Komentáre a názory 12. december 2018

Prečo je Harabin silný

Jaroslav Daniška
Jaroslav Daniška
A čo z toho vyplýva pre slovenských kresťanov.
A čo z toho vyplýva pre slovenských kresťanov.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jaroslav Daniška

Prečo je Harabin silný
Foto: Jakub Kotian/TASR

Štefan Harabin je vážny prezidentský kandidát, za istých okolností môže postúpiť do druhého kola, tento text sa snaží vysvetliť prečo.

Po prvé, podľa novembrového prieskumu Focusu je Harabinova podpora na úrovni 10 percent (3. miesto). Zaujímavejšie ale je, čo sa za týmto číslom skrýva.

Harabin má podporu naprieč celou spoločnosťou, nie je kandidátom Východu ani staršej generácie či frustrovaných nevoličov, ani žiadnej inej sociálnej skupiny. Plus-mínus desať percent má naprieč celou spoločnosťou. Tomu sa kedysi hovorilo catch-all a bola to výsada stabilných strán.

Vyvracia to mediálny dojem, že ide o kandidáta anti-establišmentu. Tento tieň za ním stojí, Harabin mu ponúka všetko, čo chce počuť, ale zároveň je silnejší. Je to Harabin, kto využíva altermédiá, a nie naopak.

Druhý dôvod je jeho kariéra. Harabin nie je Kotleba alebo niekto, kto stojí mimo systému. Upozornil ma na to Martin Slosiarik, keď povedal, že Harabin vyvoláva sympatie antisystému práve preto, že ho majú za súčasť systému, že si niečo také ako oni môže myslieť človek, ktorý je sudca, bývalý minister atď.

Tento tromf má svoje meno, volá sa mečiarizmus. Harabin je reinkarnáciou tejto postkomunistickej výhybky, ktorá vznikla vo VPN a porazila ju koalícia strán vedená KDH.

Táto zmienka nie je samoúčelná, pozrite sa na sympatie medzi slovenskými kresťanmi, čísla sa týkajú rozhodnutých voličov:

Keby volili tí, ktorí chodia do kostola viackrát za týždeň, Harabin je na treťom mieste:

Lajčák – 51,2 percenta
Mikloško – 19,5 percenta
Harabin – 7,3 percenta

 

Keby volili tí, ktorí chodia do kostola v nedeľu, Harabin je ešte silnejší:

Lajčák – 27,6 percenta
Mikloško – 13,8 percenta
Harabin – 12,9 percenta

 

Rovnako silný je aj medzi voličmi, ktorí do kostola nechodia:

Lajčák – 31,1 percenta
Mistrík – 16,6 percenta
Harabin – 11,9 percenta

 

Pritom súčasne platí, že neoslovuje sympatizantov KDH. Kresťania, ktorí sa k nemu hlásia, sú teda politicky inde. Je to DNA mečiarizmu. Ale pozor, kresťania, ktorí na Harabina hľadia s uznaním, sú v pozícii Fedora Gála a vedenia VPN, keď vybrali Mečiara za svojho kandidáta na ministra vnútra. Alebo v pozícii kardinála Korca a niekoľkých dnes už nežijúcich prelátov, ktorí dúfali, že časť spoločnej agendy ospravedlní prostriedky. Je to omyl, ktorého budúcnosť vieme predpovedať. Harabin to skúša s Istanbulským dohovorom a niekoľkými rétorickými pózami, ale každému musí byť jasné, kto koho využíva.

Vladimír Palko to v relácii Zaostrené povedal presne: Každá cesta, ktorou Harabin išiel, sa ukázala byť slepá. Keď bol komunistom pred rokom 1989, keď bol Mečiarovým ministrom, keď súdil tak, že to vyvolávalo sériu pohoršení a kvílenia spravodlivých.

Harabinovi praje doba, politický chaos a absentujúca autorita, ktorá by jeho kandidatúre čelila. Ak by si ale niekto myslel, že mu možno čeliť podporou Istanbulského dohovoru, mýlil by sa. Prípadný vstup Lajčáka do prezidentskej kampane mu len pomôže.

Harabinov problém nie sú ani odkazy na Rusko a slovanský sentiment. Neznamenajú totiž nič viac ako ten Istanbul – je to len gesto na voličov. Mečiarizmus bol rovnako proruský ako proamerický, bol presne to, čo práve potreboval, čo mu vyhovovalo. Keď to bolo hlasovanie za vojnu v Iraku, bol tam, keď čelil kritike Západu, utiekal sa k Jeľcinovi. Podstatou mečiarizmu bola domáca politika, ostatné bola potemkiáda. Zahraničnopolitické problémy boli dôsledkom domácich avantúr, nie naopak. Preto Mečiarovi čelil Čarnogurský efektívne, keď zo seba nerobil Antimečiara vo všetkom a všade, ale alternatívu pre krajinu.

To isté platí aj pri Harabinovi, kritika za jeho programové pózy mu len pomôže. Jeho hlavnou slabinou je jeho politický charakter, činy a minulosť. On a nie to, čo účelovo predstiera.

Iste, 10 percent nie je 30 percent. Ale aj tak bude zaujímavé sledovať, či sa naše elity poučili z vlastných dejín alebo nie.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0