Ľúty boj Andreja Danka s kapitalizmom

Ľúty boj Andreja Danka s kapitalizmom

Predseda SNS Andrej Danko. FOTO TASR – Martin Baumann

Keď trhy nastavujú líce za zlyhania vlád, regulátorov a politikov.

„Kapitalistické vzťahy sú tvrdé vzťahy, kde nemáte preplatené zdravotníctvo, kde ste hodení na plávanie.“

– Andrej Danko, O päť minút dvanásť 25. 11. 2018

Keď sa Andrej Danko na konci novembra v diskusnej relácii RTVS s Richardom Sulíkom rezolútne vymedzil „proti kapitalizmu“, vyzeralo to ešte ako jednorazová záležitosť. Proste taká momentálna svojská rečnícka reakcia na tému osobitného odvodu pre obchodné reťazce, ktorú obaja hostia rozoberali.

No nadväzujúci post na facebooku šéfa SNS naznačuje, že by mohlo ísť o trvalejšiu komunikačnú stratégiu. Popri Dankovom dlhšie prezentovanom rusofilstve.

Pričom tieto dva prvky – antikapitalizmus a rusofilstvo – môžu slúžiť ako náhrada za maďarskú kartu, ktorej sa SNS vzhľadom na koalíciu so stranou Most-Híd musela vzdať.

Za Francúzsko kapitalizmus nemôže

Bolo to 2. decembra, keď šéf národniarov zdieľal na facebooku správu TASR o nepokojoch v Paríži, vyvolaných protestmi takzvaných žltých viest. Andrej Danko k nemu napísal vlastný status:

„Sulíkov kapitalizmus na Slovensku nechceme... chceme sociálno-trhové hospodárstvo. Poučme sa z chýb iných aj svojich a budujme Slovensko, v ktorom sa takéto niečo nestane.“

Status mal 114 lajkov a 11 zdieľaní. Je to zdanlivo maličkosť, ktorá však veľmi zásadne súvisí s tým, ako občania interpretujú ekonomicko-politické dianie. A má to tiež súvislosť s dnes definitívne schváleným zákonom o osobitnom odvode pre reťazce. – Fakticky ďalšia daň, ktorej kritici varujú, že sa premietne do vyšších cien potravín...

Tak predovšetkým: protesty žltých viest predsa neboli spôsobené nejakým sulíkovským kapitalizmom, ako podsúva Andrej Danko, ale nápadom francúzskej vlády zvýšiť dane z pohonných hmôt. Inak povedané, Francúzi vyšli do ulíc nie preto, že by čosi zlyhalo v trhovej zložke francúzskej zmiešanej ekonomiky, ale kvôli hrozbe, že politici ľuďom vyššími daňami nemiestne zvýšia životné náklady.

Vo Francúzsku sa to začalo ako typická daňová revolta, akých sú dejiny plné. Aj keď sa časom k tomu pridružili tiež ďalšie sociálne požiadavky.

Mimochodom, dnes je Slovensko ekonomicky slobodnejšie (ak chcete, kapitalistickejšie) než Francúzsko. V Indexe ekonomickej slobody sa síce Slovensko nachádza na nelichotivom 59. mieste, no Francúzsko je na ešte horšom, 71. mieste.

Na Slovensku verejné výdavky zodpovedajú približne 43 percentám HDP. No vo Francúzsku až 57 percentám, čo je veľa aj v porovnaní s väčšinou západoeurópskych sociálnych štátov. Krajina galského kohúta má v súčasnosti tiež vyššiu nezamestnanosť než my.

Každý, komu sa Francúzsko zdá málo sociálne, by mal povedať, koľko by štát mal prerozdeľovať, aby to bolo „tak akurát“? Šesťdesiat percent ekonomiky? Sedemdesiat percent?  

V každom prípade, keby zajtra vyšli do ulíc Slováci kvôli obavám, že im Dankov odvod pre obchodné reťazce zvýši ceny potravín, tiež to bude „chybou kapitalizmu“?! Nie, bolo by to chybou vládnej koalície a osobitne Dankovej SNS.

Kto nastrčí líce

Žijeme v zmiešanej sociálno-trhovej ekonomike, kde síce funguje súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov i trhové vzťahy ponuky a dopytu, no súkromný sektor je výrazne limitovaný rozsiahlymi reguláciami, štát doň jednou rukou zasahuje vysokými daňami či odvodmi, kým druhou rukou iné subjekty podporuje dotáciami. A pri každom ekonomickom probléme je nesmierne dôležité skúmať, či zlyhal trhový mechanizmus alebo ide v skutočnosti o nezamýšľaný dôsledok nejakého dobre mieneného štátneho zásahu.

Dankovo hádzanie francúzskych protestov na Sulíka a kapitalizmus nie je jediným príkladom, kedy sú trhy a súkromný sektor fackané za chyby, spôsobené v skutočnosti vládami, politikmi, či regulátormi.

Keď pred pár týždňami skončili na niekoľko dní vo väzbe aktivisti Greenpeace, niektorí ich sympatizanti na sociálnych sieťach v tom videli symbol zvlčilého kapitalizmu, keď súdy rozhodujú na objednávku súkromnej firmy. Akurát si neuvedomili, že tá firma by v trhových podmienkach možno už ani neexistovala alebo by sa venovala inej činnosti než baníctvu, nebyť štátnej podpory výroby elektriny z uhlia, na ktorú sa ľudia povinne skladajú vo svojich účtoch za energie.

No späť k osobitnému odvodu pre reťazce, ktorý už opoziční poslanci v rozprave prekrstili na „Dankovu daň“. Veľa sa hovorí o hrozbe, že sa premietne do drahších potravín. Môže však odradiť aj vstup nových hráčov na trh, ktorí by s konkurenciou tlačili aj na ceny.

Keby chcela SNS pomôcť spotrebiteľom a súčasne slovenským obchodníkom, snažila by sa radšej odstraňovať prekážky, ktoré novým hráčom (nielen zahraničným, ale aj domácim) bránia rozbiehať vlastné obchodné prevádzky, prípadne ich rozširovať do reťazcov. Tak by postupoval skutočný národniar – teda národný liberál.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo