Aký odkaz posielajú prví odsúdení ministri svojim kolegom

Aký odkaz posielajú prví odsúdení ministri svojim kolegom

Na snímke z 8. februára 2007 v Bratislave zľava minister vnútra Robert Kaliňák a minister výstavby a regionálneho rozvoja Marian Janušek. FOTO TASR – Martin Baumann

Pre všetkých, čo sa dnes podpisujú pod krádež verejných zdrojov – nik vám nezaručí, že neskončíte vo väzení.

V roku 2007, len rok po voľbách, za vlády Smeru-SD, ĽS-HZDS a SNS sa udialo verejné obstarávanie, z ktorého vznikla kauza Nástenkový tender.

Išlo o súťaž na konzultačné služby, platiť sa mala z eurofondov a vyhralo ju konzorcium štyroch firiem. Celková suma bola vyše sto miliónov eur. Prišlo sa na to až o rok nato, pretože súťaž bola prakticky utajená. Oznam o súťaži visel na nástenke za zamknutými dverami ministerstva výstavby, a to len štyri dni.

Priveľa aj na dobu kešu

Nástenkový tender bola typická ukážka doby kešu, prvoplánovej lúpeže verejných financií. No aj na ten čas išlo o nezvyklo primitívny postup.

Víťazné firmy sa dali ľahko prepojiť so SNS, pretože ich zástupcovia už predtým pôsobili ako nominanti Jána Slotu v iných funkciách. Kruh sa uzavrel.

Kým sa celá vec zverejnila, vyplatených bolo 12 miliónov eur. Formálne z eurofondov. No Európska komisia ich pre pochybný tender odmietla preplatiť.

Minulý týždeň, desať rokov po odhalení celej veci, Najvyšší súd potvrdil odsudzujúce rozsudky pre dvoch formálne najvyšších aktérov – ministrov výstavby za SNS – a poslal ich do väzenia. Jedného na dvanásť rokov, druhého na deväť. Ide o prvých ministrov od pádu komunizmu odsúdených za škodu na verejných zdrojoch.

A preto je to istý medzník v politickom vývoji.

Prezident SR na návrh premiéra Roberta Fica (vpravo) odvolal z funkcie ministra výstavby Igora Štefanova (vľavo) 11. marca 2010 v Bratislave. FOTO TASR – Pavol Neubauer

Keď slotovci pred desiatimi rokmi organizovali plán, ako z eurofondov dostať sto miliónov, verili si, že sa im to podarí. A ich viera sa mala o čo oprieť. Guráž im dodávali najmä dve skúsenosti.

Prvou bola skúsenosť SNS z vlády s Vladimírom Mečiarom v deväťdesiatych rokoch. Lepšie povedané, skúsenosť toho, čo sa stalo, keď mečiarovskú privatizérsku vládu nahradila vláda jeho opozície.

Tá vládla takmer osem rokov po Mečiarovi a Slotovi, no za ten čas nedošlo k žiadnemu závažnému postupu voči ekonomickej trestnej činnosti z mečiarovských čias. Ba čo viac, Mečiar a Slota sa po ôsmich rokoch znova stretli vo vláde – Ficovej.

Druhá vec, o ktorú sa mohli oprieť, bolo práve to, že boli súčasťou Ficovej vlády. Tej, v ktorej sedeli aj Ján Počiatek, Robert Kaliňák, Ľubomír Vážny či Ľubomír Jahnátek. V takej partii sa nominanti SNS a organizátori ich biznisu nemuseli báť, že budú jediní, čo budú v niečom lietať.

Verili, že pakt o vzájomnom neútočení a mlčaní bude fungovať ako v internáte, kde si každý potiahne z džointa, a preto všetci mlčia. Verili, že tým, že vedia niečo na iných, sami budú mať imunitu.

No po desiatich rokoch putujú dvaja za mreže.

Cenné biele kone

Iste, Marián Janušek a Igor Štefanov netvoria celú partiu, ktorá v tom vtedy išla.

Pri vynášaní rozsudku tento fakt spomenul aj sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment. S tým, že podľa neho je dôkazná situácia dosť silná, aby sa vyšetrovanie uberalo aj ďalšími smermi.

Hoci hlavní objednávatelia do basy nejdú, rozhodne sa nedá povedať, že tam idú len bezcenné biele kone. Marián Janušek celú vec politicky prikryl a Igor Štefanov – najprv šéf komisie, ktorá tender zrealizovala, a neskôr sám minister výstavby – bol na ministerstve hlavou operácie.

Obaja pritom verili, že keďže nie sú hlavnými konečnými užívateľmi výhod, tak že riziko, ktoré podstupujú, je malé. No tu sa prerátali.

Zrejme by bolo možné zariadiť, aby sa aj táto kauza skončila podobne ako tie, ktoré skončili zastavené u šéfa špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika. Veď kľúčové obdobie vyšetrovania bolo počas druhej Ficovej vlády a ich odsúdenie počas tretej Ficovej vlády.

Pred desiatimi rokmi Janušek ani Štefanov neverili, že sa to takto skončí. Že to zo všetkých politických zlodejov budú práve oni, kto skončí za mrežami. Zdieľať

No keďže nešlo o výsostný záujem Smeru, a ten nemal dôvod riskovať popoťahovanie pre rozpadnutú partiu starej SNS okolo Ján Slotu, prípad postupoval, až bol nezastaviteľný.

Všetci tí, ktorí pred desiatimi rokmi Janušekovi a Štefanovovi hovorili, aby sa nebáli, že to bude v pohode, už nemali výtlak, aby im pomohli. Všetky ubezpečovania, že sa to nejako vybaví, neplatili.

Hoci to z dnešného pohľadu vyzerá jednoducho, pred desiatimi rokmi Janušek ani Štefanov neverili, že sa to takto skončí. Že to zo všetkých politických zlodejov budú práve oni, ktorí skončia za mrežami. Nielen za seba, ale aj za tých, ktorí z toho mali najviac profitovať.

Odteraz keď nejaký nastrčený minister či úradník bude podpisovať zmluvy, ktoré sú krádežou verejných zdrojov, budú vidieť tváre Janušeka a Štefanova.

A budú vedieť, že nemajú vôbec žiadnu istotu, kde skončia o desať rokov.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo