Babiš mladší proti Babišovi staršiemu

Babiš mladší proti Babišovi staršiemu

Foto: Roman Hanc/TASR

Schizofrénia českej spoločnosti.

„Nikdy neodstoupím. Nikdy! Ať si to všichni zapamatují!“ povedal minulý týždeň český premiér Babiš. Reagoval tak na nový tlak ulice a opozície, ktorá žiada jeho demisiu, resp. ho chcela odvolať. Hlasovanie v parlamente Babiš prežil (92 : 90 za odvolanie, na odvolanie treba 101), kauzu premenil na protiútok, posúva ju do polohy mediálneho honu na duševne chorého človeka. Seba prezentuje ako spolupracujúceho s políciou, ktoré vec vyšetruje, dnes dve hodiny vypovedal na polícii.

Piatok mohol patriť socialistom. Ich odchod z vlády by zlepšil orientáciu pre voličov (vznikol by pakt Babiš – komunisti – Okamura), zvýšil tlak na políciu a štátne zastupiteľstvo (prokuratúru).

Bohumil Doležal to pred hlasovaním vyjadril otázkou: „Najde se za této situace mezi 15 poslanci ČSSD nějaký František Kriegel?“

Po piatku je ČSSD nezaujímavá, ich postoju sa vysmiali všetci vrátane Babiša. Medzi pražskými novinármi počuť šepkandy, že časť socialistov sa chce odtrhnúť od vlastnej strany a napodobniť príbeh Roberta Fica. Keby medzi nimi nový Fico sedel, po piatku by to bolo všetkým zrejmé, lenže parlamentné lavice zostali prázdne.

Socialisti sa nedokážu vymaniť z tieňa prezidenta. Zeman premiéra Babiša drží za každú cenu, vyhlásil, že ak by padla Babišova vláda, opäť ho poverí zostavením novej, čo v českej tradícii znamená, že môže vládnuť až do volieb.

Svedčí to jednak o pakte Zeman – Babiš, jednak o tom, že Babiš má v Česku takú politicko-mediálnu silu, s ktorou Zeman nemieni bojovať.

Proti Babišovi sa postavil Senát, prijal uznesenie s textom: „Senát považuje účast Andreje Babiše ve vládě České republiky do konce vyšetřování podezření z dotačního podvodu (...) za nepřijatelnou.“

A pomenoval tak ústredný problém českej politiky. Problém je, že to všetci už pridlho vedia a nič sa nemení.

Senát tým nepriamo vyzýva políciu, aby uzavrela vyšetrovanie a pomohla českej politickej scéne. Parlamentné počty a prezident riešenie neprinesú, Senát nemá kompetenciu, protesty na uliciach sú na taký tlak veľmi slabé, médiá sú rozdelené.

Vrchná štátna žalobkyňa (v našom systéme prokurátorka) Bradáčová pred vyše rokom napísala, že dĺžka vyšetrovania je na hranici akceptovateľnosti, pričom problém, na ktorý ukázala, sú prieťahy a obštrukcie, ktorých sa dopúšťajú Babišovci.

Aktuálne vydanie týždenníka Echo píše, že polícia argumentom Babišovcov neverí, vrátane psychickej choroby obidvoch Babišových detí, naopak, považuje to za obštrukciu (policajti napríklad overovali, že mladý Babiš nedávno vykonával profesiu pilota civilného lietadla Boeing 737). Problém je, že policajtom sa až doteraz nepodarilo urobiť žiadne prešetrenie zdravotného stavu mladého Babiša, momentálne švajčiarskeho občana s pobytom v Ženeve (podstatné na tom je, že Švajčiarsko nie je členom EÚ, čo všetko predlžuje). Je to dôležité, pre samotný prípad, pretože schizofrénia jednak automaticky neznamená stratu svojprávnosti, jednak mladý Babiš o svojom stave hovorí niečo iné ako jeho otec. Plus ako dokazujú dve svedectvá dvoch bývalých policajných prezidentov, je to povinný krok, bez ktorého nemožno pokročiť ďalej.

Babiš tému psychickej choroby svojho syna tlačí do centra celého sporu, čo ale nie je len reakcia na hodenú rukavicu portálu Seznam, ale dlhodobá stratégia, ktorú jeho advokáti zvolili ako obštrukciu či obranu, napokon v piatok na chorobe syna postavil svoj prejav v snemovni.

Demonštranti pred Pražským hradom na demonštrácii proti českému premiérovi Andrejovi Babišovi v Prahe v piatok 23. novembra 2018. Foto: TASR/AP

Ale sú tu dve ale: Po prvé, všetky dôkazy o schizofrénii Andreja Babiša mladšieho sa opierajú o pečiatky Babišovi blízkych ľudí, ktorí majú solídnu reputáciu v odbore, ale aj konflikt záujmov psychiatričky Protopopovej, ktorá bola Babišovou poradkyňou a političkou Babišovej strany, jej manžel zamestnancom Babišovho Agrofertu a patrónom, ktorý dlhodobo robil dohľad Babišovi ml., vrátane bizarného pobytu na Kryme a ešte bizarnejšom Donbase. Po druhé, mladý Babiš pomerne ochotne komunikuje so Seznamom a pôvodne aj s políciou a vystupuje v neprospech záujmov svojho otca. Policajtom napríklad už koncom roka 2017 napísal, že bol unesený proti svojej vôli, novinárom aj po nahratí reportáže skrytou kamerou písal, že otec na neho (cez matku) zvyšuje tlak. A novinárom k jeho zdravotnému stavu napísal:  „Byla to ode mne blbost, podepsat papír, že jsem ve stavu horším, než je skutečnost.“

Komu veriť? Na to sú v právnom štáte inštitúcie, ktoré majú tvrdenia preukázať a spor rozhodnúť. Ide však o inštitúcie, na ktoré má priamy alebo nepriamy vplyv vláda, na ktorej čele stojí trestne stíhaný Andrej Babiš.

V pozadí sa črtá veľký problém.

Poznáme to aj u nás, policajti podliehajú nielen priamemu veleniu, ale mnohí policajti podliehajú aj politickým tlakom. Ak je niekto premiér, dokáže si mnoho vynútiť. Aktuálne vydanie týždenníka Reflex napr. ukázalo, ako políciu paralyzovali výmeny kádrov počas Babišovej vlády bez dôvery, ako polícia vyčkáva a ako boli Babišove  deti „odsunuté“ z Česka v čase, keď malo byť mladému Babišovi doručené policajné obvinenie. Všetko do seba až podozrivo zapadá.  Ešte aj to, ako sa ozval jeden z bývalých novinárov Mf Dnes Přibyl, ktorý mal na objednávku Babiša v jeho novinách robiť kompromitáciu Babišových oponentov, k prípadu sa začali vyjadrovať aj štyria poprední policajti, ktorí publikovali „výbušnú výpoveď“, fakticky kompromitáciu doterajšieho vyšetrovania prípadu a pokus o jeho prepojenie s bývalým ministrom vnútra za ČSSD Chovancom.

V prípade ide čoraz viac o profesionalitu a charakter polície a prokuratúry, ktorá je v Česku pod priamym riadením ministra spravodlivosti.

Problém tretí, svoju farbu ukazujú aj médiá.

Seznam, ktorý neetickým spôsobom nahral a zverejnil svedectvo mladého Babiša, čelí kritike Babišových médií, čelným kritikom je šéfredaktor Mladej fronty Dnes, Plesl.

Citát z jeho facebooku:

„V extralize dosud existovalo jedno nepsané, ale neporušitelné pravidlo: Na děti se nesahá. A už vůbec ne na děti nemocné... Tím se zároveň otevřela otázka, zda toto pravidlo padlo, proč bylo porušeno a kdo bude na řadě příště. Myslím, že to bude mít docela závažné důsledky, protože každý z elitního klubu účastníků nepsané dohody se teď může cítit ohrožen...“

Nazývať to priamo hrozbou nemožno, bránil sa Plesl v ďalších statusoch, ukážka:

„Kdybych chtel vyhrozovat Lukacovicovi, vypadalo by to takhle: 'Ivo, ty šmejde, teď se ti pohrabeme v soukromí, jako to delaji tvi videobrejlouni'. No ale takhle to nebylo. Jen jsme rekl, ze tohle svinstvo se muze po reportazi Seznamu stat kazdymu. I jeho majiteli.“

Opäť to má dve ale.

Po prvé, všetci vedia, že Babiš médiá používa na politický zápas, o tom je už dlhý rad dôkazov, najneskôr od pôsobenia anonymnej skupiny pod onačením Šuman (meno agenta nadriadeného Babišovi počas komunizmu v ŠtB), ktorá cez twitter zverejňovala nahrávky a dokumenty, ktoré to preukazovali.

Druhé ale: Mladý Babiš s novinármi Seznamu spolupracoval aj po tej neetickej nahrávke, postup jeho otca mu skrátka prekáža viac. Napokon, s políciou chcel pôvodne spolupracovať.

Česko opísalo pozoruhodný oblúk: Pred piatimi rokmi po zásahu špeciálneho policajného útvaru na Úrade vlády padla Nečasova vláda. Po piatich rokoch vládne v Prahe trestne stíhaný premiér a polícia vystupuje ako ten slabší aktér (minimálne doteraz). Zvláštny oblúk. Česko sa za ten čas zmenilo na nepoznanie, politicky aj mediálne. Najmä ak si uvedomíte, že za tou zmenou stojí jeden muž. A najzraniteľnejším ho v celom tom mocenskom zápase robí jeho syn.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo