Prvý nástrel dohody: Ako budú vyzerať vzťahy po rozvode

Prvý nástrel dohody: Ako budú vyzerať vzťahy po rozvode

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker (vpravo) víta britskú premiérku Theresu Mayovú pred rokovaním o budúcich vzťahoch medzi EÚ a Veľkou Britániou v Bruseli 21. novembra 2018. FOTO TASR/AP

EÚ a Veľká Británia zverejnili deklaráciu, ktorá načrtáva, ako k sebe budú pristupovať po brexite.

Prednedávnom sme sa oboznámili so znením textu brexitovej dohody, včera na verejnosť preniklo znenie politickej deklarácie lídrov Únie, ktorá načrtáva vzťahy medzi EÚ a Spojeným Kráľovstvom po brexite.

Aj keď je medzi rozsahom oboch dokumentov značný rozdiel, veď brexitová dohoda má 585 strán, kým deklarácia len 26, obe vyvolali značný ohlas. Politická deklarácia je prístupnejšia už len svojou krátkosťou, ako aj tým, že je napísaná menej technickým a zrozumiteľnejším jazykom. Treba pripomenúť, že ide o právne nezáväzný text. Tento však do veľkej miery odhaľuje, akým smerom sa budú ďalšie rokovania uberať.

Brexitová dohoda totižto napriek svojmu rozsahu ponecháva väčšinu otázok ako colné, finančné a obchodné vzťahy otvorených, a tie sa majú upraviť až počas prechodného obdobia. To nastane medzi marcom 2019, keď technicky dôjde k brexitu, a koncom roka 2020, keď má byť prechodné obdobie ukončené.

Deklarácia do veľkej miery odhaľuje, akým smerom sa budú ďalšie vyjednávania uberať. Zdieľať

Text politickej deklarácie veľkú priazeň Mayovej nepriniesol. Počas rokovania dolnej snemovne bola ostro kritizovaná a napádaná jednak zo strany brexiterov, ako aj prívržencov Únie. Jedným sa zdá, že dohoda nejde dostatočne hlboko a Británii nedáva očakávanú samostatnosť. Druhej strane sa, naopak, zdá, že ide o oveľa tvrdší brexit, ako by bolo potrebné.

Čo naznačuje deklarácia

Čo sa týka obchodu s tovarom, tak naproti britským očakávaniam deklarácia jasne stanovuje, že EÚ a Británia budú po brexite tvoriť oddelené trhy s rozličnými právnymi poriadkami. Mayovej pôvodný plán navrhoval prijať dohodu o „všeobecných pravidlách obchodu“, ktorá by v tejto oblasti temer vôbec nemenila terajší status quo.

Text deklarácie teda stlmil pôvodné ambície. Prístup Britov k spoločnému trhu EÚ má závisieť od toho, nakoľko budú Briti rešpektovať daňové, súťažné či environmentálne regulácie Únie. Vyjednávači síce hovoria, že sa budú snažiť vyhnúť zbytočným obchodným bariéram, ide však o len vágne sľuby.

Text deklarácie zrejme vyvolá nespokojnosť aj v londýnskom City, jednom z najväčších centier svetového finančníctva. Režim, o ktorom sa hovorí, nie je takzvaný „passporting“, ako banky očakávali a ktorý by im uľahčil obchod v Únii. Prednosť má mať prísnejšia regulácia, akú má Únia uzatvorená už teraz so Švajčiarskom či USA. Najväčšou nevýhodou tohto režimu (zvanom equivalence) je, že obe strany môžu od neho odstúpiť jednostranne, a to s len 30-dňovou výpovednou lehotou.

Z nášho pohľadu sa to síce môže zdať trošku nepochopiteľné, ale jednou z otázok, ktorá vyvoláva vášne na oboch stranách rokovacieho stola, je úprava rybolovu medzi stranami budúcej dohody. Ide najmä o kvóty upravujúce počet ulovených rýb, ktoré pre všetkých zúčastnených až doteraz určoval Brusel. Ich údajná nespravodlivosť bola najmä v prímorských mestách Británie jedným z hlavných dôvodov, prečo ľudia hlasovali za brexit.

Briti nastavia rovnaký imigračný režim pre všetky krajiny EÚ. V praxi to znamená, že napríklad občania Slovenska nebudú môcť byť pod iným imigračným režimom ako občania Francúzska či Nemecka. Zdieľať

Z pohľadu Únie si je potrebné uvedomiť, že britské vody sú na ryby osobitne bohaté a holandskí či belgickí rybári by boli veľmi neradi, ak by do nich úplne stratili prístup. Táto problematika sa ukázala natoľko výbušná a problematická pre obe strany, že deklarácia všetky riešenia posúva do prechodného obdobia. Kuloárne informácie hovoria, že aj samotnú Angelu Merkelovú prekvapilo, ako niektoré prímorské krajiny Únie bazírujú na tejto téme. Nemcom pripadalo až nepochopiteľné, že kvôli kvótam na rybolov môže padnúť celá dohoda o brexite.

Oveľa zaujímavejším a relevantnejším problémom je zo slovenského pohľadu budúca úprava migrácie. Tu už počas týždňa Mayová naznačovala, že britská verejnosť sa dočká toho, čo jej značná časť požadovala počas brexitovej kampane, a to konca neriadnej imigrácie občanov Únie do ich krajiny.

Premiérka doslova hovorila, že Európania sa už nebudú môcť predbiehať v rade na vstup do ich krajiny. Po novom majú rovnaké imigračné pravidlá platiť pre slovenskú či českú aupairku ako aj indického či austrálskeho softvérového developera. Briti tvrdia, že takto dôjde k zamedzeniu prílevu nekvalifikovanej pracovnej sily. Brusel je v zásade prístupný tejto úprave s tým, že následne sa recipročne upraví režim imigrácie zo Spojeného Kráľovstva do krajín Únie. Ďalšou požiadavkou, ktorú formuloval Michel Barnier, je, že Briti nastavia rovnaký imigračný režim pre všetky krajiny EÚ. V praxi to znamená, že napríklad občania Slovenska nebudú môcť byť pod iným imigračným režimom ako občania Francúzska či Nemecka.

Politická deklarácia, samozrejme, naznačuje aj úpravu v ďalších dôležitých oblastiach vzájomných vzťahov, ako sú zahraničná, bezpečnostná politika či úprava leteckých režimov oboch blokov. To všetko má byť  do detailu dohodnuté až v nasledujúcich rokovaniach. Mimoriadne horúcou témou okrem rybolovu ostáva aj otázka Gibraltáru.

Španielska vláda totižto hrozí zablokovaním ďalších rokovaní, ak Londýn jasne neprisľúbi, že budúca obchodná dohoda medzi EÚ a Britániou sa bude týkať aj územia Gibraltáru len v prípade výslovného súhlasu zo strany Madridu. Deklarácia však zatiaľ takéto jasné záruky Španielom nedáva. Mayová sa vo štvrtok zhovárala so španielskym premiérom Sanchézom a naznačila, že obe strany našli spoločnú reč. Zatiaľ však nepoznáme detaily a očakáva sa, že pri nedeľnom podpise deklarácie môže byť do nej vsunutý dodatok upravujúci práve túto otázku.

Politické dosahy deklarácie

Cez tento víkend sa tak očakáva najprv mimoriadne stretnutie Mayovej s Junckerom, na ktorom majú byť doladené posledné detaily deklarácie. Následne na mimoriadnom nedeľnom samite EÚ má byť podpísaná nielen politická deklarácia lídrov krajín, ale aj samotná brexitová dohoda. Finálne rokovanie o tejto dohode a hlasovanie o jej schválení sa v britskom parlamente očakáva okolo 10. decembra. Či Mayová uspeje, je však viac ako otázne.

Na jednej strane sa síce tvrdým brexiterom nepodarilo nazbierať dosť hlasov na jej odvolanie. Na strane druhej sa bez ich hlasov premiérka nezaobíde v prípade, ak dohodu nepodporí značná časť opozície. Podľa plamenných prejavov Jeremyho Corbyna či škótskych nacionalistov sa však ani táto možnosť nejaví reálne.

Theresa Mayová používa v prospech brexitovej dohody argument, že britská spoločnosť je už zo všetkých rokovaní unavená, a preto je potrebné podporiť zmluvu, ktorá prinesie stabilitu. Napriek tomu je dôvodné sa domnievať, že dohoda nenájde potrebnú podporu poslancov.

Rovnako je zrejmé, že v parlamente existuje väčšina odmietajúca, aby Británia vystúpila z Únie bez akejkoľvek dohody. V takto uzamknutej situácii sa tak ako riešenie objavuje scenár, ktorý bol ešte donedávna považovaný za temer nemožný: to druhé referendum o výstupe Spojeného Kráľovstva z EÚ.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo