Nehanbite sa za ženské romány ani za nedočítané knihy

Nehanbite sa za ženské romány ani za nedočítané knihy

Knižná influencerka, popularizáror literatúry a začínajúca recenzentka radia čo, prečo aj ako čítať.

Je krátko predpoludním. V kúte pražskej kaviarne SmetanaQ v susedstve Národní třídy sedí útle žieňa s výraznými okuliarmi. Na stole kniha, vedľa káva. Scéna, ktorá si priam pýta fotku na Instagram. Jej úspech by bol zaručený.

Lucie Zelinková nie je síce celospoločensky známou celebritou, ale vo svojej bubline má suverénny výtlak – na zmienenej sociálnej sieti ju sleduje takmer 70-tisíc ľudí. Čoraz známejšia je aj širšej verejnosti. „Nepríjemné je, keď mi niekto napíše, že ma sledoval v kaviarni,“ priznáva Lucie.

Hoci sama seba považuje za introvertku, pri scrollovaní jej profilu na Instagrame by vám napadol skôr opak. Lucie na ulici, Lucie na kmeni stromu, Lucie s novým tetovaním... Napriek tomu tieto fotky nie sú len o Lucii – sú najmä o jej knihách.

Ročne ich prečíta asi tristo vrátane komiksov, ktoré obľubuje. „Väčšinou čítam v noci. Je to forma odpočinku, ktorá je takmer rovnako efektívna ako spánok. Keď začnem čítať o deviatej a skončím o tretej, tak sa toho dá stihnúť naozaj veľa,“ hovorí 27-ročná Pražanka, ktorá je najsledovanejšou a zrejme aj najvplyvnejšou knižnou influencerkou v Čechách a na Slovensku.

S novinárčinou si potykala už na strednej škole, písala o kultúre, ale aj o politike. Popri tom začala tvoriť blog Světy literatury. Počas vysokoškolského štúdia bohemistiky a divadelnej vedy na Univerzite Karlovej sa uchytila ako marketérka vo vydavateľstve Albatros. Od roku 2014 pracuje na pozícii produktovej manažérky kníhkupectva Martinus.cz.

„Vyznať sa v knižnej scéne je pomerne náročné. Len v Česku vyjde 1 800 titulov ročne. Ponuka je teda bohatá a pestrá. Ľudia preto uvítajú, keď im niekto odporučí, čo čítať,“ vraví Lucie, ktorá s výberom tých správnych kníh pomáha nielen kníhkupectvu, ale cez svoje recenzie aj samotným čitateľom. Píše pre denník Právo a portál novinky.cz.

Prečítajte si aj
Vyrastá nám generácia pozeračov videí (rozhovor so spisovateľom Pavlom Rankovom) Zdieľať

Známou je však najmä vďaka svojmu kontu luciezel na Instagrame, kde jej fotky kníh spojené s krátkymi literárnymi postrehmi zbierajú tisícky lajkov. Zo štatistík vyplýva, že ju sledujú najmä mladé ženy z veľkých miest. „Píšu mi nielen preto, aby som im odporučila nejakú knihu, ale pýtajú sa aj na to, kde som kúpila šaty, ktoré mám na sebe,“ smeje sa Lucie, ktorej knižný profil na sociálnej sieti pripomína akýsi postmoderný čitateľský denník.

Najviac ju ale tešia reakcie, v ktorých sa ľudia priznávajú k tomu, že začali čítať knihy práve vďaka nej.   

Boom bookstagramerov

Mladých ľudí, ktorých baví prepájať svet kníh a sociálnych sietí, nájdete hneď niekoľko. Napríklad aj pomocou Google mapy nazvanej Knihomoli Slovensko

Patrí medzi nich aj 23-ročná Popradčanka Alexandra Jurišová, ktorá študuje žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku a zároveň píše knižné recenzie pre viaceré médiá. Na jar si na Instagrame založila konto alex_._books, ktoré dnes sledujú stovky ľudí.

Priznáva, že niekoľkovetné recenzie na sociálnej sieti sú údernejšie ako klasické recenzie a „kŕmenie“ Instagramu núti aj ju samu „kŕmiť sa“ dobrou literatúrou. V posledných rokoch holduje najmä reportážnej literatúre, ktorú zastrešuje vydavateľstvo Absynt.    


Recenzentka Alexandra Jurišová.

„K prvým ,absyntovkám´ ma priviedla mama, aj keď v detstve som sa dala na knihy najmä vďaka otcovi, ktorý rád a veľa čítal,“ hovorí Alexandra. „Keďže som jedináčik, často som utekala do svojho sveta, kde som si vytvárala vlastné postavy.“ Nečudo, že jej v detstve učarovala predovšetkým fantastická a dystopická literatúra – od Harryho Pottera cez Hry o život až po Divergenciu. Na základnej škole sa pokúsila napísať aj vlastnú fantastickú poviedku.

Alexandru a Luciu neobišla ani young adult literatúra. Druhá menovaná dnes z nostalgie zbiera knihy Lenky Lanczovej, najúspešnejšej českej autorky kníh pre dospievajúcu mládež v 90. rokoch. Vtedy sa tomuto druhu literatúry hovorilo jednoducho dievčenské romány.

Od čitateľských denníkov ku „křupání“ kníh

Písanie čitateľských denníkov poznačilo nejedno detstvo. Zažila to aj Lucie Zelinková. „Deti si vďaka nim mohli v hlave usporiadať myšlienky z prečítaného,“ hovorí knižná influencerka, ale zároveň dodáva, že pre žiakov to väčšinou bola len nepríjemná povinnosť navyše.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

📷 @whatjanecaptured

Príspevok, ktorý zdieľa Lucie Zelinková (@luciezel),

Zdieľať

Ako teda vzbudiť u detí záujem o literatúru a vypestovať v nich čitateľské návyky? Jozef Dado Nagy je presvedčený, že tak, ako v každej knihe je skrytý nejaký príbeh, tak svoj príbeh má aj každá kniha. „Učitelia by mohli žiakov vyzvať, aby si do školy priniesli svoju obľúbenú knihu a ostatným porozprávali, od koho ju dostali a čím ich zaujala. To isté by mali urobiť aj oni sami,“ hovorí známy popularizátor literatúry, ktorý v detstve nerád písal čitateľské denníky, no v dospelosti sa k nim vrátil.

„Robím si poznámky nielen priamo do kníh, ale aj do osobitného notesa, ináč by som si toho veľa nezapamätal,“ vraví Dado Nagy.

Pre mladú recenzentku Alexandru Jurišovú je, naopak, kniha natoľko posvätnou vecou, že do nej neurobí ani čiarku. „Nemám rada, keď je kniha v kníhkupectve poškodená. Tá, ktorú si vyberiem, nesmie mať ani škrabanec,“ ozrejmuje Alexandra, ktorá si všetky myšlienky a postrehy zapisuje do svojho recenzentského zošita.

Keď sme už pri svojských čitateľských zvykoch, jeden netradičný má aj Lucie Zelinková: „Mám rada ten pocit, keď si kúpim knihu a na chrbte ju otvorím až tak, že ,křupne´.“ Hm, čo poviete?     


Netrápte sa s Babičkou

To Jozef Dado Nagy, známy popularizátor kníh a čítania, je stará škola. „Za najdôležitejšieho autora svojho detstva považujem Kláru Jarunkovú. Z jej Hrdinského zápisníka či Brata mlčanlivého vlka som bol unesený. Vďaka Hrdinskému zápisníku som povyhrával kadejaké recitačné súťaže,“ spomína 48-ročný Dado Nagy, ktorý sa v Literárnej revue Rádia Twist prihováral poslucháčom už v čase, keď sa Lucia s Alexandrou ešte len učili rozprávať.

„Hovorí sa, že ľudia čítajú menej ako v minulosti, ale počty predaných kníh svedčia o inom,“ vraví Dado Nagy. „Knižný trh na Slovensku nebol nikdy taký široký, pestrý a kvalitný ako v súčasnosti. Asi by som dnešok označil za zlaté obdobie. Všetci čakajú vrchol, po ktorom to začne ísť opäť z kopca, ale ten stále nie je na obzore. Ešte stále stúpame hore,“ zamýšľa sa Dado Nagy, podľa ktorého za týmto trendom treba hľadať aj ekonomickú prosperitu.

„Ľudia majú viac peňazí, môžu si dovoliť kupovať viac kníh, vďaka čomu dokážu prežiť aj menšie vydavateľstvá s originálnou knižnou produkciou,“ konštatuje a pripája jeden z aforizmov Daniela Heviera: „Ľudia sa musia mať dobre, aby si kupovali knihy, a ľudia sa musia mať zle, aby ich čítali.“

Oceňuje tiež skvalitnenie činnosti Fondu na podporu umenia za pôsobenia bývalého ministra kultúry Marka Maďariča, ale aj profesionalizáciu práce slovenských spisovateľov. Popri Vladovi Ballovi či Pavlovi Rankovovi sa dostáva aj k menám, ako sú Jozef Karika, Juraj Červenák či Juraj Šebo.

A akoby na sebe cítil nevraživé pohľady vyznávačov vysokej literatúry, rýchlo dodáva: „Svety literárnej kritiky a svety bežných čitateľov sa prelínajú len veľmi ťažko. Kto je čítaný masovo, je neraz považovaný za nekvalitného spisovateľa. Ale dovolili by sme si za nekvalitného označiť Dostojevského, ktorý je jedným z najčítanejších spisovateľov?“ 

Podľa Dada Nagya nemožno odsudzovať ani čitateľky ženských románov či ostatnej „spotrebnej“ literatúry, ktorá môže mať dôležitý terapeutický význam. „Nie je až také dôležité, čo človek číta, hlavné je, aby čítal,“ pridáva sa recenzentka Alexandra.

„Ľudia by mali čítať predovšetkým to, čo ich zaujíma, s čím sa dokážu stotožniť. A vôbec to nemusí byť klasika z 19. storočia. Tá veľmi nezaujíma ani mňa,“ potvrdzuje knižná influencerka Lucie, ktorá sa stala terčom nenávistných komentárov po tom, čo minulý rok v rozhovore pre iDnes.cz povedala, že deti nemusia čítať Babičku Boženy Němcovej či Aloisa Jiráska, keď ich to v tom veku nezaujíma.

Rovnako podľa nej platí, že čitatelia nemajú povinnosť dočítať každú knihu. Sama ich má vždy rozčítaných hneď niekoľko, takže tie, ktoré ju neoslovia, necháva „plávať“.

Kniha je hezká věc

A prečo by ľudia vlastne mali čítať? „Lebo to motivuje a formuje myslenie. Sú schopní uvažovať v širších horizontoch, pretože poznajú svet a ľudí navôkol, ich spôsob života a uvažovania. Nehovoriac o kultivovaní jazyka. Podľa toho, ako sa človek vyjadruje, sa dá poznať, či číta alebo nie,“ zamýšľa sa Lucie.

„Samotné čítanie ma nabíja energiou. Keďže som introvert, kontakt s ľuďmi ma stojí množstvo energie, ktorú mi čítanie dodáva späť. Potreba čítať je pre mňa bytostná, robí mi to dobre,“ hovorí Dado Nagy, ktorý zbožňuje nielen čítanie, ale aj knihy samotné.

„Milujem knihy ako predmety, to, ako vyzerajú, ako sú urobené, mám potrebu ich fyzicky vlastniť, nestačí mi mať ich len v čítačke. Ale na otázku prečo nemám jasnú odpoveď,“ vraví majiteľ úctyhodných desiatich tisícok kníh. Napriek tomu sa cíti byť ničím v porovnaní so zosnulou knihomoľskou ikonou Kornelom Földvárim.

„Slovenská knižná scéna nie je pre nás taká relevantná ako česká pre Slovákov. Pre mňa je váš knižný trh ťažko uchopiteľný. Nevychádza u vás napríklad toľko kvalitných prekladov ako u nás.“
Lucie Zelinková Zdieľať

„Kniha je ,hezká věc´,“ hovorí aj Lucie, podľa ktorej je typograficky nádherných množstvo kníh, ale rovnako nádherní sú tiež ľudia, ktorí ich čítajú.

A kde najradšej číta ona? „Doma v kresle a popri tom vedľa mňa skáče môj králiček,“ usmieva sa Lucie, ktorá odporúča čítať posediačky, pretože človek tak ľahko nad knihou nezaspí.

Presne ináč na to ide Dado Nagy, ktorý číta takmer výhradne poležiačky na svojom obľúbenom čitateľskom gauči. Ani čitateľ jeho rangu však nie je imúnny voči zaspávaniu, preto najradšej číta ráno medzi piatou až siedmou, keď je oddýchnutý a má čistú hlavu. A takisto vo vlaku.

„Ak by mi bolo dopriate, tak by som dokázal čítať aj celý deň. Ale to sa mi naposledy podarilo asi na dovolenke, kde som hneď v prvý deň ochorel, takže som nemusel ani vychádzať z izby,“ usmieva sa Dado Nagy, podľa ktorého by každá domácnosť mala mať hoci len malú domácu knižnicu. 

„Dôležitá je aj preto, že pri pohľade na ňu si vždy uvedomíme, že knihy na nás čakajú. Rovnako ako čakajú na svoj čas. Často opisujú a vystihujú to, čo človek práve prežíva, dávajú odpovede na životné otázky. Je to klišé, ale je to tak,“ uzatvára Dado Nagy.

Autor fotosérie – Marek Hasák

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo