Štefunkovi progresívci navrhujú ďalšie plytvanie

Štefunkovi progresívci navrhujú ďalšie plytvanie

Ján Remeta, Ivan Štefunko, Pavel Sibyla, zdroj Facebook, autor fotky Vladimír Ambróz

Progresívne Slovensko minulý týždeň s veľkou pompou a za účasti ekonóma Jána Remetu predstavilo návrh reformy, ktorej cieľom má byť znižovanie regionálnych rozdielov na Slovensku.

Kľúčovými súčasťami tejto reformy majú byť masívne odvodové úľavy, ktoré by si mohli uplatniť zamestnávatelia v najmenej rozvinutých regiónoch, ako aj plošné daňové prázdniny pre malé a stredné firmy v týchto regiónoch. Celkové náklady reformy odhadujú progresívci na 300 miliónov eur ročne.

Od opatrenia si sľubujú vytvoriť 5- až 7-tisíc pracovných miest ročne a impulz pre rast ekonomiky, hoci poskytovanie úľav by nemalo byť priamo podmienené vytváraním nových pracovných miest.

V prvom rade treba oceniť, že Progresívne Slovensko dva roky od svojho štartu konečne prišlo na to, že je dobré mať v strane ekonóma, ktorý rozumie daniam a vie počítať. Lepšie neskoro ako nikdy.

Obávam sa však, že tým sa výpočet pozitívnych aspektov tejto záležitosti končí.

Skutočným problémom sú školstvo a zdravotníctvo

Nie je dôvod spochybňovať kompetentnosť Jána Remetu, keďže mám veľký rešpekt pred Inštitútom finančnej politiky a verím, že tak náklady, ako aj dosahy reformy sú prepočítané správne. Zásadný problém s týmto návrhom je niekde inde. Ak by totiž bolo pravdou, že Progresívne Slovensko chce vynaložiť 300 miliónov eur zo štátneho rozpočtu na vytvorenie 5- až 7-tisíc pracovných miest ročne, v takom prípade ide o veľmi, veľmi zlú hodnotu za peniaze.

Čudujem sa tomu o to viac, že Progresívne Slovensko sa od začiatku vehementne hlási k odkazu Martina Filka a k projektu Hodnota za peniaze, ktorého cieľom je posudzovať ekonomickú efektívnosť štátnych politík a projektov.

Na ilustráciu treba uviesť niekoľko čísel a faktov. V súčasnosti máme podľa údajov Ústredia práce na Slovensku neobsadených približne 80-tisíc voľných pracovných miest, prevažne v strojárstve. Len za druhý kvartál 2018 vzrástla celková zamestnanosť na Slovensku oproti 1. kvartálu o 14-tisíc. Investičná pomoc pre automobilku Jaguar Land Rover, ktorá išla na hornú hranicu povoleného a ktorá dovedna činila 130 miliónov eur, povedie k vytvoreniu takmer 3-tisíc pracovných miest priamo v závode JLR, pričom celkový počet nových pracovných miest vytvorených investíciou vrátane napojených služieb a subdodávateľov má podľa prepočtov IFP dosiahnuť 14,5-tisíc.

V našom zdravotníctve akútne chýbajú tisícky zdravotných sestier, ktoré utekajú za lepšími zárobkami do zahraničia. Naďalej nám chýbajú tisíce miest v materských školách. Slovenské školstvo je chronicky podfinancované a naši učitelia majú neadekvátne nízke platy (s týmito tvrdeniami súhlasí aj Progresívne Slovensko). Inak povedané, pracovných miest v súkromnom sektore máme viac než dosť, zato zdravotníctvo a školstvo majú neriešené problémy, pričom ak situáciu v týchto sektoroch nezačneme okamžite riešiť, môže sa stať, že personálne vykrvácajú.

Za týchto okolností si Ivan Štefunko zmyslel, že bude skvelým nápadom, ak štát každý rok vynaloží 300 miliónov eur na daňové a odvodové úľavy v zaostalých regiónoch s cieľom vytvoriť 5- až 7-tisíc pracovných miest. Tieto úľavy by svojou selektívnosťou deformovali podnikateľské prostredie a zvýhodňovali podniky so sídlom v jednom regióne oproti konkurenčným podnikom sídliacim v iných regiónoch.

Tým by podľa môjho názoru tieto úľavy aj motivovali podniky k špekulačným presunom sídla z okresov bez úľav do okresov s úľavami. Nie je pritom pravda, ako Štefunko tvrdí, že náklady na toto opatrenie sú v cene troch stíhačiek. Tri stíhačky totiž za 300 miliónov raz nakúpite a potom ich máte. Štefunko chce na selektívne úľavy pre regióny vynaložiť 300 miliónov eur každý jeden rok. A to na vytvorenie niekoľkých tisícok pracovných miest v ekonomike, ktorá trpí nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily.

Všetky rešpektované medzinárodné autority nám radia, že máme prioritne investovať do vzdelania (predovšetkým detí z marginalizovaných skupín, ale nielen ich), ako aj do riešenia našich zlých demografických predpovedí. Rozdávať plošné daňové úľavy podnikateľom v zaostalých regiónoch, a to aj vtedy, ak títo žiadne nové pracovné miesta nevytvoria, je nielen neefektívne, ale aj nespravodlivé a nesociálne.

Skúsili si progresívci spočítať, koľko zdravotných sestier by bolo možné zamestnať za tieto peniaze? Alebo o koľko by bolo možné zvýšiť platy učiteľov? Koľkým rómskym deťom by sme vedeli za tieto peniaze zabezpečiť lepšie vzdelanie a štart do života? Koľko kilometrov ciest by sa dalo postaviť? Alebo koľko materských škôl? Nebolo by aj pre rozvoj zaostalejších regiónov lepšie, keby štát poriadne zainvestoval do vzdelávania rómskych detí? Alebo keby radšej podporil sťahovanie ľudí z malých izolovaných dediniek do väčších miest podporou výstavby nájomných bytov?

Progresívna neefektivita

Štát nemá neobmedzené zdroje a každé opatrenie súťaží o tieto zdroje s inými opatreniami. Stámilióny eur, vynaložených na neefektívne politiky, by sa stali presne tými stámiliónmi eur, ktoré budú chýbať v zdravotníctve, školstve, bývaní a dopravnej infraštruktúre. Čo si o Štefunkovom návrhu asi myslia v útvare hodnoty za peniaze na ministerstve financií? Čo si o tom myslí Inštitút finančnej politiky? A čo by si bol o návrhu asi pomyslel Martin Filko?

Byť v kresle ministra financií, tak si neviem predstaviť, že by som mal k dispozícii voľných 300 miliónov eur a potom ich vynaložil s takou mizernou efektivitou, ako navrhuje Ivan Štefunko.

Existuje množstvo alternatív, ako naložiť s týmito peniazmi omnoho efektívnejšie, sociálnejšie a spravodlivejšie. Samozrejme, v okolí politiky sa nepohybujem prvý rok a nie som naivný. Blížia sa parlamentné voľby a predkladanie prevratných návrhov na odstránenie regionálnych rozdielov je už takým evergreenom slovenského politického folklóru. Stačí, ak si len spomenieme, čo všetko sľubovali politické strany v tomto ohľade pred poslednými voľbami.

Čo z toho bolo reálne uvedené do praxe a s akým účinkom? Takže presne takto vnímam aj tento návrh. Ako politický marketing. Alebo ak chcete, predvolebný populizmus. Štefunkov tím práve v týchto dňoch jazdí po regiónoch a predstavuje potenciálnym voličom svoj návrh.

Veľmi by som si želal, keby som mohol byť k progresívcom vľúdnejší, pretože viem, že je tam veľa angažovaných mladých ľudí, a ubezpečujem vás, že proti nim v osobnej rovine nič nemám.

Neviem sa dočkať, až v tejto krajine konečne vymeníme súčasnú vládnu garnitúru za niečo lepšie. Som nespokojný s úrovňou slovenskej politiky a čakám na príchod subjektu, ktorý by nás z toho vedel vysekať. Chápem, že v ostrej konkurencii veľkého množstva politických strán treba bojovať o pozornosť a publicitu. Ale od politickej strany, ktorej predstavitelia vravia, že oni sú jedinou politickou stranou, ktorá má program (to naozaj povedali), že sú predstaviteľmi „evidence-based policymaking“ alebo že „Dzurinda a Mikloš sú yesterday news“ by som rozhodne očakával niečo lepšie než návrhy smerujúce k trestuhodnému plytvaniu verejnými zdrojmi.

Reakciu Pavla Sibylu z Progresívneho Slovenska na tento článok si môžete prečítať tu

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo