Po troch rokoch potrebujeme opäť spraviť silné gesto

Po troch rokoch potrebujeme opäť spraviť silné gesto

Lietadlo s utečencami z Iraku pristálo na letisku v Košiciach desiateho decembra 2015 o 22.30. Foto: TASR/Milan Kapusta

Kresťanské inštitúcie by mali zatlačiť, aby Slovensko ponúklo pomoc rodine Asie Bibi aj ľuďom, ktorí sú kvôli nej v nebezpečenstve.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu.

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

Pred tromi rokmi prišlo na Slovensko 149 Iračanov, vojnových utečencov. Keďže išlo o komunitu asýrskych kresťanov, objavili sa výhrady, že ide o príliš homogénnu skupinu a pomáhať by sa nemalo iba kresťanom.

Úspech, ktorý nás nebolel

Skutočnosť však bola veľmi prozaická. Komunita z Erbilu sa na Slovensko dostala vďaka tomu, že pre nich miesto hľadal ich kňaz, ktorý – zhodou okolností – zaklopal aj na tunajšie dvere.

Pokojný príchod im vtedy pomohla vybaviť tunajšia cirkev, laici aj kňazi, ktorí pomáhali s operatívou. Biskupi zasa zatlačili na ministra vnútra, aby slovenské úrady rýchlo urobili potrebné administratívne opatrenia. V porovnaní s veľkosťou problému nebola táto akcia viac než kvapkou v mori, no bolo to najviac z toho, čo Slovensko urobilo v rámci migračnej krízy, v tomto prípade pre vojnových utečencov. Žiadna iná sila okrem týchto aktivistov tu nedokázala zorganizovať väčšiu vec.

Význam to malo nielen pre tú poldruha stovku ľudí, ktorí tu našli útočište v najťažších chvíľach života, ale aj pre Slovensko. Ukázalo sa, že v prípade konkrétnych ľudí, ktorých osudy sme poznali a u ktorých nebol dôvod spochybňovať motív ich príchodu, nevznikol s ich prijatím žiadny problém. Ani Smeru to na percentách neubralo.

Po troch rokoch tu z tejto skupiny Iračanov zostala zhruba polovica, viacerí odišli do iných krajín EÚ, iní sa vrátili domov, do Iraku. Tí, čo tu zostali, naozaj začali nové životy. Kúpili si autá, domy, podľa našich informácií majú všetci prácu, niektorí podnikajú, deti chodia do školy či dokonca študujú na tunajších univerzitách. V dedinke pri Nitre, kde sa väčšina usadila, nie je väčší problém s nimi, ani oni nemajú väčšie problémy s miestnymi.

Po troch rokoch sa dá povedať, že hoci za smutných okolností, išlo o úspešnú akciu. Pre týchto ľudí išlo o vydretý úspech, no Slovensko nijako nezabolel.

Pre pohár vody

V roku 2009 sa pakistanská žena Asia Bibi napila zo studne, čím podľa miestnej moslimskej komunity znečistila vodu. Okrem toho, že Asia je kresťanka, pochádza tiež z najnižšej kasty dalitov – tzv. nedotknuteľných. Po následnej konfrontácii, v ktorej povedala, že Ježiš Kristus na rozdiel od Mohameda za ľudí zomrel, sa ocitla vo väzení a bola odsúdená na trest smrti obesením. Keďže na jej hlavu bola vypísaná vysoká odmena, dali ju z obavy, aby jej nesiahla na život niektorá zo spoluväzenkýň, na samotku. Následne sa začal právny boj o jej záchranu.

Dvoch politikov, ktorí jej vyjadrovali podporu, za ten čas zavraždili. Moslimského guvernéra Pandžábu Salmaana Taseera zabil jeho vlastný bodyguard. Jediný kresťanský člen pakistanského kabinetu, minister pre menšiny Shahbaz Bhatti, u ktorého práve bývala rodina Asie, prišiel o život po atentáte, ku ktorému sa prihlásil Taliban (viac v našom článku).

Shahbaz Bhatti, niekdajší minister pre záležitosti menšín, sa stretáva s členmi rodiny Asie Bibi. Krátko nato, 2. marca 2011, bol zabitý. Foto – Profimedia.sk

V posledný októbrový deň tohto roka ju napokon Najvyšší súd oslobodil. A začali sa ďalšie problémy. V krajine vypukli obrovské nepokoje bojujúce za jej zabitie. Škody za tri dni po vynesení oslobodzujúceho rozsudku presiahli miliardu eur. Vláda ustúpila davu a sľúbila, že nebude namietať proti revízii rozsudku. Asia teda čaká na ďalší „rozsudok“.

Bude to gesto, ktoré dobre padne týmto prenasledovaným ľuďom a dobre by padlo aj Slovensku. Zdieľať

Ak však všetko dopadne dobre, čo sa s nádejou očakáva, Asia bude musieť okamžite opustiť krajinu. A nielen ona, ale celá jej rodina, jej právnik a jeho rodina a zrejme aj ďalší ľudia, ktorí im pomáhali, pravdepodobne vrátane sudcu Najvyššieho súdu, ktorý tiež čelí nebezpečenstvu.

Hoci to spočiatku vyzeralo, že západný svet sa týchto ľudí okamžite ujme, situácia sa začína komplikovať. Nedávno sme písali o zvláštnom precedense, v ktorom Veľká Británia odmieta poskytnúť ochranu a povolenie na pobyt z obavy, že by rozhnevala tamojšiu veľkú pakistanskú, resp. moslimskú komunitu. Zdá sa, že z podobných dôvodov sa k činu neodhodlali aj ďalšie krajiny, ktoré pomoc sľubovali. Hoci tesne po jej prepustení sa hovorilo, že viaceré krajiny sú ochotné ju prijať, dodnes nie je zrejmé, či by tak naozaj urobili.

Gesto, ktoré potrebujeme

No nejde len o ňu. Jej právnik Saif ul Malúka, ktorý si donedávna užíval postavenie vyššej vrstvy, je dnes na nútenom turné po Európe a hľadá miesto, kde by sa s rodinou uchýlil. Zatiaľ neúspešne.

Domov sa vrátiť nemôže, pretože vplyvní klerici ho už odsúdili na smrť. Jeho manželka, univerzitná profesorka matematiky, a jeho dvanásťročná dcéra, dnes žijú pod policajnou ochranou.

V týchto dňoch hľadá pomoc v Česku.

Niet dôvodu, aby Slovensko nemohlo byť krajinou, ktorá poskytne útočisko jemu, ďalším ľuďom z tohto prípadu, ktorí to potrebujú, nehovoriac o pomoci samotnej Asii Bibi a jej rodine, ak je to potrebné.

Nezáleží na tom, či tu budú chcieť zostať dlhšie ani či sme pre nich perspektívna krajina. Ak sa k tomu neodhodlá samotná vláda, bolo by dobré, keby na to zatlačili aj inštitúcie kresťanských cirkví.

Bude to gesto, ktoré dobre padne týmto prenasledovaným ľuďom a dobre by padlo aj Slovensku.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo