Keď politiku ničí antisystém a Robert Mistrík to chce využiť

Keď politiku ničí antisystém a Robert Mistrík to chce využiť

Foto: TASR/Dušan Hein

Robert Mistrík varuje protikandidátov pred taktizovaním, ale on sám nič iné ako taktiku zatiaľ neukázal.

Televízia Markíza zverejnila cez víkend prieskum preferencií prezidentských kandidátov, ktorý uskutočnila agentúra Focus. Presnejšie akéhosi mixu reálnych kandidátov a politikov, ako sú Miroslav Lajčák či Veronika Remišová, o ktorých kandidatúre sa zatiaľ len špekuluje.

Najsilnejšie z neho vyšiel Lajčák so ziskom 32,3 percenta hlasov a za ním, s rozdielmi plus-mínus na úrovni štatistickej chyby, nasledovali: Robert Mistrík (11,7), Štefan Harabin (10,0), Béla Bugár (9,2), Marian Kotleba (8,9), Veronika Remišová (7,9) a František Mikloško (6,3) a s väčším odstupom ďalší traja kandidáti – Zuzana Čaputová (4,1), Eduard Chmelár (3,3) a Milan Krajniak (3,0).

Hneď na druhý deň priniesli médiá výzvu Roberta Mistríka, ktorý na základe tohto, ale aj ďalších prieskumov žiada Mikloška, Čaputovú a Krajniaka, aby sa vzdali kandidatúry v jeho prospech. „Nehazardujme so Slovenskom a nepreceňujme svoje sily. V prieskumoch som na čele demokratického pelotónu. Ak sa však bude taktizovať, do druhého kola sa možno nedostane nikto z nás,“ vyhlásil Mistrík.

Z Mistríkovej strany ide, samozrejme, o marketing s cieľom zarámcovať sa ako hlavný kandidát takzvanej demokratickej opozície. Hoci z pohľadu toho, koľko v porovnaní s ostatnými kandidátmi doteraz investoval do kampane, a jeho výtlaku v prieskumoch chce takéto rámcovanie dosť veľa odvahy.

Najskôr sa však pristavme pri tých prieskumoch. Na tie sa v tejto chvíli treba pozerať len ako na časové snímky aktuálnej podpory jednotlivých uchádzačov, nie ako na hodnoverné prognózy volebných výsledkov. Štyri mesiace pred voľbami, keď ešte nie je známy definitívny zoznam kandidátov, a s vedomím, že masy voličov sa dnes rozhodujú v posledných dňoch pred voľbami, sa v súvislosti s nimi nedá hovoriť ani len o trendoch.

Len malý príklad toho, akú dynamiku môže mať verejná mienka a aký problém majú aj renomované agentúry s jej zachytením. V januári 2014, len necelé dva mesiace pred prvým kolom ostatných prezidentských volieb uskutočnila agentúra Focus pre RTVS telefonický prieskum, podľa ktorého mal Radoslav Procházka preferencie 7,7 percenta. Pred ním skončil nielen Andrej Kiska a Milan Kňažko, ale aj Pavol Hrušovský. Vo februári mal už Procházka vo Focuse viac ako 10 percent a vo voľbách nakoniec 21,2 percenta. Kňažko nakoniec vo voľbách získal 12,9 percenta a Hrušovský len 3,3 percenta hlasov.

Robert Mistrík tiež Mikloška s Čaputovou a Krajniakom varuje pred prílišným taktizovaním, ktorého výsledkom by mohla byť účasť Kotlebu alebo Harabina v druhom kole volieb. Tým, kto dnes taktizuje, je však najmä on. Zdieľať

Hodná povšimnutia je aj ďalšia vec. O Robertovi Mistríkovi vie verejnosť zatiaľ len veľmi málo. Keď si odmyslíme bilbordový slogan „Slušne, poctivo s rozumom“, tak len to, že je úspešným vedcom. Tí, ktorí politiku sledujú viac možno aj to, že kedysi zakladal SaS. Jeho politické názory a postoje sú väčšine voličov neznáme, zatiaľ ich nebol prinútený verejne hájiť a ani nečelil vážnejšej konfrontácii so svojimi protikandidátmi. Preto keď sa dnes vyhlasuje za ťažkú prezidentskú váhu demokratickej opozície, ide z toho trochu trápny pocit.

Robert Mistrík tiež Mikloška s Čaputovou a Krajniakom varuje pred prílišným taktizovaním, ktorého výsledkom by mohla byť účasť Kotlebu alebo Harabina v druhom kole volieb. Tým, kto dnes taktizuje, je však najmä on. Stavia na to, že nástup populistického a extrémistického antisystému dnes zabíja normálnu politiku a tlačí politikov do spojenectiev a rozhodnutí, ktoré by pre nich ešte pred časom boli nepredstaviteľné.

Je to tak trochu začarovaný kruh, pretože to veľkú časť politického spektra vedie k uniformite, bez chuti a zápachu, z ktorej v konečnom dôsledku zase ťaží antisystém.

Bolo však isté, že strašenie antisystémom v druhom kole volieb sa v prezidentskej kampani objaví. Aj to, že pôjde o silnú politickú kartu. To, že sa Robert Mistrík snaží s jej pomocou zvyšovať svoju váhu a čistiť priestor od konkurentov, bez toho by s nimi musel v polemike skrížiť zbrane, je z jeho strany nešťastný ťah.

Prišiel príliš skoro, možno aj zo strachu, že výsledok v ďalších prieskumoch môže byť horší, argumentačne stojí na pofidérnych základoch a volebnú kampaň od začiatku redukuje na jedinú tému – všetci sa musíme proti niekomu (Smer, Harabin) spojiť.

Okrem tohto ťahu a stoviek bilbordov však samozvaný líder slušnejšej časti prezidentských kandidátov toho v kampani zatiaľ veľa neukázal.

Článok vyšiel s podporou Nadácie Konrada Adenauera.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo