Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
15. september 2014

R. Letz: Sedembolestná môže byť prijateľná aj pre neveriacich ako symbol materskej lásky

Čo spája Slovensko so štátom Mississippi, ostrov Lanzarote alebo región Molise? Je to práve patronát Sedembolestnej Panny Márie. Môžeme ju považovať za výzvu k tolerancii: Sedembolestná môže byť prijateľná aj pre neveriacich alebo nekatolíkov ako symbol pravej obetavej materskej lásky, vysvetľuje ...

R. Letz: Sedembolestná môže byť prijateľná aj pre neveriacich ako symbol materskej lásky

Čo spája Slovensko so štátom Mississippi, ostrov Lanzarote alebo región Molise? Je to práve patronát Sedembolestnej Panny Márie. Môžeme ju považovať za výzvu k tolerancii: Sedembolestná môže byť prijateľná aj pre neveriacich alebo nekatolíkov ako symbol pravej obetavej materskej lásky, vysvetľuje v rozhovore pre Postoy.sk známy historik Róbert Letz, ktorému na túto tému čerstvo vyšla nová kniha Sedembolestná Panna Mária v slovenských dejinách.

Prečo sa Panna Mária nazýva Sedembolestnou?

Tento prívlastok je symbolický. Sedmičku považovali rôzne kultúry staroveku za posvätné číslo. V judaizme, kresťanstve a islame má podobný význam. Vyjadruje dokonalosť, plnosť. V Katolíckej cirkvi je sedmička hojne zastúpená. Máme sedem sviatostí, sedem darov Ducha Svätého, sedem skutkov telesného a sedem skutkov duchovného milosrdenstva, ale máme aj sedem hlavných cností a sedem hlavných hriechov, modlitba Otčenáš obsahuje sedem prosieb a tak by sme mohli ďalej pokračovať. Počet bolestí Panny Márie sa chápal rôzne v teológii i vo výtvarnom umení. Spočiatku bolo najrozšírenejšie zobrazenie s jedným mečom v Máriinom srdci podľa evanjelistu sv. Lukáša (2, 35), potom s piatimi mečmi – podľa počtu Kristových rán – a napokon so siedmimi mečmi – podľa plnosti jej utrpenia. Popri tom sa ešte vyskytovali iné, vyššie počty bolestí, napríklad  6, 7, 8, 9, 12, 23, 27, 50. Holandský dominikán blahoslavený Alanus de Rupe, ktorý žil v 15. storočí, písal dokonca o 150 bolestiach Panny Márie. Počet siedmich bolestí sa teda ustálil najmä vďaka symbolickej sile čísla sedem. Provinčná cirkevná synoda v Kolíne nad Rýnom v roku 1423 schválila sviatok siedmich bolestí Panny Márie ako odčinenie za hriechy a rúhania, ktorých sa dopustili husiti. V roku 1492 založil farár Jan van Coudenberghe, sekretár burgundského vojvodu Filipa Dobrého v meste Reymerswaele Bratstvo siedmich bolestí Panny Márie, ktoré sa rozšírilo po katolíckej Európe. Tým sa úcta k Sedembolestnej viac stabilizovala. Nakoniec pápež Benedikt XIII., člen rádu dominikánov, v roku 1727 rozšíril úctu k Sedembolestnej na celú rímskokatolícku cirkev.  

Vysvetlili ste teda, že sedem je číslom plnosti. Sedembolestná teda znamená, akoby jej život bol plný bolesti. Bolo to naozaj tak?  

Cirkevní otcovia už v prvých storočiach veľa uvažovali o živote Božej Matky. Pritom nemohli obísť hlboký vzťah matky a syna. Vyzdvihli Máriin podiel na diele spásy, i to, že trpela spolu Ježišom. Veď koho väčšmi bolí utrpenie dieťaťa, než jeho matku? Svätá rodina patrila k nižším sociálnym vrstvám, ktoré sa živili ťažkou prácou a poznali núdzu. Ježiš sa musel narodiť v maštali, lebo inde preňho nebolo miesta. Mária so sv. Jozefom a malým Ježišom utekala do Egypta, neskôr bola svedkom umučenia svojho syna. Sprevádzala ho po krížovej ceste na Golgotu, bola pri ukrižovaní a stála pod krížom. Máriina bolesť nebola fyzickou, ale hlbokou duchovnou bolesťou. Splnilo sa Simeonove proroctvo, že jej srdce prebodne meč. Meč v Máriinom srdci je akoby obrazom kopije, ktorá prebodla srdce jej syna Ježiša. Máriin život bol plný bolestí, bola skutočne Sedembolestná. Ak by sme zdôrazňovali iba Máriine bolesti, dopustili by sme sa jednostrannosti. Bola to súčasne žena plná radosti. Zvestovanie, správa, že si ju vybral Boh, aby pod svojim srdcom nosila spasiteľa ľudstva, radostný hymnus Magnifikat (Velebí moja duša Pána), narodenie Ježiša, život s ním v detstve, radosť z jeho múdrosti a verejného účinkovania a napokon najväčšia radosť zo zmŕtvychvstania. Preto sedem bolestí Panny Márie Cirkev vyvažuje jej siedmimi radosťami, je teda aj Sedemradostná.    

Ako mohla uniesť všetky tie bolesti – a predovšetkým ukrižovanie svojho Syna?

Mária bola človek, navyše žena. Niekedy sa aj dnes pozastavujeme nad tým, ako niektoré ženy dokážu uniesť ťažké životné situácie. Napríklad výchova malých detí často bez pomoci manžela, láska k deťom či manželovi, ktorí sa dostanú na šikmú plochu, alebo nekonečná trpezlivá starostlivosť o bezvládnych rodičov. Sila materstva a ženstva nepozná prekážky a dokáže odvaliť aj najtvrdší kameň. Mária bola vnútorne krásna a silná žena, ktorú si Boh vyvolil, aby sa stala matkou Spasiteľa. Vedela, že bude veľa trpieť a prijala to. Má to aj ukryté v mene, veď svedčí o tom aj etymológia jej mena: meno Mária sa napríklad odvodzuje z egyptského „mry“, čo znamená Bohom milovaná, alebo z aramejského Mirjam, čo znamená trpká, plná žalosti, ale zároveň aj krásna, ďalej z hebrejského „rym“ čo znamená Boží dar, ale aj z hebrejského „myr“ – plodná. Mária vydržala Kristovo ukrižovanie predovšetkým vďaka živej nádeji v jeho zmŕtvychvstanie.      

Voláme ju aj patrónkou Slovenska. Čo znamená jej patronát?

Katolíci rôznych krajín majú svojich tradičných patrónov. Patronát od čias raného kresťanstva znamená účinnú nadprirodzenú ochranu mesta, obce, krajiny, diecézy pred vplyvom zla, pred nešťastím, vojnou, hladom, nedostatkom a živelnými pohromami. Patrónov majú aj jednotlivé profesie. Patronát znamená stály príhovor a stálu priazeň, ktorou sa patrón – v našom prípade Sedembolestná – prihovára za nás u Boha.

Je patrónkou len katolíkov alebo celého národa?

Toto je dôležitá otázka. Sedembolestnú považujeme za patrónkou Slovenska a celého slovenského národa. Do jej ochrany však zahŕňame aj všetkých obyvateľov krajiny, ktorí ju obývajú. Je primárne našou katolícko-slovenskou patrónkou, no nie sú vylúčení ani katolíci iných národností (maďarskí a rusínski). Na Slovensku máme nielen katolíkov, ktorí si prirodzene ctia Sedembolestnú, ale aj iné konfesie, najmä evanjelikov. Žije tu aj čoraz viac neveriacich. Sedembolestná je pre nás katolíkov i pre nich výzvou k tolerancii. My im Sedembolestnú nemôžeme vnútiť a oni nám ju nesmú brať. Katolíci tvoria štatistickú väčšinu obyvateľstva. Vyznania, ktoré sú v porovnaní s katolíkmi menej početné, by mali rešpektovať katolícku kultúru a tradíciu, usilovať sa ju viac spoznať a pochopiť, nie odsudzovať. Vzájomný rešpekt, tolerantnosť a otvorenosť pravde ukáže všetkým obyvateľom nášho Slovenska dobrú cestu. Sedembolestná môže byť prijateľná aj pre neveriacich alebo nekatolíkov aspoň ako symbol pravej obetavej materskej lásky. 

Kto chcel, aby Sedembolestná bola našou patrónkou? Žiadali to Slováci alebo o tom bolo rozhodnuté bez nás?

Povedomí slovenskí katolíci považovali Sedembolestnú za patrónku slovenského národa a dávali to jasnejšie najavo od prelomu 19. a 20. storočia. Samozrejme už predtým tu bola silná úcta k Sedembolestnej. Slovenskí katolíci si osvojili Sedembolestnú ako svoju národnú patrónku v čase silnej maďarizácie, sociálnej biedy a vysťahovalectva. O propagáciu Sedembolestnej ako patrónky Slovákov sa najviac zaslúžil vajnorský farár Ferdiš Juriga. Napísal o tom v roku 1911 článok do Slovenských ľudových novín a o dva roky neskôr usporiadal veľkú slovenskú púť do moravského Velehradu, ktorá bola zameraná na uctenie Sedembolestnej Panny Márie ako patrónky Slovákov. Túto udalosť dodnes vo Velehrade zachytáva pamätná tabuľa. Táto akcia nadviazala na 1050 výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Veď títo svätí bratia boli nositeľmi mariánskej úcty medzi našimi predkami. Po vzniku Česko-Slovenska sa slovenskí biskupi rozhodli v roku 1925 požiadať Svätú stolicu o to, aby uznala Sedembolestnú za patrónku Slovenska a slovenského národa. Na katolíckych slávnostiach 15. augusta 1925 Ferdiš Juriga zhromaždených tisícom pútnikov v Šaštíne odporúčal, „aby Sedmiboľastnú Matku Božiu zvolil si národ slovenský za svoju matku a veľkú patrónku.“ Prítomní prijali Jurigov návrh s oduševnením. Napokon 22. apríla 1927 Posvätná kongregácia obradov v mene pápeža Pia XI. vydala dekrét Celebre apud Slovaccham gentem (Slávna u slovenského národa), ktorým splnila žiadosť slovenských biskupov. Od tohto dátumu majú Slováci oficiálne Svätou stolicou potvrdenú skutočnosť, že Sedembolestná je ich patrónkou.   

Majú aj niektoré iné krajiny Sedembolestnú za svoju patrónku?

Pokiaľ ide o samostatné štáty, tak Slovensko je jedinou krajinou, ktorá má patrónku Sedembolestnú Pannu Máriu. Sedembolestná je patrónkou ostrova Lanzarote, ten však tvorí súčasť Kanárskych ostrovov, autonómnej oblasti v rámci Španielska. Sedembolestnú si ctí ako patrónku taliansky región Molise, alebo štát Mississippi v USA.

Inzercia

Úcta k Panne Márii Sedembolestnej sa koncentruje do Šaštína. Prečo práve tam?

Šaštínska bazilika je zasvätená Sedembolestnej Panne Márii. Spolu s dómom sv. Alžbety v Košiciach a dómom sv. Martina v Bratislave ide o najväčší kostol na Slovensku. Priznám sa, informácie o veľkosti týchto troch kostoloch sa rôznia a každý z nich si robí nárok na prvenstvo. To však nie je podstatné. Pútnická bazilika Sedembolestnej v Šaštíne bola postavená v 18. storočí ako najväčší chrám zasvätený Panne Márii Sedembolestnej vo vtedajšej habsburskej monarchii. Bolo to najväčšie a najvýznamnejšie centrum úcty k Sedembolestnej v stredoeurópskom priestore. Preto je prirodzené, že sa úcta k Sedembolestnej sústredila práve tam, hoci sa Sedembolestná uctievala aj na iných miestach Slovenska, napríklad v Bratislave, v Kráľovej pri Senci, Trstíne-Hájičku, Holíči, Nitre, Topoľčanoch, Radvani pri Banskej Bystrici, Košiciach a inde.

Keď sa pozrieme na Šaštín „vtedy a dnes“, je ešte takým významným pútnickým miestom, ako bol v minulosti?

Podľa môjho názoru ním stále je. Je to integrálne duchovné centrum Slovenska, ktoré prijímajú za svoje všetci katolíci bez ohľadu na regionálne rozdiely a geografickú vzdialenosť. Dnes nie je problém pricestovať do Šaštína. Význam Šaštína je daný obrovskou duchovnou silou, ktorú tu čerpajú pútnici, mnohými uzdraveniami a posilnením vo viere. Uvedomme si, že Šaštín osobne navštívili niekoľkí svätci: sv. Klement Mária Hofbauer, sv. Matka Tereza, sv. Ján Pavol II., blahoslavená Zdenka Cecília Schelingová. Chodievali sem niekoľkí adepti blahorečenia: biskupi Michal Buzalka a Ján Vojtaššák, salezián Titus Zeman a lazarista Janko Havlík. Bolo by však dobré, keby sa Šaštín viac dostal do povedomia verejnosti, aby sa naň nemyslelo iba jednorázovo počas pútí, aby sa mu venovala väčšia pozornosť pri starostlivosti a obnove, a to nielen baziliky, ale aj celého kláštorného komplexu a vôbec pútnického areálu. Nech domáci či cudzinec, ktorý sem zavíta, sa naozaj cítil ako doma.      

Naozaj si Slovensko ctí Sedembolestnú – alebo je to pre nás skôr len formalita?

Dnešné Slovensko je v stálom kvase a prerode. Katolícke Slovensko, ak je úprimne veriace, si nemôže nectiť Sedembolestnú. Je to súčasť našej náboženskej a národnej identity. Formalizmus zabíja živú vieru. Rodiny, kňazi a rehoľníci a vôbec všetci veriaci držia v rukách kľúč, ako sa dostať z formalizmu, ktorý je dôkazom pohodlnosti, netvorivosti a bezmyšlienkovitosti. Mladá generácia, ktorá pod vplyvom konzumného spôsobu života, systematickej práce niektorých mienkotvorných médií a „nekonformných osôb“ dosť rebeluje proti Katolíckej cirkvi, zaujíma často iba odmietavú módnu pózu. Určite však v srdci hľadá správnu cestu a kladie si hlbšie otázky. Časom zistí, že je klamaná a oberaná o skutočnú slobodu a svoju ľudskú dôstojnosť. Treba ju pochopiť a prijať, pomôcť jej zapojiť ju do života Cirkvi, ukázať jej príťažlivosť kresťanstva, ktoré dáva životu vyššie smerovanie a zmysel.

Napísali ste knihu Sedembolestná Panna Mária v slovenských dejinách. Odkedy sa vyskytuje Sedembolestná v našej histórii?

Moja kniha podáva základné informácie o mariánskej úcte a osobitne o úcte k Sedembolestnej Panne Márii na Slovensku. Na Slovensku sa zvyklo používať pomenovanie Sedembolestná dosť široko, a to aj ako synonymum širšie chápaného pomenovania Bolestnej Matky Božej. Navyše Sedembolestná ešte nemusí znamenať aj jednoznačné výtvarné znázornenie so siedmimi mečmi, zabodnutými v srdci Panny Márie. U nás sa za často za synonymum Sedembolestnej považuje pieta. Slovensko bolo súčasťou európskeho priestoru, kde sa stretávali vplyvy kresťanského západu a východu. Osobitná úcta k Bolestnej Matke Božej je v západnej Európe dokumentovaná od 12. storočia. Slovensko, vtedy súčasť Uhorského kráľovstva, bolo cez kláštory napojené na vtedajšiu európsku vzdelanosť. Veľkú propagáciu úcty k Bolestnej Matke Božej urobili piety, zobrazujúce Ježišovo telo v náručí jeho matky Márie po sňatí z kríža. Na Slovensku ich máme viacero, najstaršie pochádzajú z prelomu 14. a 15. storočia. Pieta sa tak ujala, že sa stala súčasťou slovenského ľudového umenia a patrila k jeho najčastejším motívom.

Kto bol zdrojom tejto mariánskej úcty?

Úcta k Bolestnej Matke Božej sa k nám dostávala najmä cez rehoľu františkánov. Zrejme najstarším slovenským kostolom a kláštorom, ktorý má pôvodné patrocínium Bolestnej Matky Božej, je kostol a kláštor františkánov v Skalici z roku 1467. Kostol v Trstíne-Hájičku z 13. storočia má síce pôvodné mariánske patrocínium, ale patrocínium Bolestnej Matky Božej dostal až neskôr. Nádherný stredoveký hymnus Stabat mater dolorosa (Stála matka bolestivá) od Jacopone da Todiho z konca 13. storočia sa spieval aj v našich kostoloch a jeho slovenský preklad nechýba v prvom slovenskom katolíckom spevníku Cantus Catholici od Benedikta Szőllősiho. Osobitná úcta k Sedembolestnej Panne Márii sa na Slovensku udomácnila prostredníctvom rôznych tlačí a modlitieb v časoch rekatolizácie. Jej najväčší rozmach však nastal až po zavedení celocirkevného sviatku Sedembolestnej v roku 1727. Šírili sa rôzne modlitby a pobožnosti ku cti Sedembolestnej. Pri chráme Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne od roku 1778 pôsobilo Združenie Sedembolestnej Panny Márie, ktoré združovalo všetky tri národnosti: slovenskú, nemeckú a maďarskú. Ide o prvý známe združenie zamerané na šírenie úcty k Sedembolestnej Panne Márii na Slovensku.

Vieme pomenovať aj osoby, ktoré sa pričinili o rozvoj úcty k Sedembolestnej?

Medzi Slovákmi šírili úctu k Sedembolestnej viaceré významné osobnosti, najmä františkánski pátri Vojtech Jakub Gazda, Urban Martin Prvý, Metod Jozef Gazdík, ďalej farári Juraj Fándly, Jozef Matejka, Andrej Radlinský, Jozef Závodník a kapucín Franko Víťazoslav Sasinek. Pátra Gazdu neuvádzam na prvom mieste náhodou. V roku 1799 vydal v Trnave dielo BolestnegMatkj Marje w seďem Boľesťách postawenég utrpné Rzgimáňí, které nekdi w postních Kázňách zwestowal, potom ale pobožním Cťitelom k duchownému Užitku na Swetlo widal Otec Adalbertus Gazda. Ide o prvý väčší slovenský súbor kázní tematicky zameraných na úctu k Sedembolestnej Panne Márii.

Patrí Sedembolestná už len minulosti, alebo nám budem mať čo povedať ešte aj do budúcna?

Úcta k Sedembolestnej má svoje historické korene. Vykryštalizovala sa postupne v dejinách, do značnej miery ich odzrkadľuje, no nasmerovaná je pre aktuálneho človeka. Podľa môjho názoru má čo povedať aj súčasníkovi, ktorý – hoci rád uniká z reálneho sveta – má svoje hlboké bôle a musí zvádzať ťažký zápas o vlastnú osobnú, ľudskú, ale aj náboženskú, národnú a kultúrnu identitu v globalizujúcom sa svete. Navyše ide o dôležitý symbol slovenskej náboženskej a národnej identity.

Matúš Demko

Ilustračné foto: bazilika.sk, postscriptum.sk

Odporúčame

Vojaci potrebujú priateľa a dôverníka

Vojaci potrebujú priateľa a dôverníka

Pred niekoľkými rokmi sme opísali Afganistan ako krajinu, kam nikto nechce. Gréckokatolícky kňaz, manžel a otec troch detí Slavko Ganaj sa tam znova vrátil. Po druhýkrát ako vojenský kaplán, tentoraz v záverečnej rotácii misie ISAF. Na niekoľko mesiacov sa jeho domovom opäť stalo medzinárodné vojens...

František Mikloško: Kolakovičovci

František Mikloško: Kolakovičovci

13. septembra 1943 prišiel na Slovensko chorvátsky jezuita Tomislav Kolakovič. Mal vtedy 37 rokov. Slovensko si vybral jednak pre osobné bezpečie, v Chorvátsku mu zo stany nacistov hrozilo zatknutie, jednak, pri očakávanom prechode frontu sa odtiaľto chcel dostať do Sovietskeho zväzu. ko...

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.