Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.
Ďakujeme!
Redakcia Postoja
Sú to zvláštne prezidentské voľby. Najsilnejšia a druhá najsilnejšia vládna strana stále nemajú kandidáta ani sa nezdá, že by vedeli, koho nominovať. Ani opozícia sa nemá dôvod tešiť. Najsilnejšia opozičná strana podporila muža, ktorý nebojuje Sulíkove boje, dve ďalšie opozičné strany tiež ešte nikoho nepodporili, Matovič akoby trhal lupienky z kvetu a pýtal sa, či má kandidovať sám alebo to skúsiť s Veronikou Remišovou, KDH opakovane odkladá rozhodnutie z mesiaca na mesiac.
Znamená to dve veci. Po prvé, ako poukázal Martin Slosiarik, situácia v Smere a definitívny koniec úvah o kandidátovi Lajčákovi znamená, že voľby budú pravdepodobne vyrovnanejšie, ako sa čakalo. Po druhé, z tejto situácie ťažia do značnej miery nezávislí kandidáti, aspoň zatiaľ. Najmä Harabin.
Ako prvý na to zareagoval Robert Mistrík. Začal viesť kampaň, aby sa časť opozície zjednotila a zabránila tým škaredej voľbe medzi kandidátom Smeru a Harabinom v druhom kole. Mistrík vyzval Mikloška, Čaputovú a Krajniaka, aby ho podporili, a odmietol s nimi diskutovať.
Myslím, že sa nám tu črtá český vzor, najmä jeho najväčšie riziko: Slovenský vedec kráča v stopách českého vedca Drahoša.
Mistríkova obava je kóšer, Harabin je silný kandidát. Predstavuje reinkarnáciu mečiarizmu, človeka, ktorý ochotne povie presne to, čo sa mu hodí, bezškrupulózneho sudcu, ktorého meno reprezentuje nespravodlivosť, nie ideál spravodlivosti. S Harabinovým zameraním na „kresťanské hlasy“, s odporom voči Istanbulskému dohovoru, účasťami na púťach, s videami s ikonou v pozadí a podobne si však treba položiť inú otázku:
Kto dokáže tejto jeho hre čeliť?
Mistrík správne cíti problém, ale má dve nevýhody. Po prvé, je neznámy, nepolitický, stále nevieme, čo si o ňom myslieť. A ak bude odmietať debaty s ostatnými opozičnými kandidátmi, ani sa to nedozvieme. Je slabší, ako bol Kiska, pretože nemá v životopise Dobrého anjela, a v niečom je slabší, aj ako bol v Česku Drahoš, ktorý dokonca diskutoval so všetkými.
Po druhé, ak by sme prijali jeho úvahu, že krajina potrebuje kandidáta, ktorý dokáže spájať liberálne hlasy s tými kresťanskými, prečo by to mal reprezentovať práve on? Dokázal by vysvetliť kresťanom, ktorí chcú voliť Harabina, pretože v ňom chybne vidia slovenského Trumpa, že je to omyl? Čím by ich presvedčil?
Ak je ale pravda, že Harabin dokáže oslovovať praktizujúcich kresťanov (nemýliť si s voličmi KDH, tu platí to isté ako v 90. rokoch), treba tomu čeliť dôveryhodnejšie, autentickejšie.
Svoju rolu by mala zohrať cirkev. Že o probléme vedia biskupi, ukázali v poslednom pastierskom liste, ale potrebujeme počuť jasnejšie slovo. Svoje by mali povedať aj ďalší lídri v tomto priestore na čele s kňazom Mariánom Kuffom, ak myslí svoju spoločenskú angažovanosť vážne. Musí si pamätať, ako vážne myslel Mečiar a jeho ekipa cyrilo-metodské dedičstvo, ochranu života pred narodením, všetky tie reči o sviatkoch a podobne. Bola to hra, tejto metóde odvtedy narástla brada. A to sa týka aj ďalších. Zaváhanie s Harabinom môže totiž napokon zničiť aj Kuffu a jeho hnutie.
Aby som sa vrátil k otázke, Harabinovi by mal čeliť niekto, koho vieru nemožno spochybniť a kto vie, ako sa s mečiarizmom bojuje. Kto môže Harabinovi do očí povedať, že je farizej. A komu to možno uveriť, pretože to reprezentoval vždy, keď stál Harabin na opačnej strane, pred rokom 1989 aj po ňom.
Harabin je priama výzva pre Františka Mikloška.