Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
09. september 2014

Príďte si uctiť Krčméryho a Jukla do Šintavy

Obec Šintava v spolupráci s Ústavom pamäti národa v stredu 10. septembra pomenuje svoje námestie po osobnostiach protikomunistického odboja Silvestrovi Krčmérym a Vladimírovi Juklovi. jukl-v-krcmery-s-2.jpg Podujatie sa začne o 9.00 hod. samotným slávnostným pomenov...

Príďte si uctiť Krčméryho a Jukla do Šintavy

Obec Šintava v spolupráci s Ústavom pamäti národa v stredu 10. septembra pomenuje svoje námestie po osobnostiach protikomunistického odboja Silvestrovi Krčmérym a Vladimírovi Juklovi.

Podujatie sa začne o 9.00 hod. samotným slávnostným pomenovaním námestia a odhalením pamätníka. Nasledovať bude konferencia venovaná osobnostiam S. Krčméryho a V. Jukla. V dvoch blokoch na nej so svojimi príspevkami vystúpia bývalí členovia katolíckeho disentu František Mikloško, Ján Čarnogurský, zakladateľ združenia ERKO Evžen Valovič a Daniel Bédi, predstavený Spoločenstva Fatima, ktoré so súhlasom tajného biskupa Korca založili Krčméry a Jukl. V druhom bloku vystúpi Mons. Ladislav Stromček, v súčasnosti generálny vikár Žilinskej diecézy a za komunizmu tajne vysvätený kňaz a spravodajca Hlasu Ameriky. Príspevky prednesú aj katolícky aktivista Albín Maslaňák, publicisti Jaroslav Daniška, Jozef Majchrák a historici František Neupauer a Ján Šimulčík.

Po konferencii bude v miestnom kostole sv. Martina nasledovať svätá omša a po nej sa vo farskom centre uskutoční premietanie dokumentárneho filmu o Krčmérym a Juklovi spojené s diskusiou. Celé podujatie je verejné.

Pozrite si svedectvá z videoarchívu Ústavu pamäti národa:
Silvester Krčméry
Vladimír Jukl
Zdieľať

Silvester Krčméry a Vladimír Jukl patrili medzi najvýznamnejších príslušníkov slovenského protikomunistického odboja, nazývaní boli aj „generáli tajnej cirkvi“. Obaja boli žiakmi chorvátskeho kňaza Tomislava Kolakoviča, ktorý na konci 2. svetovej vojny na Slovensku a v Česku vytvoril náboženské spoločenstvo Rodina, jeho členov viedol k odporu proti nacizmu a pripravoval ich na život v prichádzajúcom komunizme. Krčméry a Jukl, napriek svojmu mladému veku – ani jeden z nich vtedy ešte nemal ani 30 rokov, boli pre svoju náboženskú činnosť na začiatku 50. rokov zatknutí a odsúdení. Silvester Krčméry dostal 14 rokov odňatia slobody, pred tým si 3 roky odsedel vo vyšetrovacej väzbe, z toho 14 mesiacov na samotke, počas väzenia bol fyzicky aj psychicky mučený. Vladimírovi Juklovi bolo udelených 25 rokov, predchádzala tomu desaťmesačná väzba (väčšinou na samotke) taktiež spojená s mučením.

Inzercia

Vladimír Jukl bol odsúdený 13. júna 1952 vo veľkom procese s Otom Mádrom a spol. Krčméry o tom neskôr povedal, že to bol prvý politický proces, ktorý pre komunistov skončil fiaskom, lebo neprebiehal tak, ako si zrežírovali. O podobných procesoch pravidelne informovali v tlači na niekoľkých stranách s uvedenými (samozrejme vynútenými) priznaniami, aby ukázali "nepriateľov ľudu" a udržovali tak strach medzi obyvateľstvom. No pri tomto nemohli, lebo nik sa nepriznal k niečomu nečestnému. "Sám referent zúril: 'K ničomu sa nepriznali, preto dostali také vysoké tresty.'" Keď sa napr. pýtali obvinenej J. Krajčíkovej: "Aký postoj máte teraz k obvinenému Mádrovi? Zatiahol vás do peknej šlamastiky!" Ona odpovedala: "Zaviazaná som mu do smrti. Pomohol mi k viere."

Obhajobná reč Silvestra Krčméryho, ktorú predniesol na súde v Trenčíne 24. júna 1954, patrí medzi najvýznamnejšie prejavy proti komunizmu vôbec. Kultivovane, ale rázne v nej odmietol praktiky aj idey komunizmu, jeho posledné slová boli: „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu. Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí tá pravda. Lebo je väčšia a silnejšia ako moc. Kto však má v rukách moc, ten si myslí, že môže pravdu potlačiť. Zabiť. Alebo i ukrižovať. Ale pravda dosiaľ ešte vždy vstala i vstane z mŕtvych.“

V 60. rokoch režim mnohých politických väzňov podmienečne prepúšťal na amnestiu. Keď v roku 1964 Jukla v tejto veci predvolal prokurátor, Jukl mu povedal, že ak sa počas vyšetrovania priznal k protištátnej činnosti, tak to bolo pod nátlakom a berie to späť, tiež že žiada preskúmanie celého procesu. Krčméry bol ešte ráznejší, hovoril: „Podmienečne môžu byť prepustení takí ľudia, čo sa vo väzení polepšili. Ja som sa nepolepšil, zostal som taký, aký som bol. A preto odmietam amnestiu. Trvám na opätovnom prešetrení môjho prípadu.“ Nakoniec žiadosť o prepustenie podali jeho príbuzní, no aj potom svojsky protestoval. V knihe V šľapajách Kolakoviča spomína: "Išiel som do Prahy na Najvyšší súd a dôsledne som žiadal o zrušenie podmienečného prepustenia. Ukazoval som im, že mám potvrdenie na 14 rokov a mám právo si to odsedieť. Upozornili ma, že nik nemá právo, podľa nejakého paragrafu, podávať sťažnosť vo svoj neprospech. 'Aký neprospech! Ja som žiadal o prešetrenie! A mám potvrdenie na 14 rokov! 14 rokov si mám právo odsedieť.' Z toho vznikla fáma, že ma museli z basy vyhadzovať." (K tomu by bolo vhodné podotknúť, že podmienky v komunistických väzeniach boli neporovnateľne tvrdšie oproti dnešným.)

Keď sa nakoniec spolu s Juklom ocitli na slobode, najprv boli sklamaní z poloprázdnych kostolov a že mnoho ľudí ohlo chrbát. Takisto, že sa nemohli spoľahnúť na podporu biskupov a kňazov, ktorí boli vtedy v područí režimu, naopak, apoštolát museli robiť aj medzi nimi. Začali vytvárať malé náboženské spoločenstvá najprv medzi vysokoškolákmi, neskôr po rokoch pokornej trpezlivej práce sa sieť rozrástla po celom Slovensku a vytvorila tajnú cirkev nezávislú na štátnych štruktúrach. Jej dielom bolo vydávanie tajnej samizdatovej literatúry, pašovanie náboženskej literatúry zo zahraničia, organizovanie evanjelizačných spoločenstiev, petičných akcií, státisícových pútí. A nakoniec aj Sviečkovej manifestácie v marci roku 1988, ktorá bola najsilnejším verejným protikomunistickým prejavom na Slovensku.

Silvester Krčméry a Vladimír Jukl vytvorili veľké spoločenstvo ľudí, ktorí sa počas komunizmu nezlomili a aj za cenu ťažkého väzenia si zachovali slobodného ducha. Niesli našu slobodu na svojich pleciach. František Mikloško o takýchto ľuďoch napísal, že vďaka ich životom sa Slovensko môže smelo pozrieť do očí všetkým civilizovaným krajinám. Príďte si ich uctiť do Šintavy.

Lukáš Obšitník

Odporúčame

James Foley, statočný novinár popravený v Iraku

James Foley, statočný novinár popravený v Iraku

V utorok 19. augusta irackí militanti z extrémistickej organizácie Islamský štát brutálne popravili amerického novinára Jamesa Foleyho. Na pozadí správ, ktoré sa viac venujú okolnostiam jeho popravy či hľadania jeho vraha trochu zanikol životný príbeh tohto vzácneho človeka, ktorý nebol iba obyčajn...

Podpisové hárky za referendum o rodine sú už u prezidenta

Podpisové hárky za referendum o rodine sú už u prezidenta

Osud referenda o ochrane rodiny má v rukách prezident Andrej Kiska. Predstavitelia Aliancie za rodinu, ktorá iniciovala a organizovala zber podpisov pod petíciu za jeho vypísanie, spolu s dobrovoľníkmi a sympatizantmi dnes prezidentovi odovzdali 408 322 podpisov. Aliancii sa podpisy podarilo vyzbie...