Nečakáme, že chudobné regióny vyseká z bryndy niekto iný

Nečakáme, že chudobné regióny vyseká z bryndy niekto iný

Ilustračná foto z Gemera, FOTO TASR – Branislav Caban

Štefunkovi progresívci navrhujú ďalšie plytvanie. Článok s týmto bombastickým titulkom sa včera objavil na titulke portálu postoj.sk.

Autorom nie je redaktor Postoja, ale analytik Tomáš Meravý. Ako člen hnutia Progresívne Slovensko (PS), ktorý je v téme jemne zaangažovaný, dovolím si zareagovať.

Na úvod pár dôležitých informácií, ktoré čitateľovi pomôžu lepšie pochopiť kontext tejto diskusie a názory, ktoré budem prezentovať. S Tomášom Meravým sa zbežne poznáme ešte z čias, keď ja som pracoval ako novinár a Tomáš ako poradca politikov SDKÚ-DS. Tykáme si, preto aj v tomto texte použijem osobnejší tón. Po druhé, uvedený článok s jeho menom, ktorý v pondelok vyšiel na Postoji, je v skutočnosti Tomášov štyri dni starý status na facebooku. 

Pod statusom sa rozprúdila živá diskusia, v ktorej zazneli nielen výhrady voči PS, ale aj proti Tomášovi. Pár zásadných som mu adresoval i ja. Na Postoji však zverejnil len svoj pôvodný status, akoby ani jeden z komentárov na facebooku nebol takej sily, aby sa Tomáš skorigoval. Tak to skúsim ešte raz. 

Principiálna otázka na úvod

Dúfam, že sa Tomáš neurazí, ale keď som si prečítal jeho status, nebolo mi vôbec jasné, či náš plán na naštartovanie menej rozvinutých regiónov kritizuje kvôli tomu, že by bol nedomyslený alebo preto, lebo si myslí, že je hlúposť, aby sa vláda pokúšala zmierniť regionálne rozdiely. 

Položil som túto otázku Tomášovi priamo, ale namiesto odpovede som si prečítal vyhýbavú protiotázku „prečo by som ja mal odpovedať na otázky?“. Zvláštny prístup, ktorý ho ako analytika nectí. Názor PS v tejto téme je jasný: sme presvedčení, že je našou povinnosťou predostrieť a presadiť rozumný plán, ako zastaviť prehlbovanie priepasti medzi bohatým západným Slovenskom a Považím na jednej strane a chudobnejúcimi okresmi na Gemeri či na Spiši na strane druhej. Prečo je to našou povinnosťou? Pretože pre státisíce ľudí na Slovensku je región, v ktorom žijú, oveľa viac ako len miesto výkonu práce. Je to ich domov, kde majú rodinu, je to často krajina s krásnou prírodou, ktorá je pre nich väčšou hodnotou ako trinásty plat. 

Pomôcť im k dôstojnému životu (skrze prácu) na mieste, ku ktorému majú vzťah, je nielen ľudské, ale aj osožné. Stačí sa pozrieť na mapu volebných výsledkov a uvidíme, že extrémistom sa darí najviac tam, kde je vysoká nezamestnanosť a beznádej. Stačí sa pozrieť na výsledky testovania slovenských žiakov a zistíme, že kvalita vzdelávania začína nebezpečne korelovať s ekonomickou úrovňou jednotlivých okresov. Stačí sa pozrieť do vyľudnených obcí s chátrajúcimi domami, ku ktorým vedú rozbité cesty popri čiernych skládkach, a každému musí byť jasné, že Slovensko (celé, nie iba Tatry a Bratislava) môže byť atraktívnou turistickou destináciou iba vtedy, keď život na Gemeri, v Šariši a Spiši bude prekvitať, nie upadať. Jednou z vízií Progresívneho Slovenska je spravodlivý štát. No sotva sa dá naplniť, ak Slovensko nebude zároveň súdržný štát. Odstraňovanie priepastných regionálnych rozdielov je jedna cesta, ako sa k väčšej súdržnosti dopracovať.


Aké plytvanie?

Povedzme, že aj Tomáš uznáva potrebu zmierňovania regionálnych rozdielov. (Aj nám v PS je pritom jasné, že nejaké rozdiely medzi okresmi vždy budú.) Len sa mu nepáči spôsob, akým ho chceme dosiahnuť. Vraj chceme plytvať. Toto tvrdenie podkladá číslami: na investičnú pomoc fabrike Jaguar Land Rover pri Nitre štát dal 130 miliónov eur, vďaka čomu by malo vzniknúť 14,5-tisíc pracovných miest. Zatiaľ čo podľa našich prepočtov vznikne v osemnástich najmenej rozvinutých okresoch vďaka našej reforme minimálne 15-tisíc pracovných miest za tri roky a bude nás to stáť 300 miliónov eur ročne, ktoré štát nezinkasuje kvôli úľavám na odvodoch a daniach. 

Naša reforma pri takomto pohľade vyzerá ako drahý špás. Lenže nie je. Tomáš totiž zabudol, že ďalšia automobilka na západnom Slovensku (!) nás v skutočnosti bude stáť 600 miliónov eur a že podľa ostatného odhadu ministerstva financií vďaka nej vznikne 10-tisíc pracovných miest. Napriek tomu píše, že náš návrh by mal mizernú efektivitu a je len politickým marketingom.

V Tomášovom facebookovom statuse, ktorý sa článkom stal, sme sa tiež dozvedeli, že zaviesť plošné daňové úľavy v zaostalých regiónoch je nielen neefektívne, ale aj nespravodlivé a nesociálne. Na tej nespravodlivosti by sme sa vedeli zhodnúť. No nie preto, že by sme mali rovnaký názor. Ale preto, že spravodlivosť (najmä v ekonomike) je do značnej miery subjektívny pojem a každý ju vníma rozlične. Pre Progresívne Slovensko spravodlivosť zahŕňa aj zohľadnenie toho, že niekto je v nevýhode už na štartovacej čiare. Jednoducho ťažšie sa tvoria nové pracovné miesta podnikateľovi v okrese, kde sú cesty v dezolátnom stave, väčšina obyvateľov zarába minimálnu mzdu a najšikovnejší ľudia odišli do Bratislavy alebo do zahraničia. 

Ak chceme, aby v takom okrese pracovných miest pribúdalo, musíme firmám dočasne pomôcť. Pre Tomáša je zrejme spravodlivosť to, keď štát ku všetkým firmám vždy a všade pristupuje úplne rovnako. No potom v prípade Jaguaru, keď už sa rozhodol použiť tento príklad, by mal tvrdiť, že každá jedna slovenská firma by mala dostať rovnakú investíciu. Alebo žiadna.

Chce to viac sestričiek!

Tvrdenie o nesociálnosti našej reformy Tomáš podkladá (ak som to správne pochopil) nasledujúcimi otázkami: „Skúsili si progresívci spočítať, koľko zdravotných sestier by bolo možné zamestnať za tieto peniaze? Alebo o koľko by bolo možné zvýšiť platy učiteľov? Koľkým rómskym deťom by sme vedeli za tieto peniaze zabezpečiť lepšie vzdelanie a štart do života? Koľko kilometrov ciest by sa dalo postaviť? Alebo koľko materských škôl?“ Ako som ilustroval v úvode, Tomáš rád odpovedá protiotázkami. 

Tak to skúsim jeho štýlom: Ako by zamestnanie tisícok zdravotných sestier pomohlo rozvoju zaostalých regiónov? Akože, to miesto malej fabriky nech tam štát postaví novú nemocnicu? Dobre, ale kto bude vyrábať chorých? Nevšimol si, že vďaka našej reforme zarobia viac aj učitelia? Kedy a s akou efektivitou by sa prejavilo, keby sme teraz stámilióny eur investovali do vzdelávania rómskych detí, pričom by sme neurobili nič, aby v blízkostí ich obydlí bola aj nejaká práca? Naozaj si, Tomáš, myslíš, že nové kilometre pomaly a predražene postavenej diaľnice je to najlepšie, čo môžeme pre hladové doliny spraviť? Kde si čítal, že mimo veľkých miest je akútny nedostatok materských škôlok, keď navrhuješ stavať nové?

Už som to napísal do komentára pod Tomášov status, že otázka, čo by na našu reformu povedal Martin Filko, mi pripadá mierne nemiestna. Vzhľadom na to, že nie je to tak dávno, ako Martin tragicky zahynul. Ale dobre. Opýtal som sa na to Ivana Štefunka, ktorý sa s Martinom veľmi dobre poznal, a aj spoluautora reformy Jána Remetu, ktorý s Martinom pracoval na IFP. Obaja hovoria, že pre M. Filka boli regionálne rozdiely jednou z troch priorít, ktoré okrem zdravotníctva a školstva chcel dlhodobo riešiť. 

Bol dokonca pri rozbiehaní myšlienky pomoci chudobným regiónom prostredníctvom akčných plánov. A spolu s Janom presvedčil politikov o potrebe zaviesť odvodovú odpočítateľnú položku v zdravotných odvodoch, ktorú pozitívne prijali všetci zainteresovaní. Viaceré ekonomické think-tanky teraz odporúčajú jej rozšírenie na sociálne odvody. Mimochodom, Tomáš, odvodovú odpočítateľnú položku si navrhoval zaviesť aj ty sám v roku 2010.

Dosť bolo čakania

Na ostatné Tomášove slová nebudem reagovať, lebo majú ďaleko od vecnej argumentácie a oveľa bližšie k politickému marketingu, z ktorého obviňuje on nás. Nie je naším cieľom presvedčiť ho, že naša reforma je najlepšia a nič lepšie sa už nedá vymyslieť. Máme v sebe dosť pokory, aby sme dokázali pripustiť, že niekto môže prísť s lepším návrhom. Budeme len radi. A ešte radšej by sme boli, keby diskusia o spôsobe pomoci ľuďom v regiónoch, ktorí to tak veľmi potrebujú, bola vždy vecná a korektná. 

Dokonca súhlasíme s tým, čo Tomáš napísal v závere svojho príspevku – že je nespokojný s úrovňou slovenskej politiky. „A čakám na príchod subjektu, ktorý by nás z toho vedel vysekať,“ dodáva. V tomto je medzi nami rozdiel. My nečakáme, ale snažíme sa kvalitu slovenskej politiky zmeniť.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo