Ako odpisoval Danko aj od Kažimíra

Ako odpisoval Danko aj od Kažimíra

Minister financií SR Peter Kažimír a predseda Národnej rady SR Andrej Danko počas tlačovej konferencie po skončení 38. schôdze Národnej rady SR 5. decembra 2018 v Bratislave. FOTO TASR – Pavol Zachar

A ako detailne vyzerá salámová metóda, ktorou Kažimír zvyšuje dane ľuďom s minimálnou mzdou.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu.

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

Aby sme neboli voči odchádzajúcemu ministrovi financií farboslepí, chceme upozorniť na jedno čerstvé opatrenie, ktoré po desaťročiach napraví jednu nespravodlivosť, ktorá sa páchala na tisíckach žien (väčšinou), a to najmä zo slabšieho sociálneho prostredia. A za ktoré treba pripísať kredit práve jeho ministerstvu.

Kto bude naháňať nezodpovedných otcov

Ide o novú zmenu v systéme vyplácania výživného, ktorú vymysleli na ministerstve financií a dali zabaliť do sociálneho balíčka Smeru. Podľa neho odteraz na seba preberá ťarchu za nesplácanie výživného štát.

V súčasnej praxi je na matke, aby si splácanie výživného od otca dieťaťa vymohla súdnou cestou. Po novom, ak otec nebude platiť, preberie túto úlohu štát a ten si bude záväzok vymáhať.

Opatrenie pomôže najmä ženám zo slabších sociálnych pomerov, ktoré nevedia, že majú možnosť pri zanedbaní výživného ísť na súd, alebo sa boja tam ísť, alebo je pre ne predstava, že sa o výživné majú súdiť, taká vzdialená, že si to nevedia ani predstaviť.

Keďže doterajšia prax uvrhovala do chudoby ženy – matky, ktoré si s touto situáciou nevedeli poradiť, a štát od nich vyžadoval relatívne zložitý právny úkon, aby bola ich situácia vyriešená.

Od koho odpisoval Danko

Minulý týždeň parlament schválil zákon o zdaňovaní obchodných reťazcov, ktorým sa zavádza 2,5-percentná daň z tržieb. Do schválenej verzie sa napokon dostal celý rad výnimiek, napríklad aby daň neublížila obchodom v najmenej rozvinutých lokalitách či menším obchodníkom. Hoci súbor výnimiek vyzerá mohutne, je to optický klam. Daň sa dotkne drvivej väčšiny nákupov, týka sa obchodov, kde sa dnes minie 90 percent výdavkov na bežné nákupy. Cieľom je získať dodatočných približne deväťdesiat miliónov, tie poputujú do zvláštneho fondu pod kuratelou SNS, kde sa z neho podporí v poľnohospodárstve to, čo tam uznajú za vhodné.

Inštitút INESS už upozornil na viaceré štúdie, ktoré zmapovali, ako fungujú takéto opatrenia inde. Pri štandardnej konkurencii to vedie to k tomu, že  daň sa nakoniec premietne do ceny produktov. A teda zaplatí ju spotrebiteľ, nie obchodník.

No aj zo Slovenska máme jednu peknú čerstvú prípadovú štúdiu, ako tieto dane fungujú. Pred dvomi rokmi minister financií ohlásil, že siahne na zisky poisťovní, a preto uvalil na ne ďalší typ dane. Od januára 2017 tak pre poisťovne platí niečo, čo sa dá nazvať daň z tržieb v neživotnom poistení (okrem PZP).

Podľa ministra financií mal medzi poisťovňami nastať zúrivý konkurenčný boj o každý cent v cenníku, a teda čakal, že túto daň nakoniec zaplatia poisťovne bez toho, aby ju preniesli do cien (aspoň to tvrdil, v skutočnosti si myslíme, že tomu ani sám neveril). Inými slovami vlastne hovoril, že vymyslel perpetuum mobile, kde sa budú môcť zvyšovať náklady, ale tie sa do cien neprenesú.

Tento rok sa ukázalo, že rok 2017 bol pre slovenské poisťovne na pohľad úspešný. Ich predpísané poistné viditeľne vzrástlo. Keď sme sa na dôvod pýtali generálnej riaditeľky Slovenskej asociácie poisťovní Jozefíny Žákovej na dôvody, odpovedala, že treba brať do úvahy, že na zvýšenie mal výrazný vplyv aj nový osempercentný odvod.

Dnes vieme, že poisťovne túto daň do cien preniesli do veľkej miery, ak nie úplne. A mnohé sa k tomu aj otvorene hlásia. Napríklad poisťovňa Uniqa poslala svojim klientom predpis poistného, kde daň zaradila ako ďalšiu samostatnú položku k „normálnej“ cene.

Dovolíme si tipnúť, že ani on neverí, že jeho 90-miliónový odvod z reťazcov sa neprenesie do cien. Ale keď si môže svoje dane vymýšľať Smer, prečo by si on nemohol?

Salámová metóda pri minimálnej mzde

Nedávno sme písali o paralelnom svete Petra Kažimíra, v ktorom sa mu podarilo splniť si sen každého ministra financií. Zvyšovať dane pre všetkých bez toho, aby sa na to niekoho musel pýtať. Konkrétne, ide o tiché zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia pre domácnosti.

Zatiaľ čo pred desiatimi rokmi odovzdávali domácnosti štátu na prerozdelenie tretinu z toho, čo zarobili, dnes je to na úrovni 37 percent a v najbližších rokoch sa tento podiel priblíži k úrovni štyridsiatich percent. Dane tak celkovo za tento čas vzrástli až o štvrtinu.

Na zmenu nebol nutný žiadny zákon ani hlasovanie poslancov či vlády. Stačilo, aby ministerstvo financií prestalo upravovať nezdaniteľné minimum, teda základ dane. Nezdaniteľné minimum bolo nastavené na úroveň miezd spred desiatich rokov. A namiesto toho, aby sa upravovalo automaticky, teda podľa rastu miezd, si kompetenciu meniť jeho úroveň ponechalo ministerstvo financií. A to sa rozhodlo ho neupravovať. Výsledkom je celkový rast daní pre domácnosti ako celok. Minister financií tak sám, vlastným rozhodnutím a bez toho, aby mu to schválil parlament, zvyšuje dane pre väčšinu domácností v krajine.

Daňový klin, teda podiel poplatkov pre štát, vzrástol za desať rokov pre domácnosti z 33 percent na viac ako 37 percent.

Najbizarnejšie na tom je, že sa to netýka len bohatších či strednej vrstvy, ale napríklad aj poberateľov minimálnej mzdy. Napríklad tento rok vláda rozhodla, že minimálna mzda sa zvýši z dnešných 480 na 520 eur. Dnešných 480 eur v hrubom znamená, že celková cena práce vrátane všetkých odvodov je takmer 650 eur a čistá mzda pre zamestnanca je necelých 400 eur. Rast hrubej mzdy na 520 eur bude znamenať, že celková cena práce vzrastie na vyše 700 eur a čistá na 425 eur.

No v praxi to znamená, že v čistom dostanú poberatelia minimálnej mzdy navyše 27 eur. To je presne toľko, koľko na tom zarobí aj štát. Zvyšovanie minimálnej mzdy je tak zároveň zvyšovaním daní. Na nasledujúcom grafe vidno, ako postupne rastie daňovo-odvodové zaťaženie minimálnej mzdy. Pred desiatimi rokmi sa minimálna mzda zdaňovala na úrovni 8,3 percent, odvtedy daňovo-odvodová záťaž narástla dvojnásobne – na dnešných 17,2 percenta.

Minister financií Peter Kažimír odchádza po jedenástich rokoch strávených na ministerstve financií, z toho sedem rokov pôsobil ako minister. Čoskoro sa stane guvernérom Národnej banky.

Ak by sme pri tejto príležitosti mali vybrať to, čo charakterizuje jeho ministrovanie, tak by to určite bolo, do akej inštrumentárnej dokonalosti dotiahol pre Smer systém „jednou rukou pridáme, druhou zoberieme“.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo