Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
K Veci Komentáre a názory
07. september 2014

Kardinál Müller: Vedúca osobnosť katolíckej Cirkvi

gerhard-ludwig-muller.jpg Z devätnástich kardinálov, ktorých pápež František menoval na svojom prvom konzistóriu, nebol ani jeden pretriasaný tak, ako Gerhard Ludwig Müller, prefekt Kongregácie pre náuku viery. Tento nezvyčajný úkaz, ktorý sa priatelí s Benediktom XVI...

Kardinál Müller: Vedúca osobnosť katolíckej Cirkvi

Z devätnástich kardinálov, ktorých pápež František menoval na svojom prvom konzistóriu, nebol ani jeden pretriasaný tak, ako Gerhard Ludwig Müller, prefekt Kongregácie pre náuku viery. Tento nezvyčajný úkaz, ktorý sa priatelí s Benediktom XVI. i s Gustavom Gutierrezom, má konzistentný teologický svetonázor, ktorý obsiahne obrovskú lásku k pravde i pevnú solidaritu s chudobnými.

Keď si spomenieme, ako kedysi médiá karikovali kardinála Josepha Ratzingera ako nemeckého Panzerkardinála, čo bojuje proti heréze s prušiackou disciplínou, pri Müllerovi zažívame déjà vu. Kritiku si vyslúžil nielen od sekularistických médií, ale aj od katolíkov, ktorí chcú pohodový katolicizmus vyhýbajúci sa „kultúrnym vojnám“. Honduraský kardinál Oscar Rodriguez Maradiaga kritizoval Müllera za to, že obhajuje učenie Cirkvi o prijímaní rozvedených a znovu zosobášených katolíkov, pričom povedal, že Müller „vidí veci čiernobielo” ako „nemecký profesor teológie“.

Napriek Maradiagovým slovám Cirkev v Nemecku v poslednej dobe nie je veľmi pravoverná. Práve nemecký kardinál Walter Kasper začal pretláčať zmenu cirkevnej praxe pri prijímaní pre rozvedených a znovu zosobášených katolíkoch. Müller chápe, že učenie Cirkvi o morálnych otázkach nemožno zmeniť a takéto snahy brilantne odmietol v L’Osservatore Romano či inde.

knižne vydanom rozhovore so španielskym novinárom Carlosom Granadosom (na jeseň má vyjsť aj v angličtine) povedal: „Cirkev nemôže reagovať na výzvy moderného sveta tak, že sa pragmaticky prispôsobí... Sme povolaní zvoliť si prorockú odvahu mučeníctva.“ Podobným spôsobom sa stavia proti vysluhovaniu prijímania propotratovým politikom a obhajuje právo lekárov odmietnuť vykonať legálne potraty.

Müller je blízkym priateľom Benedikta XVI. a redaktorom jeho zobraných spisov. Podobne ako nemecký pápež aj on opakovane zdôrazňoval, že západ sa musí vrátiť k svojim koreňom. Minulý rok bol vo Varšavskom národnom chráme Božej Prozreteľnosti, kde mal homíliu, neustále prerušovanú potleskom, v ktorej pozval západ vrátiť sa k svojim koreňom: „Poľsko ešte nezahynulo! Európa ešte nezahynula, kým veríme, dúfame a milujeme!“

Okrem toho Müller verne očisťuje Cirkev od prvkov, ktoré narúšajú jej učenie. Napríklad americké mníšky z LCWR (Vodcovskej konferencie rehoľných sestier) naďalej odmietajú učenie Cirkvi prakticky v celej jeho šírke, pričom Müller pokračuje v šetrení, ktoré začal jeho predchodca, kardinál William Levada. Opakovane ich vyzýva k poslušnosti a obvinil ich z „otvorenej provokácie“ voči Rímu.

Müller napomínal LCWR za to, že preukazuje úctu rebelujúcej feministickej mníške Elizabeth Johnsonovej, ktorá obhajuje kňazské svätenie pre ženy. Na rozdiel od poblúdených amerických mníšok Müller vo svojom majstrovskom diele Kňazstvo a diakonát vysvetľuje, že mužské pohlavie je pre sviatosť posvätného stavu podstatné, ako vyplýva z biblickej teológie pohlaví obohatenej Tomášom Akvinským, podľa ktorého kňazi reprezentujú Krista, ženícha Matky Cirkvi.

Tento nemecký kardinál rázne obhajoval aj celibát, a to nielen v Kňazstve a diakonáte, ale aj v niektorých iných rozhovoroch či článkoch, ako nasledovanie Krista a úplne odovzdanie sa do služieb Cirkvi. Výzvy na rozviazanie sľubu čistoty odbil ako „protestantizáciu“ kňazstva.

Müller veľa písal a prednášal o nemeckom protestantskom duchovnom Dietrichovi Bonhoefferovi, ktorého účasť na sprisahaní za účelom zabiť Hitlera priviedla k mučeníctvu. Tak ako pre Bonhoeffera, ani pre tohto nemeckého kardinála sa teológia neobmedzuje len na akadémiu, ale je tesne spätá s bojom o spravodlivejší svet.

Konkrétne sa Müller stal jedným z najhorlivejších obhajcov chudobných v celej Cirkvi. Podľa neho nestačí, keď budeme svoju zodpovednosť pomáhať chudobným len teologicky študovať. Podnikol pätnásť dlhých ciest do Južnej Ameriky. A nebýval vtedy v pohodlných biskupských palácoch ale medzi chudobnými v chatrčových štvrtiach či andských dedinách. Keď slúži omšu, občas máva na svojom liturgickom rúchu kečuánske pončo.

Inzercia

Od roku 1988 je blízkym priateľom peruánskeho teológa Gustava Gutierreza, jedného z prvých a najvýznamnejších proponentov teológie oslobodenia. Je toto priateľstvo vari v rozpore s Müllerovou vášnivou pravovernosťou?

V roku 1984 uverejnil kardinál Ratzinger „Inštrukciu o určitých aspektoch teológie oslobodenia“, ktorá neodmietla túto teológiu úplne, len niektoré jej prúdy. Gutierrez bol pravoverný; nikdy úplne neprijal marxizmus, násilné povstania ani chápanie Krista ako politického revolucionára ako extrémni exponenti teológie oslobodenia typu Leonarda Boffa či Jona Sobrina. Vatikán Gutierreza nikdy necenzuroval, Ratzinger ho len požiadal, aby urobil určité zmeny v niektorých svojich spisoch, čo on poslušne urobil.

Budúci pápež Benedikt XVI. v rozhovore s Petrom Seewaldom vyhlásil, že ho peruánsky dominikán poslúchol a „rozvinul [svoje dielo] smerom k vhodnej forme teológie oslobodenia, ktorá má naozaj budúcnosť.”

Müller a Gutierrez vo svojej knihe An der seite der armen. Theologie der Befreiung (Na strane chudobných: Teológia oslobodenia) odsudzujú marxizmus ako „totalitný“ a založený na „nedostatočnej antropológii“. Vyvracajú aj Marxov materializmus a odmietajú názor, že Cirkev musí vylúčiť bohatých. Kniha často cituje sociálnu náuku sv. pápeža Jána Pavla II., ktorý je známy svojou opozíciou voči marxistickej teológii oslobodenia. A keď hovoria o vykorisťovaní chudobných krajín, netýka sa to len ekonomiky: Müller a Gutierrez kritizujú americkú vládu za to, že v Peru propaguje antikoncepciu.

Je lákavé špekulovať, či by Müller mohol byť jedného dňa zvolený za pápeža, tak ako jeho rodák a predchodca Joseph Ratzinger. Kvalifikovaný je ako málokto z kardinálov a pozná problémy Cirkvi v sekularizovaných bohatých krajinách i v spoločnostiach poznačených príjmovou nerovnosťou. Bojoval proti odkresťančovaniu v Nemecku a žil medzi chudobnými v Peru. Ako erudovaný teológ a zručný kurialista má Müller ďaleko od byrokrata, navyše má bohaté pastoračné skúsenosti z Nemecka a z Peru a je aj charizmatický kazateľ, ktorý vie osloviť ľudí. Hovorí bezchybne po nemecky, anglicky, španielsky a taliansky a patrí medzi kardinálov, čo vedia komunikovať s médiami.

Samozrejme, ešte sa uvidí, či Gerhard Ludwig Müller bude jedného dňa povýšený na najvyšší post. No jeho akademická brilantnosť, solidarita s neprivilegovanými a dynamika z neho robia jednu z vedúcich osobností súčasnej katolíckej Cirkvi.

Filip Mazurczak 
Autor je pravidelným prispievateľom pre Katolicki Miesięcznik “LIST”. Písal už aj pre First Things, The European Conservative a Tygodnik Powszechny.

Pôvodný text: Cardinal Müller: A Great Catholic Leader, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Odporúčame

Pokušenie zmeniť kultúru

Pokušenie zmeniť kultúru

Prišlo to ako výkrik srdca či výkrik morálneho zúfalstva u jednej mojej milej priateľky, ktorá veľmi prispela k obrane manželstva v Kalifornii. Všetku tú námahu a vynaložené prostriedky rozprášil jeden federálny sudca, a potom Najvyšší súd, ktorý toto rozhodnutie nezrušil. Federálni sudcovia sa je...

Nad rozhodnutiami a odvahou našich predkov

Nad rozhodnutiami a odvahou našich predkov

Slovenská spoločnosť rok za rokom oslavuje a hanbí sa. Jedni sa hanbia za 14. marec a zvelebujú 29. august. Tí druhí oslavujú 14. marec a hania 29. august. nastupeni_povstalci2.jpg Médiá sú obvykle plné dokumentárnych programov, diskusných relácií. Nie inak je to a...

Začnite s vysťahovaním

Začnite s vysťahovaním

Dňa 29. augusta 1944 prekročili nemecké jednotky hranice Slovenskej republiky. Na niektorých miestach v okolí Žiliny sa už v tento deň dokonca bojovalo. Veľa vojenských a politických faktorov však stále hralo proti vyhláseniu ozbrojeného odporu proti práve prichádzajúcim nacistom. snp1....