Vedci uznali zásluhy katolíckeho kňaza Lemaîtra pri teórii Big Bangu

Vedci uznali zásluhy katolíckeho kňaza Lemaîtra pri teórii Big Bangu

Americký fyzik a nositeľ Nobelovej ceny Robert Millikan, Georges Lemaître a Albert Einstein. Foto: uclouvain.be

Dňa 29. októbra 2018 ohlásila Medzinárodná astronomická únia (IAU) svoje odporúčanie, aby sa niekdajší „Hubblov zákon“ nazýval „Hubble-Lemaîtrovým zákonom“.

Tento zákon dáva do súvisu vzdialenosti galaxií a ich pohyb smerom od Zeme. Extrapolácia z tohto zákona (popri iných dôkazoch) naznačuje, že celý materiálny kozmos vznikol z jediného pradávneho bodu, ktorý sa rozšíril na kozmos, ako ho poznáme dnes, čo je teória známa ako „Big Bang“ alebo Veľký tresk.

S týmto objavom sa dlho spájalo meno amerického astronóma Edwina Hubbla, ktorý vykonal merania červeného posunu vzdialených galaxií – ktorý súvisí s ich vzdialenosťou a rýchlosťou, s akou sa vzďaľujú od Zeme. V skutočnosti to bol však belgický kňaz Georges Lemaître, kto ako prvý odvodil zákony súvisiace s rozpínajúcim sa kozmom a navrhol teóriu, že vesmír vznikol z pradávneho singulárneho bodu. V ostatných rokoch získava jeho prínos stále väčšie uznanie, ktorého súčasťou sú aj gestá, ako je najnovšie odporúčanie IAU.

Keď veda použila svoje nástroje na objavenie komplexného príbehu sveta, tento príbeh ako prvý neobjavil rozumný ateista oslobodený z okov „povery“, ale kňaz, ktorý nenachádzal žiaden konflikt medzi starobylou vierou a revolučnými objavmi najnovšej vedy. Zdieľať

Príliš často sa hovorieva, že moderná veda a viera idú proti sebe. Preto je dobré vidieť, keď sa za nejaký dôležitý prínos k vede ocení kňaz, zvlášť moderný kňaz. Nejde však len o ilustráciu toho, že vo fungovaní vedy môžu nájsť svoje miesto i katolíci. Je aj čosi osobitne a ironickým spôsobom významné na tom, že teória Veľkého tresku súvisí práve s katolíckym klerikom.

Kozmológia Veľkého tresku poskytuje všeobecný rámec pre naše dnešné chápanie celého kozmu ako čohosi, čo sa vyvíja a má dejiny. Ak sa dá povedať, že klasická kozmológia so svojimi usporiadanými sférami a svojou geometrickou úhľadnosťou bola v súlade s katolíckym zmýšľaním v jeho dôraze na hierarchický poriadok, potom je moderná kozmológia v súlade s katolíckym inštinktom pre príbeh.

V modernej vede, podobne ako v katolíckom pohľade, nenachádzame večne a nemenne homogénny kozmos (ako v teórii „ustáleného stavu“, ktorá na začiatku 20. storočia súperila v kozmológii s Veľkým treskom) ani v nich nenachádzame nerozlíšený chaos, v ktorom komplikované bytia vznikajú zdanlivo z ničoho ako v pohanských kozmológiách. Moderná veda predstavuje skôr obraz, v ktorom bohatá komplexnosť moderného vesmíru vzniká z kauzálnej singularity, z nej vyrastajú a vzájomne na seba pôsobia základné fyzikálne sily a rozkvitajú do kozmu, ako ho poznáme dnes.

Samotný Lemaître nazýval túto pradávnu singularitu „kozmické vajce“. Ak by sme si požičali analógiu pôvodne použitú pre vyšší účel, mohli by sme si tu predstaviť aj malé zrnko, ktoré vyrastie a vyženie veľké konáre, na ktorých si robia hniezda nebeské vtáky.

Súčasná veda na materiálnej úrovni tvrdí, že z veľkého kozmického zrnka vznikla sieť galaxií, hviezd a planét. Utváranie a výbušné konce životných cyklov nespočetných hviezd obohatili vesmír o prvky, ktoré umožňujú všetku hmotu vo svete okolo nás – vrátane života. Nábožensky skeptik, no charizmatický popularizátor modernej vedy Carl Sagan rád hovorieval, že sme „hviezdny prach“. Sagan si však napriek všetkej svojej poetickej obrazotvornosti nikdy nedokázal úplne predstaviť, že si jedného dňa na malom skalnatom svete obiehajúcom okolo jedného z týchto svetelných bodov Pôvodca celého kozmického príbehu sám vzal na seba tento hviezdny prach a telesne vstúpil do svojho stvorenia.

Proti Veľkému tresku sa dnes často vznášajú námietky zo strany náboženstva: ako sa dá toto vysvetlenie zosúladiť s tým, ako stvorenie predstavuje Biblia? Pôvodne však podozrenie voči Veľkému tresku prichádzalo z opačnej strany: prílišne páchol náboženstvom. Cirkev vyhlásila stvorenie ex nihilo – chvíľu, pred ktorou neboli žiadne iné chvíle ani nič materiálne – a teraz sa zdalo, že veda poukazuje na to isté.

V roku 1978 získali Nobelovu cenu za fyziku Arno Penzias a Robert Wilson za svoje pozorovanie „kozmického mikrovlnného pozadia“, prvého veľkého dôkazu udalosti zvanej Veľký tresk. Penzias neskôr o Veľkom tresku a o pôvode vesmíru napísal: „Najlepšie údaje, aké máme, ukazujú presne to, čo by som predpovedal, keby som nemal nič iné než päť kníh Mojžišových a Žalmy, skrátka Bibliu ako takú.“

Lemaître odrádzal pápeža Pia XII. od toho, aby príliš stotožňoval Veľký tresk so skutočným úkonom stvorenia. Nájsť Stvorenie je v prísnom zmysle mimo odboru vedy. Zdieľať

Dávajme si však pozor: poznáme slávnu príhodu, ako práve samotný Lemaître odrádzal pápeža Pia XII. od toho, aby príliš stotožňoval Veľký tresk so skutočným úkonom stvorenia. Nájsť Stvorenie je v prísnom zmysle mimo odboru vedy. Dokonca i Tomáš Akvinský bol presvedčený, že rozum sám osebe nedokáže zistiť, či má vesmír počiatok. To môže povedať len zjavenie. Preto aj veda, ktorá skúma materiálne príčiny, môže sledovať tieto príčiny len tam, kam vedú. Poza ne vidieť nemôže.

Veľký tresk možno bol Počiatkom, možno nie. Tak či onak, z vedeckého pohľadu predstavuje jedinečnú historickú udalosť, z ktorej vychádza všetok materiálny svet, aký dnes poznáme – jediný bod, cez ktorý prechádzajú všetky fyzické dejiny. Je začiatkom známeho kozmu, nakoľko ho dokáže popísať moderná veda. A pri jeho objave nachádzame pátra Lemaîtra, kňaza, ktorý prispel k vede nielen jedným z mnohých dôležitých vedeckých postrehov, ale i tým, že načrtol najzákladnejšiu teóriu dejín fyzického kozmu.

Náboženstvo vždy malo svoju vlastnú kozmológiu, svoje dejiny stvorenia. Zaujímavé však je, že keď veda použila svoje vlastné legitímne nástroje na objavenie svojho komplexného príbehu sveta, tento príbeh ako prvý neobjavil rozumný ateista oslobodený z okov „povery“, ale kňaz, ktorý nenachádzal žiaden konflikt medzi svojou starobylou vierou a revolučnými objavmi najnovšej vedy.

Michael Baruzzini
Autor je vedecký spisovateľ a editor na voľnej nohe, ktorý píše pre katolícke a vedecké publikácie vrátane Crisis, First Things, Touchstone, Sky & Telescope, The American Spectator, atď. Je tiež tvorcom portálu CatholicScience.com, ktorý ponúka katolíckym študentom online zdroje pre štúdium vedeckých disciplín.

Pôvodný text: Introducing the Hubble–Lemaître Law.

 

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo