Ján Figeľ: Čas potvrdí, že ústavná ochrana manželstva je dôležitá

Pred dvoma mesiacmi bola na Slovensku schválená kritizovaná novela ústavy, ktorá má v kultúrno-etických otázkach zásadné miesto. O jej kontexte sme sa rozprávali s predsedom KDH Jánom Figeľom.

Dňa 4. júna tohto roku schválila Národná rada SR novelu Ústavy SR o ochrane a definícii manželstva a o zmenách v justícii, hlasovalo za ňu 102 poslancov zo 128 prítomných. Prečo to bolo potrebné?

Definícia manželstva v Ústave SR absentovala doteraz aj preto, lebo pred vyše 20-timi rokmi nikto nespochybňoval jeho logiku a prirodzenosť ako zväzku muža a ženy. Výraznejšie tlaky a pokusy o zmenu rodinného práva prichádzajú po roku 2000, čo súvisí s väčšou otvorenosťou Slovenska, s európskou integráciou, ale aj s celkovými hodnotovými zmenami v správani a v názoroch obyvateľov Slovenska.

Aké legislatívne kroky k tomu viedli?

Prvý pokus o uzákonenie registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia bol už v roku 2002 predložený ľavicovými liberálmi. Druhý pravicovými liberálmi v roku 2012 a tretí teraz, v júni 2014, poslanci za SaS, NOVA, Most-Híd a OĽaNO navrhli vo forme novej formulácie v Ústave SR.

Zdieľať

KDH prišlo s návrhom na ústavné ukotvenie manželstva už v roku 2005. Podnet vychádzal z diania na európskej úrovni. V tom čase, za holandského predsedníctva EÚ, bola v rámci tzv. Haagskeho programu navrhovaná harmonizácia v rodinnom práve, týkajúca sa okrem iného aj automatického, cezhraničného uznávania homosexuálnych zväzkov ako manželských. Týmto spôsobom by sa importovali iné pravidlá a princípy do krajiny z vonkajšieho prostredia. Toto kritizovalo viacero krajín, vrátane Slovenska. Namietali sme prostredníctvom našich ministrov Palka a Lipšica na Rade EÚ pre vnútro a spravodlivosť. Návrh ochranného ústavného zákona z dielne KDH však vtedy v slovenskom parlamente neprešiel.

Druhýkrát sme sa o formulovanie vládneho záväzku o ústavnej ochrane manželstva pokúsili v roku 2010, keď som ho viedol pri rokovaniach o Radičovej koalícii. Ani vtedy sme však neboli úspešní.

Teda v rámci pravicovej koalície to nebolo možné presadiť?

V roku 2010 náš návrh zaradiť túto tému do programu Radičovej vlády zablokovali liberáli zoskupení v SaS, respektíve jeho schválenie podmieňovali akceptáciou svojich záujmov - registrovaných partnerstiev, rozvodov cez dohodu u notára a podobných zmien. My sme vtedy uprednostnili radšej status quo, ako pripustiť presadenie takýchto bodov. Faktom je, že sa v pravicovej koalícii veľmi tažko dohadovali niektoré kultúrno-etické otázky. Pripomínam, že v politike je dôležité nielen to, čo sa podarí presadiť, ale aj to, čomu sa podarí zabrániť.

"Faktom je, že v pravicovej koalícii sa veľmi tažko dohadovali niektoré kultúrno-etické otázky."

Zdieľať

Tretí pokus napokon s podporou ľavicovej strany prešiel...

Áno, tretí pokus bol tento, a bol úspešný. Od 1. septembra má Slovensko v Ústave v článku 41 dve nové, dôležité vety. Definíciu manželstva a povinnosť štátu na všetkých úrovniach verejnej správy manželstvo všestranne chrániť a napomáhať jeho dobru. Aj prvá, aj druhá majú významný obsah a veľký vplyv. Zatiaľ nie je dostatočne analyzovaný a poznaný. Ale som presvedčený, že sú to kľúčové princípy pre zdravú a zodpovednú rodinnú politiku.

Aká bola genéza tohto návrhu v parlamente?

Vývoj bol dynamický. V uplynulom roku som v auguste na pôde Predsedníctva KDH vyjadril presvedčenie, že vzhľadom na to, čo sa deje vo svete, i na to, ako postupovala druhá Ficova vláda, keď po jej sformovaní v apríli 2012 boli rýchlo vytvárané štruktúry pre nástup rodovej ideológie, je čas pre predloženie našej politickej iniciatívy s cieľom ústavného ukotvenia manželstva. Začiatkom septembra som toto rozhodnutie oznámil aj verejnosti a 21. septembra to podporila aj celoslovenská Rada KDH v Košiciach.

V tom čase sme na Slovensku zaznamenali viacero pokusov aktivistov rodovej rovnosti presadiť zmeny v oblasti štátnej stratégie ľudských práv. Bolo to v období, keď Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť si dala za cieľ predložiť návrh novej, celoštátnej stratégie ľudských práv na schválenie vláde. Toto bol ten konkrétny a hlavný vnútroštátny podnet, lebo táto stratégia znamenala nové, dynamické, často umelé práva vytvárajúce pre niektoré skupiny obyvateľov nadštandardné oprávnenia a zaobchádzanie. Návrh sa neopieral o prirodzené práva, ale skôr o rodovú ideológiu ako nové východisko.

Druhým silným podnetom bola skutočnosť, že v Európe a vo svete sa udiali výrazné zmeny v rodinnom práve. V Nemecku, vo Francúzsku, Veľkej Británií, ale aj v USA. Preto som bol presvedčený, že téma je výsostne aktuálna.

Ale nová stratégia ľudských práv nebola ani doteraz predložená do vlády.

Áno, intervenovali sme rôznymi cestami za takýto odsun. Podarilo sa odložiť Stratégiu na neskorší čas rozhodnutím podpredsedu vlády Miroslava Lajčáka, ktorý bol v centre diania a v intenzívnej komunikácii zo strany mimovládnych organizácií, politických strán a cirkví s cieľom, aby tak koncipovaná stratégia prijímaná nebola. Toto posunutie na jún bolo reakciou na nový stav vo verejnosti, keď už treba brať do úvahy aj postoje občianskej sféry, kde je dnes silne zorganizovaná aj časť občanov presvedčená o dôležitosti hodnôt manželstva, rodiny, života, výchovy detí.

10. septembra som oslovil listom všetkých predsedov parlamentných politických strán s pozvaním na začatie bilaterálnych rozhovorov o tom, či a ako, v akej podobe ukotviť definíciu manželstva v Ústave SR. Prebiehali v parlamente. Postupne som sa stretol s jednotlivými predstaviteľmi - s Bélom Bugárom, Luciou Žitňanskou, Richardom Vašečkom, Erikou Jurinovou, Richardom Sulíkom a vytváral som si obraz, ktorý bol východiskom pre ďalšie kroky. Čo sa týka strany SMER, Róbert Fico niekoľkokrát naznačil, že rokovať o tom je možné, ale nenašiel si pre to čas. Dokonca predsedkyňa poslaneckého klubu za SMER formálne odpovedala na môj list s tým, že súčasný právny stav vyhovuje a nie je potrebné meniť toto nastavenie. Ja som vychádzal z toho, že čas je aktuálny a potrebujeme nájsť zhodu. Čo sa týka pôvodného textu, ten sa z postojov spektra osôb ukazoval ako neprijateľný a nebola by dosiahnutá jeho priechodnosť. KDH by zostalo izolované, možno ako pri návrhu v roku 2006, pri ktorom som nebol, lebo moje pôsobisko bolo v tom čase v Európskej komisii v Bruseli. Vedel som, že to musí byť riešenie, ktoré je slovenské, nie je importované zo zahraničia, ktoré spája pravicu a ľavicu, ktoré spája tých, čo akceptujú prirodzené, logické vyjadrenie ochrany manželstva vo forme ústavného zákona.

Takže ste sa rozhodli pre odlišný postup a iný návrh?

Áno. Pôvodný návrh mal podobu ústavného zákona, a to je v rámci ústavného práva nižšia forma než ústava samotná. V priebehu konzultácií som dospel k názoru, že naším riešením by mal byť text vychádzajúci zo zákona o rodine, ktorý má v sebe zahrnuté dôležité zásady, a ktorý bude vyjadrený najsilnejšou možnou formou - a tou je doplnenie samotnej ústavy. Preto som vybral a upresnil dve prvé zásady platného zákona o rodine. Tieto zásady, dotýkajúce sa definície manželstva a povinnosti štátu napomáhať mu a chrániť ho, sformulovala a uzákonila pravicová koalícia v roku 2005; a k týmto zásadám sa veľmi explicitne prihlásila v texte svojho programového vyhlásenia sučasná ľavicová vláda v máji 2012. Je logické, že ak sa dve strany k sebe v dobrej veci približujú, môže to byť účinná zhoda a pridaná hodnota.

A tak som na základe absolvovaných rokovaní predstavil 14. januára návrh doplnenia Ústavy SR o ustanovenia, ktoré vychádzajú zo zásad zákona o rodine, a pozval som k nej všetkých 149 poslancov parlamentu. Na základe toho sme začali zbierať podpisy pod legislatívny návrh. Za mesiac ich bolo 40. Nebol medzi nimi nikto zo SMERu a SaS. Myslím, že to bol v histórii slovenského parlamentarizmu návrh ústavnej zmeny s najväčším počtom signatárov. Naším cieľom bolo podať návrh vo februári, aby sme mohli v marci pristúpiť k rokovaniam na pôde pléna NR SR a jej výborov.

Aké šance ste dávali priechodnosti tejto veci v parlamente?

Na úvod neboli výrazné, ale narastali. Chcem spomenúť dve vážne záležitosti, ktoré do procesu vstúpili a pozitívne ovplyvnili túto politickú iniciatívu KDH. Prvou bol Národný pochod za život v Košiciach, ktorý veľmi pokojným, silným a konštruktívnym spôsobom vyjadril presvedčenie drvivej väčšiny obyvateľstva o chápaní manželstva ako zväzku muža a ženy, ktorý vytvára aj do budúcnosti dôležitý základ pre zodpovednú, pro-rodinnú politiku na Slovensku. Bol to aj jeden z úvodných bodov manifestu pochodu, adresovaný predstaviteľom štátu a verejnej moci.

Treba pripomenúť, že tento pochod bol historicky najväčším.

Áno, košický pochod bol po roku 1989 najväčším spoločenským zhromaždením. Druhou udalosťou však boli voľby prezidenta. Do nich ako kandidát v decembri 2013 vstúpil aj predseda SMERu Robert Fico. Vtedy som aj povedal, že to dáva väčšiu šancu našej iniciatíve, lebo sa logicky stane súčasťou predvolebných diskusií. Pre manželstvo a rodinu je dobré, ak sú v centre spoločenského záujmu. A to sa v tomto období zadarilo. Treba v tomto fokusovaní na rodinu a jej dôležitosť, potreby a problémy pokračovať.

"Nikto z prezidentských kandidátov sa k ústavnej ochrane manželstva nestaval vymedzujúco tak, že by sa na nej profiloval ako odporca. Pre budúcu podporu manželstva a rodiny je to skôr dobré."

Zdieľať

Ako sa stalo, že sa do toho pridala téma justície?

Robert Fico v januári oznámil, že SMER chce riešiť stav justície, keďže je alarmujúci a až vyše 70 percent obyvateľov nedôveruje súdnictvu. Bolo to oneskorené prebudenie vládnucej strany po rokoch harabinizácie slovenskej justície, nárastu korupcie a rodinkárstva v systéme. Nikto nesníme zo SMERu diel zodpovednosti za tento stav po rokoch jeho vládnutia. Považovali sme za prejav zodpovednosti prijať túto výzvu a zadefinovať dôležité kritéria pre potrebné zmeny v justícii. Ľudia potrebujú väčšiu vymožiteľnosť práva a účinnú spravodlivosť. Nestačí kritizovať zlý stav, ale pokúsiť sa o serióznu nápravu. Postavili sme kritériá podobne ako v programe bývalej vlády tak, aby zmeny priniesli väčšiu transparentnosť a dôveryhodnosť súdnictva.

A čo ostatné politické parlamentné strany a okamžité obvinenia z „kolaborácie so SMERom“?

K dohode boli na rokovaní 20. februára prizvané všetky zúčastnené parlamentné politické strany. Ísť do koncovky sa odhodlalo však len KDH. Bolo to odvážne, ale cítili sme zároveň zodpovednosť konať, nielen kritizovať nedostatok spravodlivosti v krajine. Uvedomovali sme si riziko volebného vplyvu na výsledok nášho kandidáta Pavla Hrušovského. Boli sme niektorými médiami, opozičnými politikmi a viacerými prezidentskými kandidátmi obviňovaní z „kšeftu“ so SMERom, či z napomáhaniu Ficovi. Bolo to účelové a falošné zneužívanie situácie zo strany niektorých súťažiacich v prezidentských voľbách. Bolo evidentné, že samotná téma jednotlivým kandidátom zásadne ich popularitu nezmení. Koniec koncov, všetci kandidáti boli za. Nikto z nich sa k ústavnej ochrane manželstva nestaval vymedzujúco tak, že by sa na nej profiloval ako odporca. Pre budúcu podporu manželstva a rodiny je to skôr dobré.

Ako som verejne hovoril, nepomohlo to vo voľbách ani Robertovi Ficovi. Pavlovi Hrušovskému, ktorý spojený návrh o manželstve a o justícii s Pavlom Paškom podpísal, sa naplnila myšlienka, ktorú deklaroval v kampani. Povedal, že mu viac záleží na ústavnom ukotvení manželstva ako na prezidentskej funkcii. Vo finále volieb KDH podporilo Andreja Kisku.

Prvé a druhé čítanie sa v parlamente odlišovalo?

Pri prvom bol hlavný zápas okolo témy manželstva, pri druhom bol dominantne o justícii. V marci chcel Pavol Frešo dosiahnuť dokonca bojkot rokovania zo strany ostatnej opozície. Nepodarilo sa mu to. Hlasovanie po dvoch dňoch rozpravy pripadlo na 25. marec - Deň zápasu za ľudské práva a Deň počatého dieťaťa. Nič nie je náhoda...

Druhé čítanie prinieslo predovšetkým zmeny v súdnictve, kde sa podarilo rozdeliť zdvojenú pozíciu predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady, zachovať vplyv prezidenta pri kreovaní Súdnej rady, zrušiť automatické členstvo predsedu Najvyššieho súdu v Súdnej rade, obmedziť trestnoprávnu imunitu sudcov a zaviesť previerky spôsobilosti pre sudcov a kandidátov na sudcov. Previerky sudcov boli aj v programe vlády Ivety Radičovej. Proti prípadnému zneužitiu previerok bude slúžiť viacero úrovní posudzovania ich výsledkov. V roku 2001 dostali sudcovia rozsiahlu samosprávu a štvorročné mandáty sa pre nich stali doživotnými. Situácia so spravodlivosťou na Slovensku je však dnes výrazne horšia; a preto sú potrebné účinné kroky k jej zlepšeniu.

S odstupom času, neľutujete tento spoločný postup?

Neľutujem. Som hrdý na hnutie, ktoré prejavilo svoju akcieschopnosť a jednotu pri ťažkých témach a v náročnom politickom prostredí. KDH je dnes silnejšie a skúsenejšie. Nie sme obchodníci, nikoho nekupujeme, seba nepredávame. Nie sme politicko-finančným projektom. KDH je hodnotovo ukotvenou a programovo orientovanou ľudovou stranou. Som rád, že táto historická novela ústavy prešla. Prinesie dobré ovocie pre ľudí, pre náš národ a spoločnosť, pre našu kultúru. Čas potvrdí jej dôležitosť. Vyhrali ľudia, nie politikárčenie, ani rodová ideológia a mediálni manipulátori.

"Rozumní ľudia vedia, že to pomôže. Predovšetkým ako val proti šíriacej sa povodni - voči rodovej ideológii. Ani doterajšie, ani budúce zákony a všeobecne záväzné predpisy nesmú byť v rozpore s týmto ustanovením. To vôbec nie je málo."

Zdieľať

Mnoho kritikov tejto iniciatívy KDH poukazovalo celý čas na vývoj v Chorvátsku, kde sa samotný proces zápasu občanov o ochranu rodiny voči návrhom a zmenám zo strany vlády skončil akýmsi patom... hrozí to aj na Slovensku?

Chorvátsko som navštívil pred a počas referenda (1. decembra 2013) o tejto otázke, pretože ma tam pozvali organizátori medzinárodnej konferencie ako bývalého eurokomisára hovoriť o Európe, o našich spoločných hodnotách a perspektívach. Aj preto som chorvátske referendum vnímal zblízka. Treba však pripomenúť iné nastavenie tamojšej politickej scény a iný vznik samotnej kauzy, ktoré spustilo petíciu a úspešné referendum. Za dva týždne sa nazbieralo 750 tisíc podpisov! Vieme si predstaviť takýto občiansky vietor u nás? V Chorvátsku nie je platnosť referenda podmienená stanovenou minimálnou účasťou občanov, na rozdiel od Slovenska. U nás dosiahlo platnosť len jediné, historické referendum, keď za vstup do EÚ sa vyjadrovali všetky parlamentné strany, cirkvi a náboženské spoločnosti, médiá, mimovládne organizácie, firmy a zamestnávatelia, odbory, univerzity, akademická obec...

Aj keď má dnes absolútnu väčšinu, nie je v záujme strany SMER napodobňovať chorvátsku vládnu koalíciu. Poprvé, keby sa bol chcel vyhnúť naplneniu prijatého záväzku, mohol sa premiér po neúspešných prezidentských voľbách ľahko vyhovoriť a nechať to na občanov a budúce referendum, ku ktorému bola v máji naštartovaná petícia... Justičné zmeny SMERu bol ochotný bez podmienok podporiť klub OĽaNO, ako to vo februári verejne oznámili jeho predstavitelia. Fico sa však rozhodol dodržať dané slovo. A tak bolo možné 4. júna vďaka postoju klubov SMERu a KDH a ďalších siedmich poslancov dosiahnuť definitívnu zmenu ústavy. Podruhé, ústavný pozmeňovák od členov SaS, OĽaNO, NOVA a Most-Híd o povinnosti uzákoniť registrované partnerstvá nepodporil 4. júna v hlasovaní nikto zo SMERu. Nie sme v Chorvátsku, sme na Slovensku.

Slovensko má svoju úlohu v spoločnej Európe. Toto je konkrétny prínos, ktorý nie je len dovnútra, ale i navonok, lebo sa stáva súčasťou pravidiel v rámci zjednocujúceho sa európskeho priestoru. Rodinné právo je kompetenciou členských štátov Únie. Posilnenie toho, čo vychádza z prirodzeného zákona, je posilnením aj pre Európu hodnôt, Európu žijúcu z koreňov, na ktorých rástla a bola aj zjednotená. Médiá, politici a experti z rôznych krajín prejavili záujem o našu skúsenosť a o slovenské súvislosti. Napríklad z Talianska, Španielska, Poľska, Nemecka, Francúzska, Českej republiky, Švédska, Macedónska.

Oponenti tvrdia, že mladým rodinám zmena ústavy nepomôže.

Rozumní ľudia vedia, že pomôže. Predovšetkým ako val proti šíriacej sa povodni - voči rodovej ideológii. Prečo staviame hrádze? Aby škody neboli, respektíve boli čo najmenšie. Povinnosť štátu "manželstvo všestranne chrániť a napomáhať jeho dobru" znamená cieľ a kritérium pre všetky rozpočtové a legislatívne rozhodnutia a konanie nositeľov verejnej moci - od parlamentu cez prezidenta, vládu, prokuratúru, súdy, políciu, až po regionálnu a miestnu samosprávu. Ani doterajšie, ani budúce zákony a všeobecne záväzné predpisy nesmú byť v rozpore s týmto ustanovením. To vôbec nie je málo.

KDH bude v týchto krokoch pokračovať. Viac sa v tomto čase dosiahnuť nedalo. Politika je aj "umením možného". Nám však nešlo len o jeden, základný krok. Ide nám aj o kroky ďalšie, nadväzujúce. Súhlasím s tým, že mladé rodiny každodenne potrebujú iné veci, nie zmenu Ústavy. Áno, potrebujú oveľa viac. Dobro manželstva - to je aj dostupné bývanie, podpora rodičovských povinností, školské a sociálne služby, ekonomické podmienky pre mladé páry a rodiny. Aj preto ponúkame konkrétne riešenia pre podporu rodinného podnikania, ochranu živnostníkov a malých firiem vo verejnom obstarávaní, nedeľu pre každého, zákon o viacgeneračnej solidarite v rodinách - podľa múdrosti o troch grošoch. Aj preto chceme riešiť deformácie v juvenilnej justícii a chrániť práva detí na rodičov, odstraňovať rozsiahlu korupciu, zlepšovať upadajúce školstvo, slabé sociálne služby a zadĺžené zdravotníctvo. Nie populisticky, ale systémovo a efektívne. Toto je zodpovedná cesta pre Slovensko.

Ladislav Jablonský, Lukáš Obšitník
Autor je spolupracovník Postoy.sk.

Foto: archív J.F.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo