figeľa slávnostné zhromaždenie pri príležitosti 150. výročia narodenia Andreja Hlinku.

Účastníci spomienkovej konferencie sa spolu zišli v historickej budove Národnej rady SR v Bratislave. Akciu spoluorganizovali Matica Slovenská, Združenie kresťanských pracovníkov kultúry, Ústredie Slovenskej kresťanskej inteligencie a Spoločnosť Andreja Hlinku. Na slávnostnom podujatí s príspevkami vystúpili nitriansky biskup a cirkevný historik Msgr. Viliam Judák a historik Róbert Letz. Úvodná reč patrila podpredsedovi Národnej rady Jánovi Figeľovi.

Spomienkovú slávnosť v preplnenej Historickej budove Národnej rady SR sprevádzal aj bohatý umelecký program, o ktorý sa pričinili Spevácky zbor Cantus, spisovateľ Anton Lauček a s umeleckým prednesom vystúpil Jozef Šimonovič.

Andrej Hlinka sa narodil 27. septembra 1864 v Černovej. Za politickú podporu Dr. Vavra Šrobára bol v roku 1906 suspendovaný, o rok na to bol za poburovanie ľudu proti maďarskej národnosti odsúdený a uväznený v Segedíne. Neskôr sa stal predsedom Slovenskej ľudovej strany. V roku 1919 odišiel do Paríža, aby tam na mierovej konferencii predložil sťažnosti Slovákov kvôlu začleneniu Slovenska do Česko-slovenského štátu bez priznania autonómie, ktorá mu bola zaručená dohodou v Pittsburgu. 17. októbra 1925 sa Slovenská ľudová strana premenovala na Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu. V parlamentných voľbách v roku 1925 sa HSĽS stala najsilnejšou politickou stranou na Slovensku. Andrej Hlinka zomrel 16. augusta 1938 v Ružomberku.

„Andrej Hlinka bol predovšetkým verný a vytrvalý. Bol verný Bohu, viere svojich predkov a slovenskému národu. A bol vytrvalý v úsilí o spravodlivosť a o všestranné pozdvihnutie človeka a národa. Vedel, že dôstojný život Slovákov súvisí s dôstojným postavením Slovenska v Európe. Svojím celoživotným úsilím a dielom sa zaslúžil o národ, o slovenskú svojbytnosť a štátnosť, a tým aj o našu perspektívu. Andrej Hlinka mal byť vymazaný z našich dejín, respektíve vykreslený ako jeden z najväčších ideových zločincov. Komunistický režim o to usiloval celých 40 rokov. Nestalo sa tak. Naopak, je uznávaný a spoznávaný ako výrazná osobnosť formujúca dejiny a charakter národa. Potvrdzujú to nielen spomienkové zhromaždenia v tomto období, ale aj pribúdajúce umelecké vyjadrenia či miestne označenia pripomínajúce meno a dielo tejto výnimočnej osobnosti modernej slovenskej histórie. Nedajme si vziať pamiatku na Otca národa, pamäť, úctu a vďačnosť voči našim otcom a matkám, za ich diela, námahy a obete. Lebo pamäť a identita človeka spolu súvisia. Platí to aj pre pamäť a identitu národa,“ uzavrel Ján Figeľ vo svojom príhovore.

Spomienkovú slávnosť podporili Združenie kresťanských podnikateľov a manažérov SR a Nadácia Antona Tunegu.

-jl-

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo