Má Cirkev čo povedať k ekonomickej etike?

Keď som študoval na vysokej škole, bol som pridelený ako vyučovací asistent do triedy, kde sa preberala ekonomická etika. Profesor, ktorý tento kurz vyučoval, začínal zaujímavou otázkou: Existuje vôbec niečo také, ako ekonomická etika?

„Etika“ sa môže týkať mnohých rozmerov života – či ísť do vojny, či podvádzať svoju manželku, či stavať školy a nemocnice – často sa však tvrdilo, že ekonomiky sa nijako netýka, tak ako sa netýka matematiky, astronómie či hudby. Existujú „pravidlá odboru“, no tie sú dané povahou samotnej disciplíny, nie nejakým externým „etickým“ rozborom.

"Existuje vôbec niečo také, ako ekonomická etika?"

Zdieľať

Náš profesor však upozornil na to, že toto tvrdenie je zvláštne. Väčšina z nás trávi približne 95 percent svojho bdelého času vo svete „ekonomiky“ v akejkoľvek forme: či už v zamestnaní, keď niečo vyrábame, alebo keď zarábame či míňame peniaze nákupom výrobkov, ktoré vytvoril niekto iný. Do toho samozrejme patrí aj pozeranie televízie a čítanie časopisov – nielen preto, že ľudia si tieto veci kupujú, ale aj že tieto médiá sú v prvom rade určené na získanie zákazníkov pre inzerentov, ktorí sa snažia niečo predať.

Potencionálni žraloci krúžiaci v akváriu

Keď som sa tak rozhliadal po miestnosti a videl všetkých tých ctižiadostivých temer dospelých, ktorí sa túžili dostať na vyššie stupne v hierarchii amerických podnikov – trochu akoby som sa díval na žralokov krúžiacich v akváriu a čakajúcich, až im chovatelia hodia kus čerstvého mäsa – napadlo mi, že keby sa nám podarilo presvedčiť ich, že „etika“ a „morálne princípy“ platia aj v oblasti ekonomiky, dokonca aj biznisu, mali by sme vyhraté. Keby sa nám to však nepodarilo, prehrali by sme všetko: „etiku“ by už nadobro odkázali do malého segmentu svojho života – povinná účasť v kostole, dary miestnemu útulku pre bezdomovcov, a víkend strávený stavaním domov pre Habitat for Humanity – dosť nato, aby mali zo seba dobrý pocit, no sotva niečo relevantné pre ich každodenný život.

Ak Cirkev vyučuje vieru a aj mravy (akože vyučuje) a ekonomika je dôležitou oblasťou morálneho rozhodovania (akože je), akoby Cirkev nemala čo povedať k týmto veciam? Samozrejme, povedala toho veľa. Ako upozorňuje Russell Hittinger, dôležitosť „sociálnej náuky“ Cirkvi „možno vidieť na tom, že do roku 1978, keď bol zvolený za pápeža Ján Pavol II., jeho trinásti predchodcovia napísali asi tristo encyklík, pričom asi polovica z nich riešila problémy týkajúce sa povahy, ideológií a politiky štátu“. Rozvoj „katolíckeho právneho, politického a sociálneho myslenia a učenia,“ hovorí Hittinger, „alebo sociálnej náuky, ako sa zvyčajne nazýva... bol jedným z najdôležitejších úspechov Cirkvi od devätnásteho storočia.“ 

Zo štrnástich encyklík Jána Pavla Veľkého sa sociálneho magistéria Cirkvi priamo týkali tri – Laborem exercensCentesimus annusSollicitudo rei socialis, no „sociálna náuka“ Cirkvi hrala dôležitú úlohu v minimálne ďalších piatich, ktoré, aby sme nezabudli, kulminovali encyklikou Evangelium vitae, „o ľudskom živote“. Genialita pápeža Jána Pavla II. totiž spočívala práve v tom, že jasne videl, čo toľkí nie, že jadrom „sociálneho magistéria“ Cirkvi je posolstvo Cirkvi o nekonečnej dôstojnosti ľudskej osoby a posvätnosti ľudského života. Niet „sociálnej spravodlivosti“ bez spravodlivosti voči najslabším a najbezbrannejším medzi nami a medzi nich patria (ako Cirkev vždy učila) vdovy a siroty, chudobní a nenarodení.

Konkrétnosti sa menia, základné princípy platia

Každý, kto sa mylne domnieva, že „sociálne magistérium“ Cirkvi začalo až v roku 1891 encyklikou pápeža Leva XII. Rerum novarum, mal by si okrem mnohého iného prečítať Homílie k podobenstvu o boháčovi a Lazárovi, ktorých autorom je sv. Ján Zlatoústy, cirkevný otec zo štvrtého storočia, či niektoré neoceniteľné dielo španielskych tomistov zo 16. storočia pôsobiacich na univerzite v Salamanke – pozoruhodných učencov, ako napríklad Francisco de Vitoria, Domingo de Soto a Martin de Azpilcueta (hodnotné informácie o nich možno nájsť tu a na stránke Actonovho inštitútu). Keď Francisco de Vitoria písal De Indiis, kde obhajoval dôstojnosť pôvodných obyvateľov Ameriky a namietal proti ich zotročovaniu, bolo to niečo iné ako výraz „sociálneho magistéria“ Cirkvi?

"Keď Francisco de Vitoria v 16. storočí obhajoval dôstojnosť pôvodných obyvateľov Ameriky a namietal proti ich zotročovaniu, bolo to niečo iné ako výraz 'sociálneho magistéria' Cirkvi?"

Zdieľať

Prechádza táto „sociálna náuka“ Cirkvi zmenami? Keďže sa neustále mení spoločnosť, v istých konkrétnostiach sa mení aj ona, aspoň dúfam. Zdá sa, že dnes už nie je toľko ľudí posadnutých marxizmom či monarchiou, ako tomu bolo povedzme v roku 1915. A vtedy asi nebol taký problém s pornom na internete. Každá doba má svoje výzvy. A základné princípy sa menia? Nie. Hriech je problémom stále. Stále máme zodpovednosť za chudobných. Potrat je stále zlý. Rovnako ako požičiavanie peňazí ľuďom, ktorí ich sotva budú môcť niekedy splatiť, čím sú tlačení do celoživotného otroctva.

Americkí konzervatívci majú sklon vychvaľovať učenie Cirkvi o manželstve a rodine, a kritizovať iné jej sociálne učenie ako čisté nezmysly: „Čo už len kňazi vedia o ekonomike?“ Americkí liberáli majú sklon vychvaľovať učenie Cirkvi o ekonomike, a kritizovať jej učenie o sexe a rodine ako čisté nezmysly: „Čo už len kňazi vedia o sexe?“ Problémom pre obe strany je, že obe náuky sa zakladajú na sviatostnej teológii stvorenia, učenia, ktoré chápe celé stvorenie – vrátane ľudských tiel aj súkromného vlastníctva – ako „nástroje Božej milosti“.

Preto aj všetky tie učenia o „všeobecnom určení materiálnych dobier“ a o správcovstve stvorenia pre dobro celého Božieho ľudu: sú stále platné. Nezmenili sa. A nahlas hovorím, že sa ani nezmenia.

Randall B. Smith 
Autor
je profesorom teológie na Univerzite sv. Tomáša v Houstone v štáte Texas, USA.

Pôvodný text: The Reality of the Church’s Social Magisterium, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo