V. Palko: Buttiglione, Juncker, Schulz a slovenskí europoslanci

Čoskoro bude sformovaná nová Európska komisia, de facto vláda Európskej únie. Bude to zároveň desiate výročie udalosti, ktorá je míľnikom zmien v západnom civilizačnom okruhu. Udalosti, ktorá by bola pred dvadsiatimi rokmi nemysliteľná.


Nový predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker

Kauza Buttiglione

V októbri 2004 sa tvorila nová Európska komisia. Každá členská krajina EÚ navrhla kandidáta na eurokomisára. Kandidát talianskej vlády Rocco Buttiglione narazil v Európskom parlamente na odpor. Prečo? Katolík Buttiglione odpovedal na otázky poslancov v súlade s katechizmom katolíckej cirkvi. Povedal, že homosexuálne správanie je hriešne a že účelom rodiny je umožniť žene mať deti a tešiť sa z ochrany muža, ktorý sa o nich stará. Nemal nijakú potrebu hlásať tieto (úplne normálne) názory aktívne. Vyslovil ich, lebo sa na ne poslanci pýtali. Tiež dodal, že tieto názory nemajú ako ovplyvniť jeho pôsobenie ako eurokomisára.

Výbor parlamentu, konkrétne socialistickí, liberálni poslanci a poslanci Zelených, Buttiglioneho kandidatúru odmietol. Toto stanovisko si osvojili potom celé poslanecké kluby socialistov. liberálov a Zelených v Európskom parlamente. Najpočetnejším bol klub Strany európskych socialistov PES. Jeho predseda Martin Schulz povedal jednoznačne, že za komisiu, v ktorej bude Buttiglione, nebudú hlasovať.

"Ak u nás za komunizmu platilo, že človek, ktorý nezastáva tzv. vedecký svetový názor, nemôže pôsobiť vo vedúcej funkcii, tak Schulzovi socialisti presadili de facto názor, že katolík zastávajúci katolícke názory, nemôže byť eurokomisárom. EPP ponížene ustúpila."

Zdieľať

Ako bránili Buttiglioneho politici Európskej ľudovej strany EPP, združujúcej kresťanskodemokratické strany Európy? Vydržali ho brániť niekoľko dní. Potom ustúpili všetci, vrátane designovaného predsedu Komisie Barrosa (jeho strana vPortugalsku je členom EPP) a predsedu klubu EPP Hansa Gerta Pötteringa. Talianska Berlusconiho vláda potom Buttiglioneho kandidatúru stiahla.

Ak u nás za komunizmu platilo, že človek, ktorý nezastáva tzv. vedecký svetový názor, nemôže pôsobiť vo vedúcej funkcii, tak Schulzovi socialisti vyslovili de facto názor, že katolík zastávajúci katolícke názory, nemôže byť eurokomisárom. A tento názor aj presadili. EPP ponížene ustúpila.

Systém PES – EPP

Dominantnosť socialistov nad EPP pri Buttiglioneho odmietnutí bola o to smutnejšia, že EPP a PES boli na seba vzájomne odkázané. Už desaťročia totiž v Európskom parlamente vládne medzi týmito dvomi najpočetnejšími zoskupeniami dohoda o rozdelení moci. Proti tejto dohode v EP neprejde nič. Oba bloky sa pravidelne delia o funkciu predsedu Európskeho parlamentu. Polovicu funkčného obdobia ju má EPP, polovicu PES.

Princíp dohody dvojbloku znamená, že jeho politici kalkulujú s tým, čo im dohoda prinesie. Barroso vedel, že keď socialistom ustúpi, bude predsedom Komisie. Pöttering vedel, že keď ustúpia, o dva a pol roka ho neminie funkcia predsedu parlamentu. Nemýlili sa.

V tejto symbióze sú socialisti tými, ktorí neochvejne presadzujú v súlade s duchom času svoje pomýlené princípy, a ľudovci z EPP tými, čo sú kedykoľvek ochotní svoje princípy opustiť.

Symbióza je občas prekrytá spormi v parlamente, kedy sú EPP a socialisti na opačných stranách, ako pri prerokovávaní správ typu Estrella. Tieto správy nemajú právnu záväznosť pre členské krajiny EÚ. Vo výkonnej moci, teda v rámci Európskej komisie, však žiadne napätie medzi EPP a PES necítiť. A tak Európska komisia, kde každý druhý komisár je z EPP a predseda je z EPP, podporuje financovanie potratov vo svete, miliónovú petíciu „Jeden z nás“, ktorá proti tomu protestuje, šmahom ruky zhodí zo stola, a diplomatickí zástupcovia Komisie v členských krajinách podporia každý dúhový pochod.

Duet horúceho socialistu s vlažným katolíkom

Funkčnosť systému PES – EPP stelesňujú v súčasnosti práve ostatní dvaja volební lídri oboch blokov v tohtoročných voľbách do Európskeho parlamentu, socialista Martin Schulz a ľudovec Jean-Claude Juncker. Kde je Martin Schulz nekompromisný vo svojej ľavicovej ideologickej zanietenosti, tam je Juncker pripravený na akýkoľvek ústupok.

Buttiglioneho kat Schulz hovoril v predvolebných besedách o potrebe cestovnej mapy EÚ v prebojúvaní LGBT práv. Jean-Claude Juncker sa ako luxemburský premiér zasadil za zákon o eutanázii, za zákon o manželstve osôb rovnakého pohlavia i za ďalšiu liberalizáciu potratov.

"Jean-Claude Juncker sa ako luxemburský premiér zasadil za zákon o eutanázii, o manželstve osôb rovnakého pohlavia i za ďalšiu liberalizáciu potratov. Nie je známe, že by sa jeho narábanie s kresťanskými hodnotami v Európskom parlamente spomínalo."

Zdieľať

Po voľbách Schulz podporil Junckerov nárok na funkciu predsedu komisie.

Odmenou sú im úžasné politické kariéry. Martin Schulz je po päťdesiatich rokoch prvým politikom, ktorý bol do funkcie predsedu Európskeho parlamentu zvolený druhýkrát. Prvýkrát začiatkom roku 2012, keď v zmysle dohôd vystriedal Jerzyho Buzeka, druhýkrát po tohtoročných voľbách. Jeho úlohu pri politickej likvidácii normálneho katolíckeho politika Buttiglioneho v Európskom parlamente nikto nepripomenul. Ani v roku 2012, ani teraz. Spomínať tieto veci je v dvojbloku EPP – PES tabu.

Jean-Claude Juncker bol v Luxembursku šesť rokov ministrom financií, osemnásť rokov premiérom, teraz ho Európsky parlament zvolil za predsedu Európskej komisie a možno ním bude desať rokov. Nie je známe, že by sa jeho narábanie s kresťanskými hodnotami v Európskom parlamente spomínalo.


Martin Schulz, predseda Európskeho parlamentu

Slovenské kresťanské rozpaky

Kresťanská strana, ktorá je členom EPP, sa tak stáva akýmsi zajatcom EPP a je nútená vyjadrovať podporu ľuďom ako Juncker na najvyššie posty v Únii. A nielen to. Stáva sa zajatcom dvojbloku EPP–PES a ak rovno nevolí ľudí ako Martin Schulz, musí aspoň k ich kandidatúre mlčať. V jednotlivých politických šarvátkach na etické témy môže hlásať svoje názory v europarlamente, ale v personálnej oblasti je nútená podporovať de facto druhú stranu v zacementovaní jej pozícií. Inými slovami, nesmie ohroziť vedúcu mocenskú úlohu liberálnej strany konfliktu v personálnej oblasti. Samozrejme, pri takom prístupe sa liberálna tvár výkonnej moci v EÚ nikdy nezmení.

Táto situácia vyvoláva vo vnútri strany rozpory, ktoré sa derú na povrch. Na Slovensku to vidno na postojoch KDH. KDH podporilo ešte pred voľbami na kongrese EPP v Dubline Junckerovu kandidatúru na post predsedu komisie. Keď Juncker navštívil v máji pred voľbami Bratislavu, prišli ho popri predstaviteľoch iných pravicových strán podporiť aj predseda KDH Ján Figeľ a niektorí kandidáti KDH z popredných miest kandidátnej listiny. Po voľbách Jean- Claude Juncker oprávnene odôvodňoval svoj nárok na post predsedu tým, že najviac poslancov má EPP, kam sa zaratúvajú aj dvaja zvolení poslanci KDH.

Po voľbách sa slovenské médiá pýtali zvolených europoslancov, či budú voliť Junckera. Europoslanci KDH odpovedali, že budú voliť podľa svojho svedomia. Keď Európsky parlament zvolil Junckera, Ján Figeľ opätovne vyzdvihol jeho kvality.

"Anna Záborská oznámila v týždenníku Týždeň, že za Junckera nehlasovala. Annu Záborskú to ctí, ale KDH ako celok vychádza z toho ako dvojtvárna strana. Načo sa opakovane vyslovuje podpora, keď je kandidát tak rozporuplný?"

Zdieľať

Neskôr poslankyňa Anna Záborská oznámila v týždenníku Týždeň, že za Junckera nehlasovala. Annu Záborskú to ctí, ale KDH ako celok vychádza z toho ako dvojtvárna strana. Načo sa opakovane vyslovuje podpora, keď je kandidát tak rozporuplný? Nie je to seriózne ani voči kresťanským voličom, ani voči kandidátovi. A čo to znamená, že politici, keď sú na Slovensku, presadzujú ústavnú ochranu manželstva, a keď sú medzi špičkami Únie, tak sú konformní s opačnými trendmi?

Na rozdiel od poslancov KDH iní zvolení kresťanskí poslanci zo Slovenska, ako Jana Žitňanská a Branislav Škripek, nemali problém hneď od začiatku povedať, že Junckera voliť nebudú. Paradox je to o to väčší, že v kampani práve KDH opakovane varovalo pred voľbou týchto kresťanov z iných kandidátok a hovorilo, že len voľba kandidátov KDH je zárukou presadzovania kresťanskej politiky. Niektorí kandidáti zasielali na fary propagačné materiály s týmto posolstvom. Táto kampaň možno stála poslanecký mandát Františka Mikloška.

Jednoducho sa treba rozhodnúť. Kresťanská strana sa môže hrdiť tým, že má postavenie v najvplyvnejšom politickom zoskupení v EÚ, teda v EPP. Potom musí ticho podporovať obsadzovanie najvplyvnejších postov v EÚ svojimi ideovými oponentmi. A samozrejme, nemôže, ak chce byť poctivá, hlásať svoje výlučné postavenie nekompromisného obhajcu kresťanských hodnôt v protikresťanskej Únii.

Alebo sa kresťanská strana rozhodne, že situáciu otvorene pomenuje a s podporou ľudí, ako sú tí z vedenia bloku EPP – PES, prestane. A samozrejme, tým sa ocitne na medzinárodnej scéne v menej komfortnom postavení a jej politici budú prinášať aj isté osobné obete.

Nedá sa sedieť na dvoch stoličkách. 

Vladimír Palko
Autor je bývalý minister vnútra a predseda KDS. Napísal knihy Boj o moc a tajná služba a Levy prichádzajú.

Ilustračné foto: flickr.com (licencia CC)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo