Britská fraška a premiérka pred popravou

Britská fraška a premiérka pred popravou

Odporcovia brexitu protestujú počas zasadania britského parlamentu v Londýne 6. decembra 2018. FOTO TASR/AP

Theresa Mayová šokovala, keď odložila hlasovanie o podobe brexitu. Len málokto rozumie, ako si tým pomohla.

Fiasko, fraška, podvod. To je len niekoľko prívlastkov, aké včera utŕžila Theresa Mayová, ktorá nečakane odvolala dnešné hlasovanie o brexitovej dohode v Dolnej snemovni britského parlamentu.

Ako k tomu vôbec došlo? Veď ešte cez víkend premiérka presviedčala verejnosť o tom, že jej dohoda je tou najlepšou možnosťou na stole. Vláda dokonca investovala temer stotisíc libier do facebookovej kampane, ktorá mala verejnosť nakloniť na Mayovej stranu. Skúsiť si získať verejnosť, ktorá už má debát okolo brexitu plné zuby, možno nebolo najhoršou taktikou. Premiérka však akoby pozabudla na reprezentantov verejnosti v parlamente, tí boli totiž jediní, ktorí mohli dať jej plánom zelenú.

Ako Mayovej nič nevychádza

Tento plán však zďaleka nepresvedčil väčšinu poslancov, a to ani spomedzi vlastnej konzervatívnej strany. Už koncom minulého týždňa sa ozývali hlasy, že dohoda nielenže nemá šancu prežiť parlamentné hlasovanie, ale v hlasovaní sa úplne potopí. Práve preto začali na Mayovú niektorí kolegovia z vlády tlačiť, či by nebolo vhodné preložiť hlasovanie. V tom čase však Mayová všetky takéto návrhy vehementne odmietala.

Pravdou je i to, že plánovaná argumentačná ofenzíva v prospech dohody medzi konzervatívcami nefungovala. Práve naopak, mnohí komentátori vyrátali, že brexitovú dohodu môže nepodporiť až stovka konzervatívnych poslancov. To už by bolo fiasko nevídaných rozmerov, ktoré by asi neprežila ani samotná vláda. A aby to nestačilo, Mayová prehrala aj väčšinu politických bitiek minulého týždňa.

Dolná snemovňa sa jednak uzniesla, že vláda pohŕda parlamentom. Dôvodom bolo, že vláda nedovolila poslancom nahliadnuť do právnych analýz týkajúcich sa brexitovej dohody. Ide síce len o symbolický akt odsúdenia postupu vlády, ale došlo k nemu prvýkrát v histórii.

Na to, aby sme pochopili Mayovej konanie zo včerajška, je kľúčové ešte iné hlasovanie z minulého týždňa. Parlament sa uzniesol, že v prípade, ak zamietne dohody o brexite, vláda nebude mať v ďalšom postupe také voľné ruky ako doteraz. Ide najmä o to, že parlament má právo navrhnúť, respektíve zastaviť postup, akým sa Británia vydá po neúspešnom hlasovaní.

Tu je potrebné dodať, že veľká časť poslancov chce týmto zamedziť neriadenému brexitu bez akejkoľvek dohody. Namiesto toho preferujú takzvaný nórsky model, ktorý by pripútal Britániu k EÚ oveľa bližšie, než to chcú brexiteri či samotná Mayová.

Do týchto debát zasiahlo aj vyhlásenie generálneho advokáta EÚ, že Británia môže jednostranne pozastaviť účinnosť článku 50, teda pozastaviť svoj výstup z Únie. Európsky súdny dvor toto rozhodnutie nielen potvrdil, ale stanovil ešte voľnejšie podmienky pozastavenia. Proeurópski poslanci a priaznivci druhého referenda tak dostali nádej, že je možné úplne zvrátiť vystúpenie ich krajiny z Únie.

Mayová na chvíľu cítila, že tento vývoj jej predsa len môže hrať do karát. Aj tvrdí brexiteri si uvedomili, že ich oponenti z parlamentných lavíc sa snažia využiť situáciu buď pre mäkký, alebo žiadny brexit. Riešením, ako tomu zabrániť, by mohla byť podpora brexitovej dohody. Tá síce v ich očiach nie je ideálna, ale aspoň zaručuje vystúpenie z EÚ. Tu sa však premiérka prerátala. Odpor voči jej dohode je taký silný, že aj tvrdí brexiteri sú ochotní radšej riskovať, ako podporiť to, čo považujú za úplný paškvil.

Ustanovení, voči ktorým odporcovia namietajú, je síce veľké množstvo, ale zásadnou ostáva výhrada neurčitosti dohody, ktorá negarantuje skoro vôbec nič. Mayová často opakuje, že zaručuje to, kvôli čomu veľká časť verejnosti podporila brexit, a to zastavenie neriadenej migrácie z EÚ. Ani tu však dohoda nie je konkrétna a necháva priestor ďalším rokovaniam a dohodám. Iné ustanovenia sú ešte menej konkrétne a obsahujú aj možnosť predĺžiť rokovania, a teda aj pripútanosť Británie k Únii po roku 2022.

Celkom nepriechodným bodom dohody sa však stalo najmä ustanovenie o poistke, bez ktorej nemôže Severné Írsko opustiť colné územie EÚ, pokiaľ nedôjde k plnému vyriešeniu správy hraníc s Írskou republikou. A keďže o technickej správe hraníc existujú len veľmi neurčité predstavy, je vážna obava, že dôjde k vzniku morskej hranice medzi Severným Írskom a zvyškom Británie. A čo len teoretická možnosť takejto situácie odrádza konzervatívnych poslancov od podpory brexitovej dohody.

Práve nejasnosti okolo tejto poistky použila Mayová ako hlavné zdôvodnenie, prečo dochádza k odloženiu hlasovania. Je ťažké povedať, či to bolo ozaj až včera ráno, keď si uvedomila, že jej návrh nemá šancu na schválenie. No tento postup vyvolal veľké pohoršenie nielen medzi poslancami, ale aj verejnosťou. Nie je to zďaleka prvýkrát, keď Mayová niečo verejne sľubovala (celý minulý týždeň strávila uisťovaním, že k hlasovaniu dôjde v utorok), aby to potom poľahky porušila.

Poslanci pritom neboli pripravení odobriť preloženie hlasovania a došlo k nemu len procedurálnym trikom. To vyvolalo ešte väčšie vášne v Dolnej snemovni. Počas dvoch hodín, ktoré tam včera premiérka strávila, bola vystavená nielen ostrej kritike z oboch strán, ale opakovane aj verejnému výsmechu.

Odklad vlastnej popravy?

Otázkou je, o čo jej takýmto postupom ide. A je vôbec šanca, že zachráni svoju dohodu a stoličku premiérky? To je momentálne ťažko odhadnúť, ale nejaví sa to veľmi reálne. Lídri Únie dali opakovane najavo, že jediné, o čom sú ochotní diskutovať, je ich politická deklarácia. Tá je právne nezáväzná a jej účelom je len rámcový náčrt, ako budú vyzerať ďalšie rokovania. A tu sa skrýva kameň úrazu. Jediné, čo môže Mayová teraz od EÚ dosiahnuť, sú právne nezáväzné sľuby či dodatočné vysvetlenia bodov záväznej dohody o brexite.

To bude jej kritikom určite málo a to už len z dôvodu, že kritický bod poistky týkajúcej sa Severného Írska je súčasťou brexitovej dohody, ktorú už podpísalo 28 štátov a ktorú už neplánuje nikto otvárať.

Mayová včera odmietla povedať, na kedy je vlastne hlasovanie odložené. Podľa záväzného plánu výstupu z Únie k nemu musí dôjsť do 21. januára 2019. Väčšina pozorovateľov sa zhoduje, že premiérka to využije a hlasovať sa bude najskôr začiatkom budúceho roka.

Jej prípadný plán môže ísť dvoma smermi. Ak dôjde k hlasovaniu tak neskoro, časť poslancov by teoreticky dohodu podporila už len z obavy, že do vystúpenia z EÚ v marci 2019 ostáva len pár týždňov. A pokiaľ k tomu premiérka pridá pár sladkých sľubov o ústretovosti zo strany Únie, tak by jej to mohlo vyjsť, aspoň v takýto scenár dnes dúfa. Druhou líniou, ktorú Mayová zrejme sleduje, je pokus zobrať vietor z plachiet proeurópskym poslancom. Tí by po hlasovaní 21. januára mali len málo času na organizovanie ďalšieho referenda o odchode z Únie.

Skutočným motívom nečakaného rozhodnutia Mayovej však asi skôr bude precitnutie, že jej plán zďaleka nemá nevyhnutnú podporu a hlasovanie by viedlo k jej koncu vo funkcii premiérky. Už onedlho však uvidíme, či nešlo iba o odklad vlastnej politickej popravy.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo